Trojstranný obchod z pohľadu prvého odberateľa

V prípade, že predávate tovar alebo poskytujete služby odberateľovi z iného členského štátu, môže vám vzniknúť povinnosť registrácie pre DPH v zahraničí. Z tohto dôvodu ste z hľadiska zdanenia povinný pri podnikateľskej činnosti zohľadňovať aj zahraničnú legislatívu. Od tejto povinnosti ste odbremenený v prípade, že nakupujete a predávate tovar v rámci trojstranného obchodu.

Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) pri trojstrannom obchode upravuje § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

Hlavným znakom trojstranného obchodu je, že sa na ňom zúčastňujú tri osoby, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch Európskej únie.

Osoby zúčastnené na trojstrannom obchode

Trojstranný obchod je osobitým typom reťazového obchodu, pri ktorom slovenský podnikateľ (prvý odberateľ) obstará tovar u dodávateľa v členskom štáte A (prvý dodávateľ) a tovar je následne priamo odoslaný alebo prepravený odberateľovi do členského štátu B (druhý odberateľ).

Podmienky trojstranného obchodu:

• predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,
• tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet,
• prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
• druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí.

Poznámka: V súlade so zákonom o DPH je nevyhnutné, aby prvý odberateľ bol nielen osobou identifikovanou pre daň, ale aj platiteľom DPH. Viac o zdaniteľnej osobe v pozícii platiteľa DPH a neplatiteľa DPH sa dočítate v článku Nákup tovaru z členského štátu EÚ podnikateľom (neplatiteľom DPH) na Slovensku.

Trojstranný obchod predstavuje zjednodušenie pre slovenského podnikateľa (prvého odberateľa). Ak by neexistovali ustanovenia pre trojstranný obchod, musel by sa slovenský podnikateľ registrovať pre DPH v členskom štáte svojho odberateľa, t. j. v mieste skončenia odoslania alebo prepravy tovaru (v mieste nadobudnutia tovaru). Pri zdanení nadobudnutia tovaru by sa podnikateľ následne riadil legislatívou platnou v tomto štáte.

V trojstrannom obchode sa však nadobudnutie tovaru prvým odberateľom považuje za zdanené a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.

Slovenský dodávateľ je povinný na faktúre za predaj tovaru svojmu odberateľovi uviesť informáciu o tom, že predaj sa uskutočnil v rámci trojstranného obchodu.

Poznámka: Podľa návrhu novely zákona o DPH s účinnosťou od 1.1.2016 by sa táto informácia mala nahradiť vetou „prenesenie daňovej povinnosti“.

Príklad

Odberateľ z Nemecka (platiteľ DPH v DE) si 10.5.2015 u slovenského podnikateľa (platiteľa DPH v SR) objednal tovar A.

Slovenský podnikateľ nemal tovar na sklade, preto ho musel objednať u svojho dodávateľa v ČR (platiteľa DPH v ČR), ktorý tovar A dňa 12.5.2015 prepravil priamo do Nemecka.

Nákup tovaru A

Miestom skončenia odoslania alebo prepravy tovaru A (miestom nadobudnutia tovaru) bolo územie Nemecka. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky trojstranného obchodu, slovenský podnikateľ nebol povinný registrovať sa pre DPH v Nemecku.

Český podnikateľ vystavil slovenskému odberateľovi faktúru za predaj tovaru v hodnote 2 000 € bez DPH, pričom na faktúre uviedol identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty pridelené slovenskému podnikateľovi v SR.

Slovenský podnikateľ nebol povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, pretože pri trojstrannom obchode sa nadobudnutie tovaru u prvého odberateľa považuje za zdanené a daňová povinnosť sa prenáša na druhého odberateľa.

Predaj tovaru A

Slovenský podnikateľ v pozícií dodávateľa vystavil nemeckému odberateľovi faktúru za predaj tovaru v hodnote 2 500 € bez DPH na ktorú uviedol, že ide o trojstranný obchod. Daňová povinnosť sa prenáša na nemeckého odberateľa, ktorý je povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v DE v súlade s nemeckou legislatívou.

Poznámka

Pri trojstrannom obchode musia byť splnené všetky podmienky stanovené v zákone o DPH. Ak by napríklad prepravu tovaru A z uvedeného príkladu realizoval na vlastné náklady nemecký odberateľ (druhý odberateľ), osobou povinnou platiť daň pri nadobudnutí tovaru v Nemecku by bol slovenský podnikateľ.

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

Napriek tomu, že slovenský podnikateľ v pozícií prvého odberateľa nie je pri trojstrannom obchode povinný platiť daň, v daňovom priznaní k DPH je povinný uviesť základ dane za všetky tovary nadobudnuté v členskom štáte druhého odberateľa (riadok 35) a základ dane za všetky tovary dodané druhému odberateľovi (riadok 36).

Údaje o nadobudnutí tovaru prvým odberateľom a o dodaní tovaru druhému odberateľovi sa uvádzajú za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi. Prípadná oprava základu dane sa v daňovom priznaní nevykazuje.

Súhrnný výkaz a kontrolný výkaz

Slovenský podnikateľ je povinný podať aj súhrnný výkaz, v ktorom uvedie identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa, hodnotu tovaru dodaného druhému odberateľovi a kód dodávky číslo 1.

Poznámka: Kód 1 sa používa pre trojstranné obchody, ostatné dodávky tovaru sa uvádzajú bez kódu, kód 2 sa používa pre služby.

Podľa informácie Finančného riaditeľstva SR k vykazovaniu opravy základu dane, ak slovenský podnikateľ (prvý odberateľ) vykonáva opravu základu dane (napr. vystavuje dobropis alebo ťarchopis k pôvodnej dodávke), nemá povinnosť uviesť rozdiel v základe dane vyplývajúci z tejto opravy v daňovom priznaní, ani v súhrnnom výkaze.

Údaje o dodaní tovaru druhému odberateľovi slovenský podnikateľ neuvádza v kontrolnom výkaze.