Začínala s vlastnými handmade náušnicami a neskôr založila portál, na ktorom dnes predávajú tisícky výrobcov. Sashe.sk má na sociálnych sieťach viac ako 190 000 fanúšikov.
Začínala pod menom Saša Šmidáková, dnes je už Miklášová. Manžel Juraj je neoddeliteľnou súčasťou ich spoločného biznisu. Práve on jej naprogramoval a spustil prvý e-shop, cez ktorý predávala svoje kruhové kolážové handmade náušnice. Tie vyrábala popri práci v digitálnej agentúre. Keď pochopila, že je u nás veľký hlad po handmade výrobkoch, rozhodla sa po vzore portálov ako Etsy či Fler spustiť slovenské Sashe.sk. Po takmer desiatich rokoch má vo svojej oblasti absolútny monopol.
Náušnice z pohody
Saša je vyštudovaná učiteľka, ale odmalička inklinovala k umeniu. Učiteľstvo „zdedila“ po rodičoch historikoch, ktorí viedli deti ku kresleniu a láske k umeniu. Už ako dieťa sa rada prechádzala po galériách a vnímala krásy nástenných malieb. Keď trochu vyrástla, chcela byť módnou návrhárkou, ale na školu ju neprijali.
Rozhodnutie pokračovať v rodičovských šľapajach prišlo prirodzene, no po škole sa už učiteľstvu nikdy nevenovala. Po zamestnaniach v administratíve a projektovom manažmente sa jej náhodou pritrafila práca v digitálnej agentúre, kde spoznala svojho súčasného manžela. „Vďaka nemu som objavila svet e-shopov a začala som vnímať dvíhajúcu sa vlnu handmade výrobkov,“ vraví Saša. Spomína, ako sa jej raz pokazili obľúbené náušnice a ona si ich opravila a prerobila na svoj štýl. Ľuďom sa páčili, a tak ich začala vo voľnom čase vyrábať a rozdávať kamoškám.
Kľúčový moment prišiel v Trenčíne na festivale Pohoda . „Pani zo stánku môjho obľúbeného predajcu mi pochválila náušnice a ponúkla sa, že by ich mohla predávať vo svojom obchode,“ s nadšením opisuje skúsenosť, ktorá jej dodala sebavedomie. Napriek tomu, že sa spolupráca nikdy nerozvinula, v mladej umelkyni sa niečo naštartovalo a svoje náušnice ponúkla niekoľkým obchodom v bratislavskom Starom meste. Ich cena bola vzhľadom na lokalitu veľmi vysoká a kupovali ich väčšinou iba turisti. Mimo centra by zase nová značka náušníc ťažko prerazila. „Čo s tým?“ Lámala si hlavu nad začarovaným kruhom. Ako sama tvrdí, manžel ju v tom nechal poriadne „vymáchať“, kým zvážila všetky možné alternatívy. Napokon jej sľúbil, že pre ňu vyrobí e-shop na kľúč. „Bol pestrý, farebný a nazvali sme ho Sashe,“ hovorí s úsmevom dnes už majiteľka obrovského portálu.
Začalo sa to Saškinými náušnicami, e-shop sa ale stretol s výborným prijatím aj u iných umelcov z jej okolia. Padlo teda rozhodnutie poskytnúť im na jej e-shope priestor. „Akonáhle sme sa rozhodli, môj muž hneď začal stavať veľký eshop po vzore zahraničných portálov. Už vtedy sme sa pripravili na variant, že narastieme,“ vysvetľuje Saša rozhodnutie, ktoré bolo podľa nej prezieravé a absolútne kľúčové.
Jarný "výbuch" a vývoj zo svojho
Prvú verziu portálu testovali na dvadsiatich handmade značkách a prostredníctvom prvotného marketingu hľadali ďalšie. Jej manžel Juraj nechcel investora ani pôžičku, dohodli sa teda, že jediné, čo do portálu investujú, bude ich čas. V septembri 2009 spustili e-shop s prvými predajcami, do zimy ich bolo 100 a na jar to celé „vybuchlo“. V priebehu pár mesiacov sa na Sashe zaregistrovali stovky nových značiek. Portál rástol priam raketovo. Vtedy majitelia pripravili prvý verejný event – handmade piknik v Trnave . „Tvorcovia si podávali ruky a začala vznikať komunita,“ hovorí Saša.
Vývoj portálu sa od začiatku až dodnes realizoval in house. V porovnaní s konkurenčnými e-shopmi tak manželia Miklášovci nemusia platiť externým programátorským agentúram za drobné úpravy, ktoré sa v prípade veľkých e-shopov vyskytujú na pravidelnej báze. To im zaručuje stabilnú pozíciu na trhu a možnosť pevne kontrolovať tok peňazí z hľadiska vývoja. „Už od začiatku sme boli flexibilnejší a e-shop sme stavali na požiadavkách predajnej komunity,“ vraví Saša.
Obrázkový marketing
V rámci marketingu bol pre nich najsilnejší Facebook. „Zdvíhali sme sa spoločne s vlnou sociálnych sietí a celý náš marketing sa dial v podstate organicky a zadarmo,“ hovorí Saša o období okolo roku 2010. Manželia využili potenciál rastúcej sociálnej siete a investovali peniaze do Facebookových kampaní. „Bolo to pre nás najrelevantnejšie a najproduktívnejšie riešenie,“ hovorí.
Dôležité bolo pritom neselektovať autorov. „Dali sme priestor všetkým značkám, aj malým,“ vraví a svoje rozhodnutie považuje aj po rokoch za kľúčové. Pod rukami im totiž z malých značiek vyrástli veľké.
Manželia postupne pracovali s funkcionalitou a do povedomia posúvali značky s väčším potenciálom. Zároveň dbali na to, aby nediskriminovali iných a aby si zachovali určitý štandard. „Snažili sme sa robiť kompromis medzi naším prístupom a potrebami celej komunity,“ vysvetľuje Saša. Predajcom vždy poskytli nový benefit, ako napríklad, priestor na vytváranie vlastných článkov. Každoročne tiež organizujú event, ktorý považuje Saša za najväčší „reklamný banner“. „Veci treba hlavne vidieť, a preto je pre nás dôležité prezentovať sa naživo alebo formou obrázkov,“ myslí si.
Dvojitá klientela
„Sashe je veľmi zložitý projekt,“ otvára Saša ďalšiu kapitolu. „Máme dva druhy klientov – našich predajcov, ktorí sú registrovaní na Sashe.sk a ich zákazníkov, ktorí sú zároveň našimi zákazníkmi,“ vysvetľuje. Celú zákaznícku komunitu tvorí takmer 400 000 ľudí, čo je predpokladom obrovského informačného dopytu. Už len základné požiadavky typu: „Zabudol som heslo, pošlite mi nové“, alebo „Pošlite mi 5 metrov priadze“, keď sa zákazník pomýli a myslí si, že píše predajcovi, sa v Sashe riešia na dennej báze. Saša v určitom momente pochopila, že neustály rast počtu predajcov nebude fungovať, ak zároveň nebudú tlačiť aj na kvalitu. Začali teda predajcov vzdelávať.
Keď predajcovia potrebovali pomôcť s fotením alebo s marketingom, podali im pomocnú ruku. Zaviedli napríklad školu produktového fotenia a začali publikovať množstvo článkov o marketingu, profesionálnej prezentácii či komunikácii so zákazníkom. Jedným z najvýraznejších projektov boli v rámci tejto oblasti prípadové štúdie. „Oslovili sme konkrétneho predajcu, jeho značku sme „rozobrali na drobné“ a kompletne ju premenili. Je to taká „zmenáreň“, predajcovi nanovo nafotíme produkty, pripravíme popisky produktov či vytvoríme nové logo,“ vysvetľuje majiteľka portálu. Bol to vraj jeden z najúspešnejších marketingových projektov. „Voláme to výťah – vytiahneme jednu značku a urobíme z nej bestseller,“ dodáva s úsmevom.
Koľko peňazí kam pôjde
„Musím povedať, že na to, že nerobíme žiadne finančné plány, sme ešte stagnáciu nepocítili,“ konštatuje Saša. Každý rok ale samozrejme musia aj oni obracať „korunu“ a rozmýšľať, koľko kam investujú. Medzitým si založili rodinu a tá si tiež pýta peniaze. „Sme konatelia a zároveň manželia a rodičia. Musíme rozmýšľať, koľko peňazí nalejeme do ľudí, do marketingu a koľko si necháme na súkromný život a domácnosť,“ hovorí otvorene. Najviac vraj investujú do ľudí. Niektoré pozície, ako napríklad, eventová manažérka, má obsadené iba na part time. Alexandra ale vraví, že sa jej zatiaľ každý nový človek oplatil.
S ostatnými investíciami je to náročnejšie. Človek vraj investuje a prvé roky nevidí ani cent. Veľakrát investície na prvý pohľad nevidia ani ľudia a náročnosť prevádzky tak obrovského portálu si ani nedokážu predstaviť. „Potom sa k nám dostávajú reči typu: Oni nič nevyrábajú, iba zarábajú na províziách a majú ľahko získané peniaze,“ hovorí Saša s povzdychom. Jej manžel Juraj preto každoročne v decembri spíše dlhý článok, ktorý Saša nazýva článkom roka. „Je to zhrnutie všetkých firemných udalostí, investícií a aktivít počas uplynulého roka,“ vysvetľuje.
Ľudia sú základ
Odchod zo stabilného zamestnania bol pre manželov Miklášových ťažší, ako čakali. Výpoveď zvažovala najskôr Saša, Juraj sa držal práce zubami-nechtami ešte tri roky po spustení e-shopu. „Takto sa žije na Slovensku, človek sa bojí vzdať istoty,“ hovorí Saša. Ona bola takisto na pochybách a v priebehu rokov sa ešte dvakrát vrátila a dvakrát dala výpoveď. Nakoniec sa obaja manželia po troch rokoch rozhodli definitívne odísť z práce a venovať sa naplno Sashe.
Po krátkom čase zistili, že ani full time job vo vlastnej firme sami nestíhajú. Bolo treba prijať človeka, no manžel Juraj mal na to iný názor. „Môj muž je typický ítečkár,“ začína Saša s úsmevom, „je introvert, samostatná jednotka. Vždy mal krédo, že nechce zamestnávať ľudí, lebo ľudia vytvárajú prácu a práca potrebuje ľudí,“ cituje manžela. Podľa nej spadol do šialeného kolotoča, z ktorého nebolo cesty von.
Našťastie prišlo obdobie, keď aj on pochopil, že nezamestnávať ľudí by bolo na úkor kvality Sashe. Spočiatku mal predsudky aj voči tomu, že má ako chlap viesť ženský portál, no nakoniec mu to vraj ide lepšie ako jeho manželke. „On necháva emócie za dverami, a tým sa chráni pred množstvom problémov,“ hovorí Saša.
Ako prvú prijali do firmy „adminku“ na komunikáciu so zákazníkmi. Ďalším na rade bol programátor. Medzi prvými zamestnancami bola aj účtovníčka, ktorá v Sashe pracuje dodnes. Majiteľka ju chváli, že je veľmi zodpovedná a ustráži vo firme každý cent. „Keď som bola v siedmom mesiaci tehotenstva a sedela som na daňovom úrade, nemusela som sa obávať, či máme všetky financie v poriadku,“ spomína Saša.
Každý nový človek musel majiteľom sedieť najskôr ľudsky, až potom skúmali jeho odbornú zdatnosť. Saša sa pri výbere zamestnancov riadi pravidlom, že všetko sa dá naučiť, ale osobnosť nevymeníte. Vo firme vládne priateľská atmosféra. Zamestnanci majú pevne ohraničenú pracovnú dobu a nerobia cez víkendy. „Potrebujem, aby prišli po víkende zrelaxovaní a oddýchnutí na ďalší pracovný týždeň,“ vysvetľuje svoju filozofiu.
Sudcovstvo neprospievalo ovzdušiu
Problémy vo firme sú vraj takmer na dennej báze, nikdy sa ale nestalo nič tak závažné, čo by nedokázali ustáť. „Boli momenty, keď sme museli urobiť zásadné rozhodnutie, ale nikdy nedošlo ku konfliktu, ktorý by sme spolu s Jurajom nedokázali vyriešiť,“ hovorí Saša. Veľký prelom nastal v momente, keď Saša pochopila, že sa musí trochu stiahnuť a neriešiť problémy za iných.
Predajcovia ich občas poriadne vytrápili žabomyšími vojnami s konkurenčnými predajcami. „Jeden druhého okopíroval a od nás vyžadovali rozsudok,“ spomína nerada. Až neskôr pochopila, že nemá právo nikoho súdiť, pretože nikdy nebude mať o probléme dostatok informácií. Jedenkrát sa im stalo, že museli predajcu vylúčiť z portálu, pretože porušil pravidlá. „Na handmade portáli chcel predať motorku,“ krúti hlavou nad šialenými nápadmi niektorých ľudí. V inom prípade zasa predajca nedoručil zákazníkovi tovar a vtedy majitelia portálu uhradili škodu z vlastného vrecka. „Bolo to v období, keď sa na portáli prevalilo viacero problémov,“ vysvetľuje Saša.
Všetko zlé je ale na niečo dobré. Takéto situácie pomáhajú majiteľom pochopiť, že sa musia trochu dištancovať a nemôžu nechať všetky mikro problémy prechádzať ich hlavami. Inak by sa zbláznili.
"Materská" vyvetrala vzduch
„Moja pozícia vo firme sa menila vzhľadom na životnú situáciu ,“ hovorí Saša o rodine. Keď pod srdcom nosila svoje prvé dieťa, vo firme nastalo obdobie veľkého boomu. Predajcovia si začali konkurovať a na portáli „vybuchlo komunitné husto“. Budúca mamička vedela, že ak sa od ich problémov neodstaví teraz, môže jej to prerásť cez hlavu.
„Pri prvom materstve som úplne vypla od práce a naplno som sa venovala synovi,“ spomína na situáciu pár rokov dozadu. Vtedy jej manžel dokonca zrušil prístup na stránku, aby sa zbytočne nerozčuľovala. Prvý polrok materstva bol pre Sašu náročný. „Málo spánku, veľa stresu,“ hodnotí spätne. Potom sa však mamičkovským povinnostiam odovzdala naplno a začala si ich užívať. Keď prišiel na svet druhý syn, cítila sa plná elánu, a už teraz, po roku a pol, by sa najradšej vrátila späť do práce.
„Mám 37 rokov a cítim, že prežívam svoje najproduktívnejšie obdobie,“ vraví úprimne. Ak človek dokáže skĺbiť viacero povinností, tak ho to neunavuje, ale naopak, napĺňa. Zvykne pracovať po večeroch a hlavne systematicky. Naučila sa, že treba spomaliť a byť vďačná za všetko, čo popri dvoch synoch dokáže stihnúť. Dnes sa vo firme venuje hlavne „veľkému“ marketingu a vymýšľaniu stratégií, kam portál ďalej posunúť.
Rodina bez pravidiel
Juraj a Saša majú toho veľa spoločného. Vzťah, deti, firmu, priezvisko, dokonca aj znamenie zverokruhu. Známi im hovoria, že keď sú spolu, dokážu byť extrémne produktívni a tvoriví . „Možno je to tým, že sme obaja cieľavedomí a máme radi úspech,“ uvažuje Saša. Takéto spojenie však máva aj svoje nevýhody. Do všetkých problémov ste vtiahnutí spoločne a domov si odnášate tie isté nezhody. V tomto je zamestnanie oproti spoločnému podnikaniu jednoduchšie.
„Keď ste zamestnaná, prídete domov, posťažujete sa manželovi na šéfa a máte pokoj. My si tie problémy nosíme so sebou do kuchyne, do postele, všade,“ vysvetľuje nevýhody rodinného biznisu. Ako teda oddeľujú prácu od súkromia? „My nie sme rodina pravidiel,“ smeje sa Saša. „Myslím ale, že sme dosť inteligentní na to, aby sme vedeli, že komunikáciu o práci treba doma minimalizovať.“ Alexandra sa pri manželovi naučila eliminovať emócie, byť racionálnejšia a v obchodných záležitostiach vecnejšia . „Za tých dvanásť rokov sme sa spoznali dosť na to, aby sme vedeli, ako ísť jeden na druhého,“ uzatvára s úsmevom.
Sašine osobné lekcie
- Nebojte sa ísť s nápadmi do sveta. Pokiaľ si veci držíte „v šuplíku“, je malá pravdepodobnosť, že sa odtiaľ vynoria.
- Buďte pripravení na úspech. Už od začiatku rátajte s variantom, že vaša firma narastie. Bude vás baviť robiť súčasný produkt aj vo veľkom? Bude vám mať kto pomôcť? Viete si predstaviť byť šéfom? Zodpovedajte si tieto otázky už na začiatku.
- Investujte do prezentácie toľko času, koľko ste venovali realizácii. Pokiaľ dva mesiace šijete krásne šaty, nemôžete ich odfotiť mobilom na skrini v chodbe. Prezentácia musí byť adekvátna vášmu výrobku či službe.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
