Kam (ne)pripláva tovar napr. z Číny, aké kritériá pri výbere prístavu zvažovať a prečo vzdialenosť či známy názov nestačia? Tipy, na čo myslieť a ako sa vyhnúť vyšším nákladom.
Kým výber prístavu v zahraničí pri exporte je relatívne jednoduchý, pretože ho slovenským exportérom zvyčajne určí alebo navrhne zahraničný partner znalý lokálnych podmienok, zložitejšie je to s výberom prístavu určenia v Európe pri importe. V článku približujeme najčastejšie využívané európske prístavy slovenskými importérmi pri obchodovaní s tretími krajinami. Voľba prístavu a trasovania zásielok nie je taká jednoznačná, akou by sa mohla na začiatku zdať.
Ktoré európske prístavy využívajú slovenské firmy?
Importéri často nevedia, ktorý prístav v Európe nahlásiť obchodnému partnerovi v zahraničí, od ktorého sa chystajú tovar objednať a doviezť. Zahraniční partneri, napríklad v Indii, Číne, USA alebo Austrálii, majú často slabé znalosti európskej dopravnej infraštruktúry, a preto informáciu o prístave určenia potrebujú priamo od kupujúceho.
Trasovanie zásielky nezávisí ale iba od geografie. Neraz sa v praxi možno stretnúť s tým, že importér sa pozrie na mapu a vyberie si prístav, ktorý je geograficky blízky Slovensku. Najbližší prístav Slovensku je Rijeka v Chorvátsku, vzdialený od Bratislavy iba cca 450 - 500 kilometrov. Avšak, medzi prístavmi, ktoré pri medzinárodných námorných prepravách z tretích krajín slovenskí importéri najčastejšie využívajú, ho nenájdeme. Je to tak preto, že námorná preprava je len časť celkovej prepravy, ktorú je potrebné vykonať, aby sa tovar dostal pri dovoze ku importérovi na Slovensku a pri exporte zo Slovenska k zahraničnému kupujúcemu. Pri prístavoch je dôležité ich napojenie na medzinárodnú železničnú infraštruktúru, častosť odchodu vlakov, využívanie prístavu relevantnými lodiarmi, ako aj zákazníkmi zo Slovenska (v tomto prípade).
Pri medzinárodných námorných prepravách z tretích krajín slovenskí importéri najčastejšie využívajú slovinský prístav Koper a nemecké prístavy Bremenhaven a Hamburg. Čoraz väčšej obľube sa teší aj rozrastajúci sa poľský prístav Gdansk. Taliansky prístav Terst je zasa obľúbený pre prepravy špeciálnych tovarov, ako napríklad voľne ložený tovar, sypký náklad, chemikálie či nerastné suroviny.
Známe námorné prístavy nemusia byť pre Slovákov vhodným riešením
Ak je prístav obsluhovaný smerom z a na Slovensko iba okrajovo, môže byť odchod vlaku z tohto prístavu s kontajnermi naloženými tovarom každé dva týždne, kým napríklad vyťažené a často využívané prístavy v Nemecku, majú odchody vlakov minimálne raz za týždeň. Preto, ak si importér napríklad pre dovoz z Číny vyberie prístav Rijeka, tovar mu tam môže stáť až dva týždne, pričom prístavy si za prestoje účtujú stojné, ktoré môže finálnu cenu prepravy predražiť o stovky až tisíce eur.
Ďalším neefektívnym riešením je, keď si importér alebo exportér zo Slovenska vyberie prístav podľa známeho názvu. V praxi sa napríklad stretávame s tým, že zákazník, ktorý ide realizovať svoju prvú medzinárodnú námornú prepravu, trvá na tom, že chce svoj tovar z Číny trasovať do holandského Rotterdamu, pretože ide o najväčší prístav v kontinentálnej Európe. Prístav v Rotterdame je síce najväčší, ale oproti niektorým iným európskym prístavom je od Slovenska vzdialený o stovky kilometrov ďalej, čo sa premieta do zvýšenej ceny následnej železničnej a kamiónovej prepravy. Aj slovenskými podnikateľmi často využívaný slovinský prístav Koper, nemusí byť vždy najhodnejším riešením z pohľadu času prepravy a nákladov.
V súvislosti s medzinárodnými prístavmi upozorňujeme, že do prístavu v Bratislave neplávajú kontajnerové lode z najväčších svetových prístavov. Preto by slovenskí importéri, ktorí začínajú obchodovať s ázijskými krajinami, nemali dovoliť svojim obchodným partnerom v Ázii, aby im poslali tovar do „seaport Bratislava“, nakoľko v takýchto prípadoch tovar končí v iných európskych prístavoch (napríklad v Koperi alebo Hamburgu) a importéri zbytočne majú extra náklady spojené s dodaním, skladným a administráciou. Existuje aj možnosť, že tovar do Bratislavy síce dorazí, ale za extrémnych časových prestojov a dodatočných nákladov.
Výber trasovania je lepšie nechať na prepravnú spoločnosť
Svetová lodná preprava je ovládaná „rejdarmi“, čiže lodnými spoločnosťami, ktoré vlastnia kontajnerové lode. Oni rozhodujú o trasovaní lodí a vyjednávajú o možnostiach s jednotlivými prístavmi. Prepravné spoločnosti, ktoré pre klientov zabezpečujú medzinárodnú prepravu poznajú možnosti a vedia zabezpečiť najoptimálnejšie riešenie pre každú konkrétnu prepravu, ktorú potrebuje importér alebo exportér zabezpečiť.
Prepravné spoločnosti tiež sledujú situáciu na globálnom prepravnom trhu a vedia klientom poradiť. Keď boli napríklad v decembri 2023 kontajnerové lode plávajúce z Ázie do Európy pretrasované okolo celej Afriky namiesto klasickej trasy cez Suezský prieplav, čo spôsobilo predĺženie tranzitných časov námornej prepravy medzi Áziou a Európou o 10 až 14 dní, prepravné spoločnosti museli okamžite reagovať a hľadať pre klientov nové riešenia pri minimalizácii prepravných nákladov. V prípade nemožnosti využiť pôvodnú prepravnú trasu musia totiž prepravné spoločnosti komunikovať s lodiarmi a pretrasovať zásielky tak, aby sa dostali k zákazníkom za čo najkratší čas.
Poznanie prístavov z pohľadu ich využitia v medzinárodnom obchode pre Slovensko je pre tuzemských importérov a exportérov kľúčové. Treba však mať na pamäti, že konkrétne trasovanie prepravy zásielky bude závisieť nielen od geografických, ale aj infraštruktúrnych, časových a situačných aspektov, ktoré pre slovenských importérov a exportérov pri výbere trasy zohľadní prepravná spoločnosť zastrešujúca prepravný proces.
