Bývala misska a modelka Lucia Gažová sa rozhodla vymeniť mólo za kuchyňu a vyplatilo sa. Prečítajte si viac o úspechu unikátnych koláčikov z jedlých kvetov, ktoré vyrába Lulus bakery.
Lucia, ako si sa od modelingu a marketingu dostala k pečeniu?
Zrejme je moja odpoveď na cukrárku pomerne prekvapujúca, ale bola som v kuchyni absolútne drevo. Veľmi som sa chcela naučiť aspoň niečo maličké upiecť. Mojimi prvými kuchárskymi pokusmi boli makrónky. Nazvala by som ich v tej dobe skôr nepodarkami, ktoré museli testovať všetci moji známi, ale prežili a dostavil sa aj úspech a nadšenie z pečenia.
Vždy po práci som veľmi vytrvalo trávila večery pečením doma v kuchyni. Absolútne som sa preto nadchla a pochopila som, že zrejme pečenie cukroviniek bude pre mňa správna cesta, ktorú som ako kuchárske drevo úspešne obchádzala dlhé roky.
Na moje veľké prekvapenie sa okruh fanúšikov cukrárskych diel postupne zväčšoval. Už nimi neboli len rodina a známi. Koláčiky som pravidelne hádzala na sociálne siete a začalo byť o mne počuť. Nechcela som však robiť načierno, ako je ešte stále na Slovensku zvykom. Ja tomu hovorím práca „domapečiek“. Vtedy som si jednoducho povedala, že investujem svoj čas aj peniaze a skúsim zrealizovať vlastný cukrársky biznis.
Úspešne vedieš nielen kuchársky biznis, ale aj marketing na sociálnych sieťach. Ako všetko stíhaš?
Každá práca, ktorú som robila, mi niečo dala. Zrejme všeobecne platí, že nech čokoľvek robíte, takmer každú skúsenosť dokážete zužitkovať.
V dobe, keď som sa začínala učiť piecť, som pracovala ako marketingová manažérka. Vytvárala som stratégie a komunikačnú kampaň pre malú začínajúcu firmu, čo však pre mňa v súčasnosti vôbec nie je na škodu. Moja práca neobnáša iba pečenie, ale hrozne veľa ďalších čiastkových úloh ako komunikáciu so zákazníkmi a fanúšikmi na sociálnych sieťach. Vedia, že mi môžu napísať a ja im pokojne poradím napr. aj s domácim pečením cukroviniek.
Po večeroch sa venujem content marketingovým aktivitám ako napr. natáčanie Youtube videí, spisovanie receptov a podobne. Marketing riešim stále veľmi rada, ale moja práca je rôznorodá.
Asi v každom podnikaní je šialené všetko časovo zladiť a zvládnuť. Mám dve šikovné cukrárky, ale zišla by sa mi už aj asistentka. Stále sa však nechcem vzdať komunikácie s ľuďmi, pretože ma odjakživa baví.
Je pre teba niekto vzorom a inšpiráciou v kuchárskom umení?
Nikdy som žiadne kuchárske vzory nemala. Možno aj preto som sa vydala pomerne nezvyčajnou cestou tvorby cukroviniek.
Výrobňa Lulus bakery je zrejme výnimočná aj vďaka využívaniu nezvyčajných prírodných ingrediencií. Ako vzniklo spojenie kvetov a cukroviniek?
Tento nápad sa ujal veľmi dobre nielen vďaka jedinečnému dizajnu koláčov, ale aj vďaka využitiu zdravých a chutných ozdôb, ktoré nám poskytuje príroda. Kvetinové koláčiky vznikli absolútne prirodzenou cestou. Od začiatku minulého roka spolupracujem s agrofarmou, ktorá ma zásobuje mnohými kvalitnými surovinami. Jedlé kvietky mi začali nosiť na ochutnávku. Vždy ma prekvapili inými, ktoré som nikdy predtým nevidela. Skúšala som ich testovať najmä na koláčikoch a dnes sú súčasťou takmer každého môjho cukrárskeho výtvoru. Keďže zbožňujem prírodu a všetko živé, som šťastná, že sa vyhýbam umelým prísadám či ozdobám a všetky dekorácie sú tvorené bylinkami, ovocím, jedlými kvetmi alebo aj mojimi milovanými makrónkami.
Musím sa však priznať, je mi troška ľúto, že nedokážem žiadne bylinky či kvety vypestovať sama. Zatiaľ takmer každý môj pokus skončil vyhynutím. Vďaka agrofarme mám však istotu, že všetko je absolútne čisté prírodné a bez postrekov.
Na čo si ako poctivá cukrárka najviac potrpíš?
Snažím sa používať suroviny, ktoré by som použila aj doma pre seba. Čiže žiadne margaríny, žiadne rastlinné smotany, všetko kvalitné, chutné, živočíšne. Dá piecť aj so zdravými múkami a zdravými cukrami, ale ja osobne a aj veľká časť mojich zákazníkov máme radi koláče, kde je cukor, ako má byť, ale nie vo veľkom množstve. Taktiež múku používam najradšej klasickú hladkú. Viem upiecť aj zdravý koláč, bez čohokoľvek, čomu sa chce zákazník vyhnúť, ale najlepšia predsa býva klasika od babičky. Čo však určite nemám rada, sú rastlinné tuky a umelé ozdoby na tortách, ktorým sa zásadne vyhýbam. Našťastie sa postupne z cukrárstva v pomerne veľkom množstve vytrácajú ťažké nezdravé trendy. Ja mám svoj zlatý stred.
Občas sa mi však stane, že mi zákazníci pošlú fotku cudzej torty, žeby si ju tak predstavovali a dokonca mi aj povedia, od ktorej slovenskej cukrárky je. Nikdy nejdem vytvárať cudzie predstavy a recepty, ale rovno ich pošlem za konkrétnou cukrárkou. Pokúšam sa vždy vysvetliť, že ak má byť torta upečená odo mňa, tak moja vlastná, nie, od niekoho odkukaná.
Kto bol tvoj prvý „veľký“ zákazník, kedy si si povedala „wow“?
Piekla som pre veľké firmy, aj pre známe osobnosti, robievam aj svadby, ale zrejme nikdy som si nepovedala „wow“. Pre mňa je každý zákazník rovnako dôležitý. Mala som obrovskú radosť, keď som získala prvé veľké firemné zákazky. Dokonca sa mi ich podarilo získať ešte počas môjho zamestnania v marketingu, čo bolo pre mňa nečakané. Prvá väčšia objednávka bola 1200 makróniek. Spomínam si, ako som ich potajomky lepila v kancelárii.
V roku 2014, keď som začínala, na Slovensku takmer ešte neboli. Ja som bola možno jeden z prvých výrobcov makróniek. Zrejme vďaka nim som sa pomerne rýchlo stala v cukrárstve známou. Dnes už makrónky robí každý, takže som pri písaní knihy zdieľala celé know-how.
V roku 2016 si vydala svoju prvú a veľmi úspešnú kuchársku knihu. Chystáš nejaké ďalšie?
Vydať kuchársku knihu bol už dlhšie môj sen, ale ja som so snami veľmi opatrná, lebo som nešťastná, ak sa mi neplnia. Realizácia však prišla veľmi spontánne, za čo som vďačná. Oslovil ma vydavateľ a ja som si istý čas myslela, že si robí srandu. Keď sme však pár mesiacov tvrdo makali, k vydaniu knihy skutočne prišlo. Vtedy som uverila, že je to fakt pravda a splnil sa mi detský sen.
Doteraz je nonstop vypredaná. Už sme robili štyri dotlače a momentálne mám u seba posledných pár kusov. Lulus – cukrárka má úspech zrejme preto, že je napísaná jednoducho tak, aby podľa nej vedel napiecť každý.
Novú knihu zatiaľ nechystám, lebo nemám pocit, žeby „pretieklo toľko veľa vody“ a mala by som ďalších sedemdesiat na 100 % dobrých receptov. Zároveň som si vedomá, že ľudia budú porovnávať s mojou prvou knihou, do ktorej som dala hrozne veľa zo seba a svojich skúseností. Môžem prezradiť, že momentálne pracujeme na menšom receptári, v ktorom budú moje recepty, tipy a triky. Všetko však zhrniem do formy diára s veľmi funkčne navrhnutými stranami, ktoré vyhradím na vlastné zoznamy receptov pre ľudí.
V minulom roku sme ťa mohli tiež vidieť v kuchárskej televíznej relácii Slovensko chutí. Máš pripravené ďalšie zaujímavé kuchárske projekty na tento rok?
Zatiaľ sa nechystá nič. Kuchárske projekty nevychádzajú z mojej iniciatívy, ale časom by som sa rada pretlačila aj na televízne obrazovky s niečím podobným, ako je youtubový projekt Sladká škola, kde vysvetľujem postupy sladkých receptov.
Veľmi rada budem v kuchárskych šou pokračovať, vždy ma bavili z pohľadu diváka i tvorcu. Na internete si predsa len moje recepty starší diváci nepozrú. Momentálne som si však musela dať prestávku a nerozbiehať nič nové, pretože vôbec nestíham. Sľúbila som sama sebe, že najskôr vydám receptár a potom začneme odznova s reláciami. Ľuďom sa takéto televízne projekty páčia a podľa odoziev, ktoré mi chodia do správ, si veľmi obľúbili aj Sladkú školu. Často ma bombardujú práve otázkami, kedy už konečne budeme pokračovať v televíznej kuchárskej šou.
Čo tvoj time management, zvládaš zosúladiť prácu s osobným životom? Musela si odmietnuť už veľa spoluprác?
Úprimne, občas mávam zúfalé chvíľky.
Ponúk na spoluprácu je síce mnoho, no nemôžem si dovoliť pristúpiť na všetko.
Veľa spoluprác som odmietla napriek tomu, že mi mediálne a marketingové prostredie nie je cudzie a dalo by sa kuchársky tvoriť aj v tomto smere. Televízne projekty jednoducho vyžadujú jeden, dva dni z každého týždňa. Bolo by pre mňa kontraproduktívne odmietať vlastných zákazníkov. Ak človek dlho odmieta, ľudia sa prestanú vracať.
Zároveň ma vedľajšie aktivity ma nútia k tomu, aby som ukrajovala zo svojho času a osobného života. Treba sa s tým zrejme zmieriť a nájsť si relax, ktorý vás vždy po práci nakopne na ďalšiu 16-hodinovú pracovnú dobu.
Akým spôsobom dokážeš vypnúť, zregenerovať a nabrať silu na ďalšie pracovné dni?
Žiadne veľké tipy asi nemám, ale mne zaručene veľmi pomáha box. Ak mám náhodou v sebe po ťažkom dni nahromadený hnev a zúrivosť, na boxe zo seba dostanem všetko von.
Na box sa snažím chodiť pravidelne, každý pracovný deň ráno. Venujem sa mu vyše dva a pol roka. Kedysi som bývala naozaj veľmi nervózna aj doma po práci. Teraz všetku nervozitu nechám tam. Odporučila by som ho mnohým ľuďom, ktorí majú stresové zamestnanie.
Večer ma zasa vie určite potešiť chutná večera a pohár vína.
Box, modeling a gastronómia, trocha nezvyčajné spojenie. Ako si sa dostala k boxu?
Hľadala som šport, ktorý by ma bavil a zároveň by som dala zo seba von všetko potrebné. Vďaka mojej práci ma veľmi bolí chrbát a box mi pomáha ho spevniť. Je pre mňa ideálny. Mám dokonca svojho trénera, ktorý sa mi venuje a učí ma.
Čo ťa najviac dokázalo na začiatku nakopnúť a povzbudiť pri myšlienke, že chceš vytvoriť úspešný biznis úplne od základov?
Treba si hneď na začiatku uvedomiť, že biznisu musí človek obetovať naozaj všetko. Čas, peniaze, nervy... Predstava vlastniť niečo svoje je pekná, ale podnikanie je vždy na začiatku spojené s mnohými problémami i obetovaním peňazí a energie. Netreba vidieť len „pozlátko“. Verím však, že pokiaľ veľmi chcete a ste presvedčení o svojej práci, vtedy sa naozaj ľahšie prekonávajú prekážky, aj keď to možno vyznieva ako typické klišé.
Ľudia by sa však nemali brať úplne smrteľne vážne, pretože ak nevyjde prvý plánovaný biznis, určite vyjde v živote niečo iné. Treba nájsť rovnováhu medzi všetkým, ale pripraviť sa zároveň na to, že pokiaľ budete podnikať, pracovné nasadenie bude extrémne zaťažujúce.
Mala si aj nejaké zúfalé okamihy, kedy si si hovorila, že to nezvládneš a „balíš“ cukrársky biznis?
Ja som mala milión takých okamihov a dokonca mávam občas zúfalé okamihy ešte aj teraz. Všetko sa navonok zdá zabehnuté, dokonalé, pekné, ale zúfalé okamihy prídu v podnikaní viackrát, raz menšie, raz väčšie.
Aj teraz, ak sa nám s dievčatami v práci nedarí a musíme utiahnuť viac, ako by bolo vhodné a do toho mám dva dni neodpísané e-maily, zákazníci ma bombardujú, či ešte žijem, tak áno, je to niekedy nápor a zažívam ťažšie momenty dodnes. Začiatky boli však najhoršie. Jedným z problémov bolo napríklad zohnať vhodný priestor.
Ak sa vrátiš v čase späť na začiatok projektu, urobila by si dnes niečo inak?
Určite by som nespravila nič inak. Aj pekné, aj ťažké chvíle sú súčasťou podnikania. Všetko vo vývoji môjho cukrárskeho biznisu malo veľmi prirodzený priebeh a posun, začo som veľmi vďačná. Dokonca sa mi podarilo dokázať veci, o ktorých som ani nesnívala.
Môžeme sa v blízkej budúcnosti tešiť aj na Lulus cukrárničku?
Mám v hlave niekoľko myšlienok, ktoré sa snažím si utriediť. Ľudia by boli veľmi radi, ak by som školu varenia robila aj na osobných stretnutia a nielen online formou.
Momentálne dodávam cukrovinky len do jednej trnavskej rodinnej kaviarničky, ale inak nespolupracujem so žiadnymi takýmito podnikmi, pretože by som nemala čas na svojich zákazníkov. Tí sú prvoradí.
Máš nejaký nový veľký podnikateľský sen, ktorý by si chcela zrealizovať?
Všetko je správne tak, ako je, ale nebudem sa v budúcnosti brániť novým projektom. Určite budem veľmi šťastná, ak sa mi raz podarí mať televíznu kuchársku minireláciu podobnú Sladkej škole.
Zároveň chcem mať čo najviac vecí „pod palcom“ sama, pretože zákazníci si vážia, že je to odo mňa, robené s láskou a v kvalite, ktorú od začiatku biznisu neznižujeme, ale naopak zvyšujeme.
Som však šťastná, že je takéto podnikanie veľmi príjemné maličké v rodinnej atmosfére.
Ďakujem, Lucia.
