Príklady situácií fyzických osôb, ktoré síce nemajú povinnosť podať daňové priznanie za rok 2019, ale ak tak dobrovoľne urobia, môže im byť vrátená daň z príjmov.
Kedy fyzická osoba má a kedy fyzická osoba nemá povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, to upravuje § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare).
Aktualizácia k januáru 2021: Princípy uvedené v tomto článku sú
platné aj v roku 2021, teda pri podaní daňového priznania za rok 2020.
Zmenou je, že výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2020
je vo výške
4 414,20 eur, teda polovica z tejto sumy je 2 207,10 eur.
V roku 2019 išlo o sumu 1 968,68 eur. Kedy je daňovník povinný a kedy
naopak nie je povinný podať daňové priznanie nájdete v článku Kto
(ne)musí podať daňové priznanie za rok 2020?
Fyzická osoba nemusí podať daňové priznanie vtedy, ak:
- v roku 2019 mala len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) a požiadala zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a predložila mu v ustanovenom termíne na to potrebné doklady,
- v roku 2019 jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 1 968,68 eura (boli vo výške od 0,01 eura do 1 968,68 eura) a zároveň nedosiahla daňovú stratu, alebo
- v roku 2019 mala len príjmy, z ktorých sa daň z príjmov vyberala zrážkou.
Podrobne sa o kritériách na posúdenie toho, kedy fyzická osoba má a kedy fyzická osoba nemá povinnosť podať daňové priznanie za rok 2019, môžete dočítať v článku Kto (ne)musí podať daňové priznanie za rok 2019?
Zákon o dani z príjmov hovorí, že daňové priznanie môže dobrovoľne podať aj ten, kto takúto povinnosť nemá. V tomto článku vám preto priblížime také situácie, v ktorých je pre fyzickú osobu, ktorá nemá povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019, výhodné ho aj napriek tomu dobrovoľne podať, pretože jej môže byť vrátená daň z príjmov.
Aktualizácia: Parlament schválil návrh zákona, ktorý upravuje lehotu na podanie daňového priznania do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Viac informácií nájdete v článku Odklad daňového priznania v roku 2020 posúva „lex korona“ do konca mesiaca po skončení pandémie.
Pre koho môže byť výhodné podať daňové priznanie, aj keď nemusí?
Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 sa môže oplatiť podať napríklad tomu:
- kto časť roka pracoval a časť roka bol nezamestnaný,
- kto počas roka pracoval na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
- kto bol počas roka dôchodcom a jeho zdaniteľné príjmy zo zamestnania boli nízke,
- kto časť roka pracoval a časť roka bol na materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Odpoveď na otázku, kedy sa niekomu môže oplatiť dobrovoľne podať daňové priznanie, je pomerne zložitá. Závisí totižto od mnohých premenných, ktoré ovplyvňujú situáciu konkrétnej fyzickej osoby. Vyššie uvedené situácie je preto potrebné vnímať ako vybrané (nejde o všetky) situácie, kedy sa fyzickej osobe za rok 2019 oplatí podať daňové priznanie. V ďalších častiach článku sa týmto situáciám venujeme podrobnejšie a vysvetľujeme to, v čom môže spočívať výhodnosť dobrovoľného podania daňového priznania k dani z príjmov.
Poznámka: V prípade zamestnancov je možné rovnaké výhody, aké sa dosiahnu dobrovoľným podaním daňového priznania, dosiahnuť aj požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenom termíne a po predložení všetkých potrebných dokladov. Výnimkou je len vrátenie dane pre dôchodcov s nízkymi príjmami zo zamestnania, kedy je podanie daňového priznania jedinou možnosťou na to, ako získať zaplatenú daň z príjmov späť.
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2019 tomu, kto bol určitú časť roka nezamestnaný a určitú časť roka zamestnaný?
Mnohým fyzickým osobám, ktoré boli počas roka jeden alebo viac mesiacov nezamestnané, sa oplatí podať daňové priznanie. Dôvodom je, že počas roka si tieto fyzické osoby uplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 328,11 eura len v tých mesiacoch, počas ktorých boli zamestnané. Avšak bez ohľadu na to, koľko mesiacov fyzická osoba počas roka pracovala alebo bola nezamestnaná, má nárok na dvanásťnásobok tejto sumy, teda na nezdaniteľnú časť základ dane na daňovníka vo výške 3 937,35 eura za celý rok 2019. Podaným daňového priznania si môžu tí, čo počas roka niekoľko mesiacov boli nezamestnaní a zároveň niekoľko mesiacov pracovali, uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške a výsledkom bude daňový preplatok, ktorý im daňový úrad vráti.
Väčšine tých, čo boli časť roka nezamestnaní, sa oplatí podať daňové priznanie.
Príklad na situáciu, kedy sa osobe, ktorá časť roka bola nezamestnaná a časť roka bola zamestnaná, oplatí podať daňové priznanie za rok 2019:
Michal bol od januára do októbra evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Od novembra sa zamestnal a jeho hrubá mzda počas novembra a decembra 2019 bola 900 eur. U svojho zamestnávateľa si počas týchto mesiacov uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, spolu vo výške 656,22 eura (328,11 eura za každý mesiac). Počas týchto mesiacov mu zamestnávateľ z jeho mzdy zrazil a odviedol daňovému úradu preddavok na daň z príjmov spolu vo výške 171,48 eura (85,74 eura každý mesiac).
Michal za rok 2019 podá daňové priznanie, v ktorom si uplatní aj neuplatnenú časť ročnej nezdaniteľnej časti základu dane. Výsledkom bude, že daňový úrad mu vráti celú výšku (171,48 eura) zaplatených preddavkov na daň z príjmov, ktoré zo svojich miezd vyplatených za november a december 2019 zaplatil.
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2019 študentovi?
Študenti počas roka častokrát zvyknú pracovať na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Z dôvodu, že niektorí zvyknú takto pracovať len počas obdobia letných prázdnin a iní takto zvyknú pracovať celý rok, pričom počas niektorých mesiacov roka dosahujú pomerne nízke mesačné príjmy (napríklad počas skúškového obdobia), sa im neuplatní celá ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 3 937,35 eura, na ktorú majú podľa zákona o dani z príjmov nárok. Podaním daňového priznania si aj študenti môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške a vypočítaný preplatok na dani z príjmov im daňový úrad následne vráti.
Príklad na situáciu, kedy sa študentovi oplatí podať daňové priznanie za rok 2019:
Lukáš je študent strednej školy a počas roka 2019 pracoval len v mesiacoch júl a august, a to na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Každý mesiac činila jeho odmena v hrubom sumu 600 eur. U zamestnávateľa si uplatňoval odvodovú výnimku na sociálne poistenie vo výške 200 eur mesačne a aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 328,11 eura mesačne. Zamestnávateľ Lukášovi počas týchto mesiacov z jeho mzdy zrazil a odviedol daňovému úradu preddavok na daň z príjmov spolu vo výške 92,66 eura (46,33 eura každý mesiac).
Dobrovoľným podaním daňového priznania za rok 2019 (aj keď mu táto povinnosť nevznikla) si Lukáš uplatní aj neuplatnenú časť ročnej nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 3 937,35 eura, na ktorú mal za celý rok 2019 nárok. Výsledkom bude, že daňový úrad mu vráti celú výšku (92,66 eura) zaplatených preddavkov na daň z príjmov, ktoré zo svojich miezd vyplatených počas letných prázdnin v roku 2019 zaplatil.
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2019 dôchodcovi s nízkymi príjmami zo zamestnania?
Daňové priznanie sa oplatí podať tým dôchodcom (bez ohľadu na to, či majú dôchodok nízky alebo vysoký), ktorí boli počas roka zamestnaní, ale ich mzdy boli pomerne nízke. Ide hlavne o dôchodcov, ktorí pracovali len časť roka alebo mesačne odpracovali pomerne málo hodín. Ak týmto dôchodcom zamestnávateľ počas roka zrážal preddavky na daň z príjmov, ale ich celkové zdaniteľné príjmy za rok 2019 nepresiahli sumu 1 968,68 eura, môže im byť podaním daňového priznania celá zrazená daň z príjmov vrátená.
Pre dôchodcov s nízkymi príjmami zo zamestnania sa oplatí podať daňové priznanie.
Uvedené vyplýva z ustanovenia § 46a zákona o dani z príjmov o minimálnej výške dane fyzickej osoby. Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Je potrebné si uvedomiť to, že získať zaplatenú daň z príjmov späť na základe tohto ustanovenia je možné len podaním daňového priznania. Vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti to možné nie je.
Príklad na situáciu, kedy sa dôchodcovi s nízkymi príjmami zo zamestnania oplatí podať daňové priznanie za rok 2019:
Jozef bol k 1. januáru 2019 poberateľom starobného dôchodku. Počas celého roka 2019 pracoval u zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti po 20 hodín mesačne za 5 eur na hodinu a uplatňoval si u neho aj odvodovú výnimku na sociálne poistenie. Každý mesiac bola Jozefova hrubá mzda 100 eur, z ktorej mu každý mesiac zamestnávateľ zrazil preddavok na daň z príjmov vo výške 19 eur (za celý rok 228 eur). Žiadne iné zdaniteľné príjmy Jozef počas roka 2019 nemal (dôchodok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem).
Zdaniteľné príjmy dôchodcu za celý rok 2019 boli len vo výške 1 200 eur, nepresiahli teda sumu 1 968,68 eura (50 % ročnej nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka). Podľa § 46a zákona o dani z príjmov by pri zdaniteľných príjmov nepresahujúcich sumu 1 968,68 eura fyzická osoba nemala platiť žiadnu daň z príjmov. Jozef preto dobrovoľne podá daňové priznanie, ktorého výsledkom bude preplatok na dani z príjmov vo výške 228 eur, v dôsledku čoho mu bude vrátená celá výška v priebehu roka zrazených preddavkov na daň z príjmov.
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2019 tomu, kto bol časť roka na materskej alebo rodičovskej dovolenke?
Málokedy sa stane, že rodič nastúpi na materskú dovolenku presne od 1. januára a skončí nadväzujúcu rodičovskú dovolenku presne 31. decembra. Je teda veľmi pravdepodobné, že veľa rodičov v roku nástupu na materskú dovolenku aj nejaký čas (týždňov alebo mesiacov) u svojho zamestnávateľa pracuje. Podobne, je dosť pravdepodobné, že rodičovská dovolenka sa neskončí presne 31. decembra a príslušný rodič niekoľko týždňov alebo mesiacov tohto roka bude aj pracovať u svojho zamestnávateľa. Rodičom, ktorí v roku začatia materskej dovolenky a v roku skončenia rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa pracovali a boli im zrážané preddavky na daň z príjmov, sa oplatí podať daňové priznanie.
Zrazená daň z príjmov rodičom môže byť s veľkou pravdepodobnosťou vrátená z dôvodu, že si v daňovom priznaní dodatočne uplatnia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka aj za tie mesiace, počas ktorých boli na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Totižto bez ohľadu na to, koľko mesiacov fyzická osoba počas roka pracovala alebo bola na materskej alebo rodičovskej dovolenke, má nárok na dvanásťnásobok tejto sumy, teda na nezdaniteľnú časť základ dane na daňovníka vo výške 3 937,35 eura za celý rok 2019.
Príklad na situáciu, kedy sa osobe, ktorá časť roka bola na materskej alebo rodičovskej dovolenke a časť roka bola zamestnaná, oplatí podať daňové priznanie za rok 2019:
Gabriela bola od januára do februára 2019 zamestnaná a počas týchto mesiacov jej hrubá mzda bola 900 eur mesačne. U svojho zamestnávateľa si počas týchto mesiacov uplatňovala nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka spolu vo výške 656,22 eura (328,11 eura za každý mesiac). Počas týchto mesiacov jej zamestnávateľ z jej mzdy zrazil a odviedol daňovému úradu preddavok na daň z príjmov spolu vo výške 171,48 eura (85,74 eura každý mesiac). Od marca 2019 však Gabriela nastúpila na materskú dovolenku.
Napriek tomu, že po zvyšok roka nepracovala a jej zamestnávateľ jej v mzdách uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 656,22 eura, má v roku 2019 podľa zákona o dani z príjmov nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 937,35 eura. Túto celú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si môže uplatniť v podanom daňovom priznaní (vrátane daňového bonusu na dieťa). Výsledkom bude, že na dani z príjmov jej vznikne daňový preplatok, ktorý jej daňový úrad vráti.
