Stravovanie podnikateľov - fyzických osôb nie je súčasťou riešenia problematiky stravovania v Zákonníku práce. Daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na stravovanie podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy podľa §6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, je potrebné posudzovať len z hľadiska Zákona o dani z príjmov.
Príjmami podnikateľa (fyzickej osoby), ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 (Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu) sú:
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
b) príjmy zo živnosti,
c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),
d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.
Daňovú uznateľnosť výdavkov viažucich sa na uvedené príjmy je potrebné analyzovať len podľa Zákona o dani z príjmov.
Za daňový výdavok živnostníka možno považovať skutočne vynaložený výdavok na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, ak:
- nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti a dosahovaním príjmov z nich (§ 5 Zákona o dani z príjmov), ak napríklad podniká popri zamestnaní,
- živnostníkovi nevzniká nárok na stravné pri pracovnej ceste podľa Zákona o cestných náhradách, pretože súčasne vykonáva závislú činnosť pre zamestnávateľa,
- živnostník neuplatňuje výdavky na stravovanie pri výkone podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti v inom než obvyklom mieste výkonu činnosti.
Živnostník môže pri stravovaní v reštauračnom zariadení pri platbe teplého hlavného jedla použiť aj stravovaciu poukážku. Ak účtoval o nákupe tejto poukážky v sústave jednoduchého účtovníctva, tieto bude evidovať v daňových výdavkoch za príslušné zdaňovacie obdobie podľa skutočne odpracovaných dní. Doklad z elektronickej registračnej pokladnice z reštauračného zariadenia neúčtuje, použitie stravovacej poukážky nie je potrebné preukazovať dokladom z reštauračného zariadenia. Ak živnostník nemá, resp. nepoužíva stravovacie poukážky, výdavky na stravovanie si môže uplatniť vo výške stravného pre časové pásmo 5-12 hodín pre pracovné cesty zamestnanca podľa Zákona o cestných náhradách – v súčasnosti však maximálne do výšky 4 €.
Povinnosti, ktoré vyplývajú živnostníkovi v súvislosti s uplatnením stravného ako daňového výdavku sú podľa Zákona o dani z príjmov nasledovné:
- Výdavok na stravovanie musí živnostník preukázať dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok, alebo dokladom z elektronickej registračnej pokladne stravovacieho zariadenia o nákupe teplého hlavného jedla. Výdavky však musia byť súčasne zaúčtované v účtovníctve, respektíve zaevidované v evidencii daňovníka.
- Preukázať, že skutočne odpracoval deň, za ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie. Spôsob, akým túto skutočnosť je povinný preukazovať, však Zákon o dani z príjmov neurčuje.
Výdavky na stravovanie živnostníkov z hľadiska Zákona o dani z príjmov:
Od spôsobu vedenia účtovníctva a uplatňovania výdavkov závisí aj to, akým spôsobom si bude živnostník uplatňovať výdavky na stravovanie.
1. Môže uplatňovať skutočné výdavky – maximálna hodnota daňového výdavku na stravovanie je 4 € za príslušný odpracovaný deň. Ak je preukázateľný výdavok na stravovanie v príslušnom odpracovanom dni nižší ako uvedená suma, zaúčtuje sa do daňových výdavkov táto nižšia suma. Ak ide o vyššiu sumu, do daňových výdavkov si môže živnostník zahrnúť len 4 € a zostávajúci rozdiel nie je daňovým výdavkom.
2. Môže uplatňovať paušálne výdavky - v prípade, že živnostník nepreukazuje skutočnú výšku výdavkov, ale uplatňuje paušálne výdavky, môže si uplatniť do daňových výdavkov maximálne 40% z celkových dosiahnutých príjmov v príslušnom zdaňovacom období (maximálne do výšky 5 040 € za rok, plus odvody zaplatené do Sociálnej a zdravotnej poisťovne). Z uvedeného vyplýva, že v takomto prípade nie je pre živnostníka podstatná informácia o jeho výdavkoch na stravovanie, pretože celkové daňové výdavky za zdaňovacie obdobie (vrátane výdavkov na stravovanie) vyčísli a uplatní ako 40% z celkových dosiahnutých príjmov.
