DPH a služby prijaté zo zahraničia

Prijatím služby od zahraničného dodávateľa, prijíma slovenský odberateľ niekedy aj povinnosť zdanenia služby v tuzemsku. Kto je povinný zdaniť prijatú službu a aké ďalšie povinnosti z toho vyplývajú?

Každodenný život podnikateľa je spojený s nákupom tovarov a služieb. Oprava auta, preprava, právne alebo daňové poradenstvo, inzercia alebo iné formy reklamy sú bežné príklady služieb nevyhnutných pre realizáciu podnikateľskej činnosti.

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sa každá osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť považuje za zdaniteľnú osobu. Predmetom dane z pridanej hodnoty je poskytnutie služby v tuzemsku za protihodnotu uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, t.j. poskytnutá služba sa týka predmetu podnikania zdaniteľnej osoby.

Ak slovenský podnikateľ poskytuje službu slovenskému odberateľovi, prípadné zdanenie predmetu predaja má na starosti slovenský dodávateľ. Pri cezhraničnom predaji môže za určitých okolností nastať prenos daňovej povinnosti na odberateľa.

Stanovenie povinnosti zdanenia prijatej služby dodanej zahraničnou osobou vychádza zo skutočnosti, či slovenský príjemca služby je zdaniteľnou osobou (podnikateľský subjekt) alebo nezdaniteľnou osobou (nepodnikateľský subjekt). Na základe toho sa následne určí miesto dodania služby. Základné pravidlo pre stanovenie miesta dodania služby upravuje § 15 zákona o DPH.

 Pre správne určenie daňovej povinnosti je navyše nevyhnutné zohľadniť existenciu výnimiek zo základného pravidla. Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby taxatívne vymedzujú ustanovenia § 16 zákona o DPH. Ide o nasledovné služby:

• služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť,
• krátkodobý prenájom dopravných prostriedkov,
• dodanie kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb spojených so vstupom,
• osobnú prepravu,
• prepravu tovaru nezdaniteľnej osobe,
• doplnkové služby pri preprave tovaru (nakládka, vykládka, prekládka tovaru) dodané nezdaniteľnej osobe,
• ocenenie hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku pre nezdaniteľnú osobu,
• reštauračné a stravovacie služby,
• sprostredkovanie dodania tovaru alebo služby nezdaniteľnej osobe,
• elektronické služby a telekomunikačné služby dodané zahraničnou osobou z tretieho štátu nezdaniteľnej osobe.

Podnikateľský subjekt musí najskôr zistiť, či daný typ dodávanej služby neupravuje niektoré z osobitných pravidiel a až následne môže pristúpiť k určeniu miesta dodania služby podľa základného pravidla.

Príklad

Slovenský podnikateľ (platiteľ DPH) si u českého podnikateľa (platiteľa DPH v ČR), znalca v oblasti stavebníctva, objednal vypracovanie znaleckého posudku týkajúceho sa technického stavu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Českej republike.

Vypracovanie znaleckého posudku je službou vzťahujúcou sa na nehnuteľnosť. Miesto dodania tejto služby upravuje osobitné pravidlo. Podľa zákona o DPH (§ 16 ods.1) miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Česká republika. Službu je povinný zdaniť dodávateľ sadzbou dane platnou v Českej republike.

Slovenský podnikateľ (platiteľ DPH) si u českej advokátskej kancelárie (platiteľa DPH v ČR) objednal právne poradenstvo.

Tento typ služby nespadá pod žiadnu službu z osobitných pravidiel. Miestom dodania služby je podľa základného pravidla (§ 15 ods.1) miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. v Slovenskej republike. Daňová povinnosť sa prenáša na slovenského odberateľa, ktorý je povinný prijatú službu zdaniť 20%-tnou sadzbou DPH.

Zdanenie prijatej služby zo zahraničia a registrácia pre DPH

Zdanenie prijatej služby zo zahraničia sa týka zdaniteľných osôb a právnických osôb, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, ale ktorým vznikla v minulosti povinnosť registrácie pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.Dôležitá je skutočnosť, že podnikateľ je povinný zdaniť prijatú službu zo zahraničia bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom DPH (ak miesto dodania služby je v tuzemsku).

Zdanenie prijatej služby platiteľom DPH

Podnikateľ, ktorý za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol obrat 49 790 eur je povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad mu pridelí identifikačné číslo pre daň (ďalej len „IČ DPH“) a dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa stáva platiteľom DPH. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj podnikateľ, ktorý ešte nedosiahol stanovený obrat.

Podnikateľ je povinný prijatú službu zo zahraničia zdaniť sadzbou DPH platnou v Slovenskej republike a ako platiteľ DPH má zároveň aj nárok na odpočet dane z predmetného dodania. Ak podnikateľ (platiteľ DPH) nie je povinný krátiť daň koeficientom pre pomerné odpočítavanie DPH (§ 50 zákona o DPH), uplatnená daň na výstupe sa rovná odpočtu dane na vstupe a výsledný vzťah voči štátnemu rozpočtu je nulový.

Príklad

Slovenský podnikateľ (platiteľ DPH) si v máji 2014 u nemeckého podnikateľa (platiteľa DPH v DE) objednal prepravu tovaru z Nemecka do Rakúska. Miestom dodania služby je podľa základného pravidla Slovenská republika. Nemecký dodávateľ vystavil slovenskému odberateľovi faktúru v sume 500 eur bez DPH.

Slovenský podnikateľ bol povinný zdaniť prijatú službu 20%-tnou sadzbou dane a ako platiteľ DPH mal súčasne nárok na 20%-tný odpočet dane. To znamená, že mu pri prijatí služby vznikol záväzok voči daňovému úradu vo výške 100 eur a súčasne mal nárok na odpočet dane v tej istej výške.

Zdanenie prijatej služby neplatiteľom DPH

Podnikateľ je povinný zdaniť prijatú službu aj v prípade, že nie je platiteľom DPH. Ak podnikateľ (neplatiteľ DPH) má v pláne prijať službu z členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) s miestom dodania podľa základného pravidla v tuzemsku (§ 15 ods. 1), je povinný registrovať sa pre DPH ešte pred samotným prijatím služby (§ 7a). Daňový úrad mu do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti vydá osvedčenie o registrácii pre daň s prideleným identifikačným číslom pre DPH, ale podnikateľ sa nestáva platiteľom DPH. Podnikateľ je povinný z prijatej služby odviesť daň, nemá však nárok na odpočet dane z prijatej služby.

Príklad

Slovenský podnikateľ (neplatiteľ DPH) uzavrel v júli 2014 s českým podnikateľom (platiteľom DPH v ČR) dohodu o poskytovaní reklamných služieb v Českej republike. Dňa 31.8.2014 vystavil český podnikateľ slovenskému odberateľovi faktúru za dodávku reklamných služieb, za mesiac august 2014, v sume 500 eur bez DPH.

Slovenský podnikateľ podal v mesiaci júl daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH. Prijatím služby vznikla slovenskému odberateľovi daňová povinnosť vo výške 20% zo základu dane (100 eur), nemal však nárok na odpočet dane z prijatej služby. Slovenský podnikateľ podal dňa 25.9.2014 daňové priznanie k DPH a uhradil daňovú povinnosť. Suma 100 eur, ktorú by si platiteľ dane mohol, v daňovom priznaní k DPH, uplatniť ako odpočet dane, je pre neplatiteľa DPH, v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), daňovým výdavkom.

Ak podnikateľ (neplatiteľ DPH) prijíma službu s miestom dodania podľa osobitných pravidiel v tuzemsku (§ 16) alebo prijíma službu od dodávateľa z tretej krajiny s miestom dodania v tuzemsku, nevzniká mu povinnosť registrácie pre DPH. Napriek tomu je podnikateľ povinný prijatú službu zdaniť a podať daňové priznanie.

Príklad

Slovenský podnikateľ (neplatiteľ DPH) si 5.8.2014 u švajčiarskeho predajcu zakúpil softvérový modul za cenu 2000 CHF. Miestom dodania služby je Slovenská republika (§15 ods. 1).

Osobou povinnou platiť daň je slovenský odberateľ, ktorému prijatím tejto služby nevznikla povinnosť registrácie pre DPH (dodávateľ má sídlo v tretej krajine). Slovenský podnikateľ podal dňa 25.9.2014 daňové priznanie k DPH, v ktorom namiesto identifikačného čísla pre DPH, uviedol svoje daňové identifikačné číslo. V daňovom priznaní vykázal daňovú povinnosť prepočítanú na menu euro kurzom zo dňa predchádzajúceho vzniku daňovej povinnosti (4.8.2014) a v termíne podania daňového priznania daňovú povinnosť uhradil. Podnikateľ nemal nárok na odpočet DPH, ale táto daň je preňho, v súlade so zákonom o dani z príjmov, daňovým výdavkom.

V prípade, že podnikateľ je registrovaný pre daň z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Európskej únie (§ 7), nepodáva registráciu pre DPH. Podnikateľ prijatú službu zdaní pod už prideleným IČ DPH.

Podanie daňového priznania

Platiteľ DPH je povinný podať daňové priznanie k DPH do 25 dní po ukončení zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok.

Neplatiteľ DPH registrovaný pre DPH z dôvodu prijatia služby od dodávateľa z iného členského štátu (§ 7a), respektíve nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (§ 7) a neplatiteľ DPH, ktorému nevznikla povinnosť registrácie pre DPH, je povinný podať daňové priznanie za kalendárny mesiac v ktorom mu vznikla daňová povinnosť z prijatej služby, a to do 25 dní od konca tohto mesiaca. V prípade, že neplatiteľ DPH vykáže v daňovom priznaní daň na úhradu v sume nižšej ako 5 eur, nie je povinný uhradiť daňovú povinnosť. Ak neplatiteľovi DPH za kalendárny mesiac nevznikla daňová povinnosť, daňové priznanie nepodáva.

Aktuálny vzor daňového priznanie k DPH platný v roku 2020, ako aj s jeho zmenami nájdete v článku Nové vzory tlačív od roku 2020 - daňové priznanie k DPH a súhrnný výkaz.

Kontrolný výkaz

Podľa zákona o DPH je platiteľ DPH povinný okrem daňového priznania podávať aj kontrolný výkaz. Neplatitelia DPH v prípade vzniku daňovej povinnosti pri prijatí služby zo zahraničia kontrolný výkaz nepodávajú. Viac o kontrolnom výkaze DPH sa dočítate v tomto článku.