Dane a účtovníctvo
Účtovanie o predanom tovare a poskytnutých službách v peňažnom denníku v roku 2013
Pri účtovaní o tržbách je potrebné rozlišovať moment predaja (úbytku tovaru, resp. iných zásob, poskytnutie služby) a moment inkasovania platby. Za tovar alebo službu môže účtovná jednotka (podnikateľ) inkasovať peňažné prostriedky ihneď alebo s časovým odstupom, ak vystavuje faktúru. Faktúru za tovar alebo poskytnuté služby účtovná jednotka (podnikateľ) nemôže účtovať v peňažnom denníku, ale účtuje o nej v knihe pohľadávok (knihe pohľadávok sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať). V peňažnom denníku sa účtujú tržby inkasované v hotovosti (na základe príjmového pokladničného dokladu), inkasované na bankový účet (na základe výpisu z bankového účtu) alebo inkasované cez platobný (POS) terminál (na základe interného účtovného dokladu).
Účtovanie o priebežných položkách v roku 2013
Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje o priebežných položkách v prípade, ak presúva peňažné prostriedky medzi účtom v banke a pokladnicou, v rámci bankových účtov alebo jednotlivých pokladníc. Účtovanie priebežných položiek sa spája aj s platbou prostredníctvom platobnej karty (napr. ak podnikateľ zaplatí za pohonné látky platobnou kartou, ak podnikateľovi zákazník zaplatí platobnou kartou). O priebežných položkách je potrebné účtovať v dôsledku časového odstupu dostupnosti účtovných dokladov, ktoré preukazujú konkrétny účtovný prípad (bližšie vysvetlené v príkladoch).
Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013
V nasledujúcom článku uvádzame výpočty nezdaniteľných častí základu dane – na daňovníka, na manželku / manžela a ďalšej vyplývajúcej z dobrovoľných príspevkov do II. piliera za zdaňovacie obdobie 2013.
Zmena účtovného obdobia a daňová optimalizácia
Zmena účtovného obdobia je často využívanou metódou daňovej optimalizácie v prípade daňovníkov, pre ktorých je typická sezónnosť ich podnikateľských aktivít. Posun hodnotenia dvanástich mesiacov počas hospodárskeho roka dáva reálnejší výsledok hospodárenia týchto podnikateľských subjektov, a teda aj základ dane je vykázaný v objektívnejšej hodnote.
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov a ich vplyv na základ dane z príjmov
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov možno považovať za nástroj daňovej optimalizácie z dôvodu existencie alternatívnych možností stanovenia momentu, kedy ovplyvnia základ dane. Daňový subjekt sa za určitých podmienok môže rozhodnúť, že kurzové rozdiely, ktoré nevznikli z dôvodu inkasa pohľadávok alebo úhrady záväzkov nebudú súčasťou základu dane v čase ich zaúčtovania, ale až v čase pohybu peňažných prostriedkov.
Daňová optimalizácia s využitím tvorby opravných položiek a rezerv
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje zohľadniť v daňových výdavkoch zafixovanie určitej výšky financií na krytie rizík plynúcich z budúcich strát z podnikania vo forme opravných položiek a rezerv. Ich tvorbu je možné využívať ako nástroj daňovej optimalizácie, avšak musí byť v súlade s uvedeným zákonom a nesmie dôjsť k zámernému nadhodnoteniu týchto položiek, čo by hraničilo s nelegálnou daňovou optimalizáciou.
Komponentné odpisovanie a jeho využitie pri daňovej optimalizácii
Možnosť komponentného spôsobu odpisovania je v účtovnej legislatíve zakotvená od roku 2007. Pre podnikateľské subjekty znamená možnosť osobitne odpisovať jednotlivé oddeliteľné súčasti majetku v prípade, že ich doba životnosti a priebeh opotrebenia sú rozdielne.
Daňová optimalizácia pri obstaraní majetku (kúpou alebo finančným prenájmom)
Pri obstarávaní dlhodobého majetku v súvislosti s finančnými možnosťami účtovnej jednotky a s prihliadnutím na optimalizáciu daňových povinností je zo strany daňového subjektu potrebné zvažovať formu financovania obstarania dlhodobého majetku. Pri nedostatku vlastných finančných prostriedkov nemá daňovník inú možnosť, ako financovanie zabezpečiť z cudzích zdrojov, a to formou úveru alebo finančného prenájmu.
Technické zhodnotenie majetku a možnosti daňovej optimalizácie
Daňovník môže vykázaný základ dane ovplyvniť uplatnením alternatívnych postupov pri realizácií technického zhodnotenia dlhodobého majetku. Plánovaným a postupným vykonávaním technického zhodnotenia je možné zabezpečiť uplatňovanie daňových výdavkov na jeho realizáciu už v čase ich vynaloženia, čím sa nezvýši obstarávacia cena majetku a ani doba jeho odpisovania.
Daňová optimalizácia alternatívnym uplatňovaním nákladov do vstupnej ceny hmotného majetku
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom v niektorých prípadoch výber z viacerých alternatív uplatňovania daňových výdavkov. Možnosť voľby existuje aj v prípade uplatňovania úrokov z úveru na obstaranie dlhodobého majetku a uplatňovania neodpočítanej DPH pri kúpe dlhodobého majetku, ak daňovník uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom. Výberom vhodnej alternatívy môže daňový subjekt optimalizovať daňový základ vo svoj prospech.
Voľba spôsobu odpisovania dlhodobého hmotného majetku ako nástroj daňovej optimalizácie
Často využívaným nástrojom daňovej optimalizácie sú daňové odpisy, ktorými môže podnikateľský subjekt v rámci ustanovení Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ovplyvňovať výšku daňových výdavkov. V nasledovnom článku sa dozviete viac o tomto spôsobe.
Voľba spôsobu odpisovania dlhodobého nehmotného majetku ako nástroj daňovej optimalizácie
Výdavky na obstaranie nehmotného majetku, ktorý si podnikateľ zaobstaral, a ktorého cena je vyššia ako 2 400,- € a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, nemôžu byť do daňových výdavkov zahrnuté jednorazovo, ale postupne, a to vo forme odpisov. Ako pristupovať k odpisovaniu dlhodobého nehmotného majetku tak, aby sme na optimalizovali daňovú povinnosť sa dozviete v nasledovnom článku.
Výdavky na stravovanie živnostníka
Stravovanie podnikateľov - fyzických osôb nie je súčasťou riešenia problematiky stravovania v Zákonníku práce. Daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na stravovanie podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy podľa §6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, je potrebné posudzovať len z hľadiska Zákona o dani z príjmov.
Daňový bonus od 1. 7. 2013
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením z 28. júna 2013 č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima upravilo s účinnosťou od 1. júla 2013 sumy životného minima. Suma životného minima sa upravuje každoročne s účinnosťou k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu, alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR.
Životné minimum od 01. 07. 2013
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima. Materiál je v skrátenom pripomienkovom konaní do 19.06.2013 z dôvodu časovej tiesne a navrhuje upraviť sumy životného minima od 1. 7. 2013.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a paušálne výdavky v roku 2013
V prípade povolaní ako programátor, grafik, editor, dizajnér alebo aj účtovník, resp. ekonomický poradca môže uplatňovanie paušálnych výdavkov priniesť úspory. Nenávratný príspevok na štart podnikania slúži ako začiatočný kapitál, preto by mal byť využitý čo najefektívnejšie v prospech začínajúceho podnikateľa. V prípade menovaných činností ide o povolania, pri ktorých výkone nevznikajú vysoké prevádzkové náklady, ale rozhodujúci podiel na vstupoch tvorí vložená duševná práca (vedomosti, schopnosti, skúsenosti a zručnosti človeka).