Novelou zákona o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti (lex korona) bola prijatá aj úprava odpočtu doteraz neuplatnených strát, ako pomoc podnikateľom prekonať koronakrízu.
V článku Podpora pre firmy, živnostníkov a zamestnávateľov počas koronakrízy sme vám predstavili navrhované ekonomické opatrenia, ktorými chce štát pomôcť podnikateľom, t. j. právnickým osobám (napr. s. r. o.), ako aj fyzickým osobám (napr. živnostníkom) prekonať krízu spôsobenú šírením nákazy koronavírusom (COVID-19), medzi ktoré patrí aj úprava odpočtu doteraz neuplatnených daňových strát.
Dňa 22.4.2020 bola v skrátenom legislatívnom konaní prijatá novela zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „lex korona“), ktorá upravuje v § 24b aj odpočet daňovej straty. Účinnosť je od 25. apríla 2020.
O dôležitých zmenách, ktoré boli prijaté novelou tohto zákona, si môžete prečítať v článku Lex korona 3 – prehľad zmien vo finančnej oblasti (dane, eKasa, clá)
O ďalších opatreniach, ktoré boli prijaté Národnou radou Slovenskej republiky na pomoc podnikateľom, si môžete prečítať v našej téme Koronavírus a podpora alebo v článku Veľký prehľad štátnej pomoci a opatrení pre podnikateľov v koronakríze. Je potrebné upozorniť, že opatrenia sa neustále vyvíjajú. Aktualizujú sa aj podmienky napríklad pre jednotlivé príspevky, takže je potrebné brať do úvahy vždy najnovšie informácie.
Opatrenie na zlepšenie podnikateľského prostredia sa venujú aj mimoriadnemu odpočtu doteraz neuplatnených strát z minulých období. Aké zmeny prináša, nájdete v článku Mimoriadny odpočet neuplatnenej straty pri hospodárskom roku.
Koho sa bude týkať možnosť odpočtu doteraz neuplatnených strát z minulých období?
Možnosť odpočtu doteraz neuplatnených strát z minulých období sa bude týkať podnikateľov, t. j. právnických, ako aj fyzických osôb, ktorí v predošlých zdaňovacích obdobiach dosiahli daňovú stratu, pričom v bežnom zdaňovacom období (napr. ak je zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2019) vykázali kladný základ dane. Ide o odpočet daňových strát, ktoré doteraz neboli uplatnené a nárok na ich uplatnenie nezanikol, to znamená, že nejde o tie daňové straty, ktoré v predošlých zdaňovacích obdobiach nemohli byť uplatnené, napr. z dôvodu nedostatočnej výšky základu dane.
Odpočet doteraz neuplatnených strát podľa novely lex korony bude možný v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za dané zdaňovacie obdobie uplynie v období od 1.1.2020 do 31.12.2020, a to v úhrnnej hodnote najviac 1 000 000 €.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, si môže uplatniť odpočet daňovej straty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. októbra 2019, taktiež v úhrnnej hodnote najviac 1 000 000 €.
Uvedené znamená, že daňovník, ktorého hospodársky rok trval od 1.10.2018 do 30.9.2019 a jeho posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie 31.12.2019, nemôže si uplatniť odpočet daňovej straty podľa tohto ustanovenia, aj keby si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania o 3 mesiace a lehota by bola 31.3.2020. Odpočet daňovej straty podľa lex korony si bude môcť uplatniť za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roku od 1.10.2019 do 30.9.2020.
V prípade, ak už daňovník podal daňové priznanie k dani z príjmov a chce si uplatniť odpočet daňovej straty podľa schválenej novely lex korony, môže tak urobiť, a to podaním opravného daňového priznania, resp. dodatočného daňového priznania.
Aké daňové straty z minulých období bude možné v daňovom priznaní odpočítať?
Fyzická alebo právnická osoba si bude môcť odpočítať daňové straty v úhrnnej sume najviac 1 000 000 €, ktoré boli vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018.
Pri odpočte daňových strát z minulých období bude daňovník postupovať tak, že odpočet daňovej straty začne od najskoršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu (napr. ak daňovník vykázal daňovú stratu v rokoch 2015 až 2017, v daňovom priznaní za rok 2019 najprv odpočíta zostávajúcu časť daňovej straty z roku 2015, potom z roku 2016 a až nakoniec zostávajúcu časť z roku 2017).
Uvedené znamená, že daňovník bude mať nárok na odpočet daňovej straty z minulých období vo výške jej zvyšnej časti (napr. 2/4, 3/4 daňovej straty) do výšky základu dane, ktorá ešte nebola uplatnená v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na odpočet, t. j. nielen vo výške 1/4. (maximálne 1 000 000 €).
Je potrebné, aby si daňovník viedol aj evidenciu odpočtu daňových strát, aby vedel v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, akú výšku z ktorej straty odpočítal a aby vedel uplatniť odpočet zostávajúcej časti neuplatnených daňových strát.
Príklad na odpočet daňovej straty z minulých období
Spoločnosť ABCX, s. r. o. zasiahnutá koronakrízou sa rozhodla, že využije možnosť odpočtu daňových strát z minulých období v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie – kalendárneho roku 2019, a to do výšky základu dane. Do roku 2015 vykazovala základ dane, v roku 2015 však vykázala prvýkrát daňovú stratu.
Prehľad vzniku a odpočtu daňových strát prinášame v tabuľke:
| Zdaňovacie obdobie | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 |
|---|---|---|---|---|---|
| Základ dane (ZD) vykázaný za dané zdaňovacie obdobie | 5 000 € | 200 € | 10 000 € | ||
| Daňová strata (DS) vykázaná za dané zdaňovacie obdobie | 20 000 € | 4 000 € | |||
| Nárok na odpočet daňovej straty | 5 000 € (1./4 DS za rok 2015) | 6 000 € (2./4 DS za rok 2015: 5 000 € + 1./4 DS za rok 2016: 1 000 €) | 6 000 € (3./4 DS za rok 2015: 5 000 € + 2./4 DS za rok 2016: 1 000 €) | 7 000 € (4./4 DS za rok 2015: 5 000 € + zostávajúca DS za rok 2016, t. j. polovica vo výške 2 000 € | |
| Výška umorenej daňovej straty | 0 € | 5 000 € | 200 € | 7 000 € | |
| Časť daňovej straty, u ktorej zanikol nárok na umorenie | 5 000 € | 1 000 € | 5 800 € | 0 € | |
| Zostatok daňovej straty na umorenie v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach | 20 000 € | 19 000 € (15 000 € DS za rok 2015 + 4 000 € DS za rok 2016 | 13 000 € (10 000 € DS za rok 2015 + 3 000 € DS za rok 2016) | 7 000 € (5 000 € DS za rok 2015 + 2 000 € DS za rok 2016) | 0 € |
Ako môžeme vidieť, v našom príklade si daňovník mohol v roku 2019 odpočítať vďaka ustanoveniu lex korony celú zostávajúcu daňovú stratu a rozdiel základu dane a daňovej straty bude vo výške 3 000 €. Ak by odpočet daňovej straty z minulých období neuplatnil, rozdiel základu dane a daňovej straty by bol vo výške 4 000 €.
Daňovník nemusí využiť odpočet daňových strát z minulých období podľa novely lex korony
Odpočet daňových strát z minulých období vykázaných za zdaňovacie obdobie ukončené v rokoch 2015 až 2018 vo výške 1 000 000 € daňovník môže, ale nemusí využiť. Ustanovenie, ktoré upravuje odpočet daňových strát nie je povinné, a teda ak daňovník uzná, že je pre neho výhodnejšie umorovanie daňovej straty podľa § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), môže tak urobiť.
Daňovník na základe uvedeného má teda na výber, či v podanom daňovom priznaní bude postupovať pri umorovaní daňovej straty podľa:
- § 30 zákona o dani z príjmov, alebo
- § 24b lex korony, pričom spôsob uplatňovania daňovej straty môže byť len jeden.
Informácie o tom, aké podmienky platia v roku 2019 a od 1.1.2020 pri odpočte daňovej straty podľa zákona o dani z príjmov si môžete prečítať v článku Odpočet daňovej straty od roku 2020.
