Do 2.4.2013 má takmer každý daňovník povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom musí uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy (okrem zrazených zrážkou, ktoré sa považujú za vysporiadané). Jednotlivé príjmy, ktoré sú obsahom rozdielnych paragrafov zákona o dani z príjmov si vyžadujú špecifické výpočty čiastkového základu dane. V nasledujúcom článku objasníme ich výpočet a vyčíslenie daňovej povinnosti týkajúce sa príjmov za rok 2012.
Zdaniteľné príjmy zákon o dani z príjmov rozdeľuje do štyroch kategórií nasledovne:
- prímy podľa § 5 - príjmy zo závislej činnosti
- príjmy podľa § 6 - príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu
- príjmy podľa § 7 - príjmy z kapitálového majetku
- príjmy podľa § 8 - ostatné príjmy
Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5)
Medzi príjmy zo závislej činnosti zaraďujeme príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu; príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov s.r.o. komanditistov k.s. podobne. Do týchto príjmov zahrňujeme aj 1% zo vstupnej ceny vozidla, ktoré má zamestnanec od svojho zamestnávateľa k dispozícii (na služobné aj súkromné účely) každý aj začatý mesiac.
Príklad príjmu, ktorý je od dane oslobodený, je inkaso cestovných náhrad od zamestnávateľa. Vreckové pri pracovnej ceste však predstavuje zdaniteľný príjem.
Výdavky, ktoré možno od týchto príjmov odrátať pri výpočte do čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti sú poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne, ktoré uhradil zamestnanec. Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa vypočíta ako súhrn príjmov mínus poistné príspevky.
Čiastkový základ dane z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6)
Na vyčíslenie čiastkového základu dane tejto skupiny príjmov je nevyhnutné bližšie špecifikovať tie, ktoré do nich zahrňujeme:
| § 6 ods. 1 - príjmy z podnikania | a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva b) príjmy zo živnosti c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov d) príjmy spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s. |
| § 6 ods. 2 - príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti | a) príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. notári, audítori, daňoví poradcovia, advokáti) c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou |
| § 6 ods. 3 - príjmy z prenájmu | príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti |
| § 6 ods. 4 - príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu | príjmy vyplácané podľa zákona o autorskom práve, ak nepatria do ods.2 a) |
Pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu možno od týchto príjmov odrátať preukázateľné výdavky, ktoré daňovník vynaložil na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov, o ktorých účtoval alebo ich zahrnul do daňovej alebo zjednodušenej evidencie alebo má daňovník možnosť odrátať paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmov a zaplatené poistné a príspevky do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne. Treba poznamenať, že nie každý daňovník má možnosť výberu. Uplatniť výdavky v paušálnej výške môžu iba fyzické osoby, ktoré spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Viac o tejto problematike sa dočítate v článku o paušálnych výdavkoch.
Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu sa vypočíta tak, že od príjmov podľa § 6 daňovník odráta skutočné výdavky alebo paušálne výdavky a zaplatené odvody. Dôležité je poznamenať, že ak sa daňovník rozhodne, či už pre skutočné alebo paušálne výdavky, tak ich musí uplatniť na všetky druhy príjmov podľa § 6, ods. 1., 2. a 4. Možnosť kombinácie je iba pri príjmoch z prenájmu (§ 6, ods. 3). Ak má napríklad daňovník príjmy zo živnosti a príjmy z prenájmu, tak môže od príjmov zo živnosti odrátať skutočné výdavky a od príjmov z prenájmu paušálne. Ak by mal daňovník príjmy zo živnosti a zároveň príjmy z autorskej činnosti, tak sa musí rozhodnúť iba pre jednu z možností a tú uplatniť pri oboch druhoch príjmov.
Do čiastkového základu dane za určitých podmienok nevstupujú príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3. Viac sa dočítate v nasledovnom článku.
Poznámka: daňovník môže dosiahnuť základ dane (z ktorého sa vyčísľuje daňová povinnosť) alebo daňovú stratu (ktorú môže nasledujúcich 7 rokov umoriť – odrátavať od svojho základu dane)
Čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku (§ 7)
Medzi príjmy z kapitálového majetku patria napríklad úroky a ostatné výnosy z cenných papierov; úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, úroky z bežného účtu; výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu spoločníkov v.o.s.; dávky z doplnkového dôchodkového sporenia; plnenia z poistenia, resp. jednorazové vyrovnanie pre prípad dožitia určitého veku; výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja; príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia.
Pri príjmoch z kapitálového majetku zákon nedovoľuje pri výpočte čiastkového základu dane odpočítavať vo väčšine prípadov žiadne výdavky. Preto príjmy sa budú rovnať čiastkovému základu dane.
Takmer všetky príjmy z kapitálového majetku podliehajú zrážkovej dani. Znamená to, že daňovník dostane príjmy už daňovo vysporiadané. Tieto príjmy v daňovom priznaní už neuvádza.
Výnimkou sú výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu spoločníkov v.o.s., a výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja. Tieto je daňovník povinný zdaniť po skončení zdaňovacieho obdobia. Tieto príjmy sa neznižujú o žiadne výdavky, čo znamená, že príjem sa rovná čiastkovému základu dane.
Čiastkový základ dane z ostatných príjmov (§ 8)
Príjmy, ktoré zaraďujeme do skupiny ostatných príjmov sú príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; príjmy z predaja hnuteľných vecí a prevodu vlastníctva nehnuteľností; výhry v lotériách; dôchodky a pod. Rovnako aj v tomto prípade existujú od dane oslobodené príjmy - tzv. príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva do sumy 500 EUR.
Vo väčšine prípadov možno od ostatných príjmov odrátať výdavky, ktoré sú preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu (napr. obstarávacia cena majetku; výdavkom nie je cena vlastnej práce), pričom pri dôchodkoch a výhrach nevznikajú preukázateľné výdavky podľa tohto zákona. Pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva zákon umožňuje daňovníkovi sa rozhodnúť, či si odpočíta skutočne vynaložené výdavky alebo výdavky v paušálnej výške 25 % z príjmov. Novelou zákona o dani z príjmov sa menia podmienky aj pre uplatňovanie paušálnych výdavkov - tá ponecháva maximálnu hranicu 40 % z príjmov – avšak do 5 040 EUR.
Čiastkový základ dane z ostatných príjmov sa následne vypočíta ako rozdiel príjmov a výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (nemôže vzniknúť daňová strata).
Do čiastkového základu dane nezahŕňame od dane oslobodené príjmy, napríklad výhry do 165, 97 EUR, - táto skutočnosť sa od 1.1.2013 mení, príjmy z predaja nehnuteľností po uplynutí 5 rokov od ich nadobudnutia alebo preradenia z obchodného majetku a podobne.
Kto nemusí podať za rok 2012 daňové priznanie
Zjednodušene povedané, daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2012 nemusí podať ten daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy nepresiahli 50 % sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima. V roku 2012 ide o sumu 1 822,37 EUR. Daňové priznanie je však povinný podať ten daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % zo sumy 1822,37 EUR, ale vykazuje daňovú stratu. Či máte alebo nemáte povinnosť podať daňové priznanie, je upravené v § 32 zákona o dani z príjmov.
Nezdaniteľné časti základu dane za rok 2012
Čiastkové základy dane zo závislej činnosti, z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti môže daňovník znížiť o nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka (na seba) a na manžela/manželku (žijúcich v spoločnej domácnosti).
Sumy nezdaniteľnej časti základu dane vychádzajú z platnej sumy životného minima, v roku 2012 životné minimum predstavuje 189,83 EUR.
Postupy krátenia oboch nezdaniteľných častí uvedieme v nasledujúcich tabuľkách:
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2012
| Výška základu dane | Suma nezdaniteľnej časti |
| nižší/rovný 100 x životné minimum (18983 EUR) | 19,2 x životné minimum (3644,74) |
| vyšší ako 100 x životné minimum | 44,2 x životné minimum - 0,25 x základ dane (ak je suma nižšia ako nula, nevzniká nárok na odpočítanie nezdaniteľnej časti ZD na daňovníka) |
Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku za rok 2012
| Výška základu dane | Príjem manžela/manželky | Suma nezdaniteľnej časti |
| nižší/rovný 176,8 x životné minimum (33561,92EUR) | Nemá vlastný príjem | 19,2 x životné minimum (3644,74) |
| Má vlastný príjem | 19,2 x životné minimum – vlastný príjem manžela/manželky (ak je suma nižšia ako nula, nevzniká nárok na odpočítanie nezdaniteľnej časti ZD na manžela/manželku) | |
| vyšší ako 176,8 x životné minimum | Nemá vlastný príjem | 63,4 x životné minimum – 0,25 x základ dane (ak je suma nižšia ako nula, nevzniká nárok na odpočítanie nezdaniteľnej časti ZD na manžela/manželku) |
| Má vlastný príjem | 63,4 x životné minimum – 0,25 x základ dane- vlastný príjem (ak je suma nižšia ako nula, nevzniká nárok na odpočítanie nezdaniteľnej časti ZD na manžela/manželku) |
Z takého spôsobu upraveného (čiastkového) základu dane daňovník vyčísli svoju výšku dane z príjmov. Túto sumu, ktorú by mal odviesť do štátneho rozpočtu, zníži o daňový bonus (pokiaľ o túto sumu neboli znižované preddavky na daň z príjmov).
Nárok na daňový bonus má daňovník, ktorý vie preukázať, že s ním žije vyživované dieťa v domácnosti a zároveň:
- v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 Zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (1963,2 EUR)alebo,
- mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 Zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (1963,2 EUR) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6,
- je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Výška daňového bonusu je 249,24 EUR ročne, čo predstavuje 20,51 EUR/mesačne za mesiace január až jún 2012, a suma 21,03 EUR/mesačne od júla po december 2012. Daňový bonus je možné uplatniť od mesiaca, v ktorom sa dieťa narodilo alebo sa začína jeho sústavná činnosť na budúce povolanie. Viac o daňovom bonuse sa dočítate tu.
Daňovník ako posledný krok vyčíslenia dane, ktorú má uhradiť odráta preddavky zaplatené počas zdaňovacieho obdobia (vyčíslená daň mínus daňový bonus mínu zaplatené preddavky na daň). Takto vzniknutá suma je buď daň na úhradu alebo daňový preplatok.
Rovnako ako je termín podania daňového priznania do 2.4.2013, do tohto dátumu musí byť uhradená daňová povinnosť štátnemu rozpočtu na číslo účtu, ktoré daňový úrad pridelil daňovníkovi. Nespoliehajte sa na možnosť tento termín odložiť, pretože ostatná novela zákona o dani z príjmov túto možnosť pre daňové priznania za rok 2012 neumožňuje.
Ďalšie dôležité čísla pre výpočet daňových povinností v roku 2012 nájdete v nasledovnom článku.
