V Európskej únii sa v poslednom období intenzívne skloňuje téma „digitálna daň“. V akom štádiu sú prípravy na jej zavedenie na celoeurópskej úrovni a ako sme na tom na Slovensku?
Kto a prečo má byť zdaňovaný digitálnou daňou?
Téma digitálnej dane bezprostredne súvisí s najväčšími technologickými spoločnosťami pôsobiacimi v online priestore, akými sú napríklad Google, Apple, Facebook, Amazon. Na podnikanie na trhoch EÚ im postačuje mať sídlo v jednej z členských krajín a vzhľadom na to, že pôsobia v online priestore, nepotrebujú mať zriadenú žiadnu infraštruktúru v ostatných krajinách, aj keď im z nich prichádzajú tržby. Súčasné daňové pravidlá ale v čase ich tvorby nemysleli na spoločnosti, ktoré pôsobia globálne, virtuálne a majú len veľmi malú fyzickú základňu.
Pri technologických gigantoch existuje v Európskej únii veľký nesúlad medzi tým, koľko ľudí ich služby v danej krajine používa (resp. koľko ľudí za ich služby platí) a aké veľké dane predmetná spoločnosť v danej krajine skutočne odvádza. Cez sídla v krajinách ako Írsko, Luxembursko alebo Holandsko a prostredníctvom agresívnej daňovej optimalizácie veľké digitálne spoločnosti v skutočnosti platia omnoho nižšie dane, ako mnohí bežní podnikatelia. Túto situáciu sa intenzívne snaží riešiť Európska únia i jednotlivé členské štáty.
Zavedenie digitálnej dane na úrovni Európskej únie
Problematikou digitálnej dane sa už nejaký čas zaoberá aj Európska únia. Európska komisia v roku 2018 tejto súvislosti vypracovala dva návrhy smerníc ako dva alternatívne návrhy na zavedenie pravidiel pre uplatňovanie digitálnej dane:
- Spoločná reforma Európskej únie v oblasti dane z digitálnych činností.
- Dočasné zavedenie digitálnej dane v rámci jednotlivých štátov.
Prvý návrh – spoločná reforma Európskej únie v oblasti dane z digitálnych činností
Prvý návrh hovorí, že by jednotlivé členské štáty EÚ mohli zdaňovať príjmy dosahované technologickými gigantmi pochádzajúce z ich územia aj v prípade, že tam nadnárodná spoločnosť vôbec nemá sídlo alebo akúkoľvek fyzickú prítomnosť. V zmysle tohto návrhu by nadnárodné spoločnosti platili digitálnu daň tam, kde sa hodnota skutočne vytvorila.
Subjektom zdanenia v prípade prvého návrhu by bola tzv. „digitálna prítomnosť“, ktorá by bola na daňové účely považovaná za virtuálnu stálu prevádzkareň v členskom štáte, ak by bolo splnené aspoň jedno z nasledujúcich kritérií:
- jej ročné výnosy v danom členskom štáte EÚ presiahli 7 miliónov eur,
- v zdaňovacom období mala viac ako 100 000 používateľov v členskom štáte EÚ, alebo
- v zdaňovacom období bolo vytvorených viac ako 3 000 obchodných zmlúv na digitálne služby medzi technologickou spoločnosťou a komerčnými používateľmi.
Tento návrh predstavuje dlhodobé riešenie, ktoré uprednostňuje Európska komisia pred druhým návrhom.
Druhý návrh – dočasné zavedenie digitálnej dane v rámci jednotlivých štátov
Cieľom druhého návrhu je zabezpečiť, aby členským štátom okamžite začali plynúť príjmy, ktoré v súčasnosti nemožno efektívnym spôsobom zdaňovať (príjmy, ktoré v súčasnosti unikajú daňovým pravidlám). Zámerom tohto dočasného riešenia má byť aj to, aby sa zamedzilo tomu, aby členské štáty prijímali jednostranné riešenia v oblasti digitálnej dane, čo by mohlo poškodiť jednotný trh Európskej únie. Napokon by tento dočasný rámec mal byť prekonaný spoločnou reformou EÚ.
V zmysle druhého návrhu by sa digitálna daň vzťahovala na príjmy vytvorené z činností, pri ktorých používatelia zohrávajú hlavnú úlohu pri tvorbe hodnoty, ako sú napríklad príjmy:
- vytvorené z predaja online reklamného priestoru,
- vytvorené z digitálnych sprostredkovateľských činností, ktoré používateľom umožňujú interakciu s ostatnými používateľmi a ktoré zároveň môžu uľahčiť predaj tovaru alebo služieb medzi týmito používateľmi,
- vytvorené z predaja údajov generovaných z informácií poskytnutých používateľmi.
Podľa tohto druhého návrhu Európskej komisie by príjmy z digitálnej dane vyberali tie členské štáty, v ktorých sa nachádzajú používatelia. Digitálna daň by sa mala vzťahovať iba na spoločnosti s ročnými celosvetovými príjmami vo výške aspoň 750 miliónov eur a s ročnými príjmami v Európskej únii vo výške aspoň 50 miliónov eur.
Aktuálny stav zavedenia digitálnej dane na úrovni Európskej únie
Ak sa nedosiahne medzinárodná dohoda, Európska únia zavedie digitálnu daň sama.
Súčasná situácia ohľadom zavedenia digitálnej dane na celoeurópskej úrovni je taká, že sa čaká na výsledok rokovaní ohľadom jej zavedenia na úrovni OECD, prípadne skupiny G20. Tieto rokovania sú komplikované predovšetkým z dôvodu odmietavého postoju USA k digitálnej dani. Dôvodom je, že digitálna daň poškodí najviac digitálne spoločnosti, ktoré pochádzajú práve z tejto krajiny, a takisto aj príjmy USA. Predstavitelia Európskej únie však naznačujú, že ak sa v blízkej dobe nenájde dohoda na spoločnom riešení v oblasti zavedenia digitálnej dane na medzinárodnej úrovni, tak ju zavedú jednostranne.
Zavedenie digitálnej dane jednotlivými členskými štátmi EÚ
Keďže na úrovni Európskej únie digitálna daň doposiaľ nebola zavedená, resp. existuje len vo forme návrhu, viaceré krajiny v tomto smere vyvíjali vlastné iniciatívy. Viac-menej si tieto krajiny dočasne zvolili druhý návrh Európskej komisie. Pozrite sa na niektoré z riešení.
Digitálna daň vo Francúzsku
Jednou z prvých európskych krajín, ktorá v roku 2019 schválila digitálnu daň, bolo Francúzsko. Jej výška je 3 % a vzťahuje sa na spoločnosti, ktoré majú celosvetové ročné tržby vyššie ako 750 miliónov a ročné tržby vo Francúzsku vyššie ako 25 miliónov eur. Francúzsko sa zavedením digitálnej dane dostalo do veľkého sporu s USA, ktorý mal potenciál prerásť do obchodnej vojny. Vtedajší americký prezident Donald Trump pohrozil Francúzsku zavedením vysokých dovozných ciel ako odvetného opatrenia. Napokon obe krajiny dospeli k dočasnému urovnaniu nezhôd – Francúzsko do konca roka 2020 pozastavilo účinnosť digitálnej dane a USA neuvalili na francúzsky tovar zvýšené dovozné clá.
Digitálna daň v Taliansku
Digitálnu daň schválilo aj Taliansko. Od roku 2020 sa digitálna daň v sadzbe 3 % vzťahuje na technologické giganty, ktorých celosvetové ročné tržby presahujú 750 miliónov eur a ktoré majú z digitálnych služieb v Taliansku ročné tržby vyššie ako 5,5 milióna eur. Od tejto digitálnej dane očakáva Taliansko ročný výnos približne vo výške 600 miliónov eur.
Digitálna daň v Rakúsku
Rakúsko zaviedlo digitálnu daň od roku 2020. Má formu 5 % dane z online reklamných služieb. Online reklamné služby podliehajú digitálnej dani vtedy, ak sú poskytované inzerentmi v Rakúsku za odmenu. Online reklamná služba sa považuje za poskytovanú v Rakúsku, ak je prijatá na zariadenie používateľa s domácou IP adresou a z hľadiska obsahu a vzhľadu je adresovaná domácim používateľom. Za online reklamné služby sa považujú reklamy umiestnené na digitálnom zariadení, najmä vo forme bannerovej reklamy, reklamy vo vyhľadávačoch a porovnateľných reklamných služieb. Digitálnu daň v Rakúsku platia spoločnosti s celosvetovým ročným obratom najmenej 750 miliónov eur a s ročným obratom z online reklamných služieb z Rakúska najmenej 25 miliónov eur.
Digitálna daň v ostatných krajinách Európskej únie
Okrem vyššie spomenutých európskych krajín majú zavedenú digitálnu daň aj niektoré ďalšie krajiny. Nie vo všetkých krajinách je ale legislatíva zavádzajúca digitálnu daň aj účinná, resp. vo viacerých krajinách sa výber tejto dane pozastavil alebo odložil. Napríklad Česká republika tiež plánovala zaviesť digitálnu daň, legislatívu má pripravenú, ale zatiaľ sa neuplatňuje. Podobne je na tom napríklad aj Belgicko (čakanie na globálne riešenie), Maďarsko (dočasne znížená sadzba dane na 0 % do konca roka 2022), Španielsko (účinnosť až od roku 2021). Naopak, v súčasnosti už vyberajú digitálnu daň (alebo obdobnú formu dane) krajiny ako napríklad Veľká Británia, Poľsko, Taliansko a Rakúsko.
Ako sme na tom so zavedením digitálnej dane na Slovensku
Na Slovensku téma digitálnej dane zatiaľ veľmi nerezonuje. Slovensko sa zatiaľ stavia do pozície vyčkávania na to, ako dopadnú rokovania ohľadom jej zavedenia na medzinárodnej úrovni, resp. k akému rozhodnutiu sa prikloní Európska únia ako celok. Aj napriek tomu sa predsa len digitálna daň u nás už v minulosti niekoľkokrát spomenula.
Digitálna daň oficiálne spomenutá len na úrovni predbežnej informácie
Slovensko ohľadom digitálnej dane vyčkáva na spoločné riešenie Európskej únie.
Pravdepodobne jediným oficiálnym zdrojom spomínajúcim zavedenie digitálnej dane na Slovensku je predbežná informácia k návrhu zákona o dani z digitálnych služieb ešte z roku 2018. Ako sa píše v tejto stručnej predbežnej informácií „cieľom legislatívneho návrhu je zavedenie dane z digitálnych služieb, ktorej budú podliehať výnosy z poskytovania digitálnych služieb, za ktoré sa na účely tohto zákona budú považovať predaj on-line reklamného priestoru, sprostredkovateľské služby a predaj dát používateľov.“ Doposiaľ však konkrétny návrh zákona o dani z digitálnych služieb vypracovaný nebol.
Tri zo štyroch strán súčasnej koalície pred voľbami sľúbili zavedenie digitálnej dane
Z politikov v minulosti na zavedenie digitálnej dane apeloval Andrej Danko, vtedajší predseda parlamentu a predseda SNS. So zámerom zvýšenia štátnych príjmov prostredníctvom digitálnej dane vyzýval vtedajšieho ministra financií a aj predsedu vlády. Nič sa však nezmenilo.
V súčasnej vládnej koalícii sa digitálna daň nespomína. Volebné programy koaličných strán však túto tému neignorovali. Zavedenie digitálnej dane sľubovali vo svojich volebných programoch strany OĽANO, ZA ĽUDÍ a aj SME RODINA. Najviac konkretizovala vo svojom volebnom programe zavedenie digitálnej dane strana SME RODINA. Digitálnu daň vo výške 5 % chcela zaviesť pre nadnárodné korporácie s globálnym ročným obratom nad 750 miliónov eur. Počítala s potenciálnym príjmov vo výške 100 miliónov eur ročne pre štátnu pokladnicu.
Zdroje: www.ec.europa.eu, www.taxfoundation.org, www.kpmg.com, www.bmf.gv.at, www.dlapiper.com, www.bdo.global.
