Vo francúzskom meste Biarritz sa 3. novembra 2009 konala konferencia Európskeho patentového úradu (EPÚ) o patentových informáciách. Jej účastníci sa zaoberali najmä súvislosťami medzi kvalitou patentov a kvalitou patentových informácií.
Prezidentka EPÚ Alison Brimelowová v otváracom príhovore okrem iného uviedla: „Ak patentové prihlášky nie sú dobré, potom nie sú dobré ani patentové údaje a nadväzne na kvalite utrpia i patentové informácie. Kvalita patentov a kvalita patentových informácií sú navzájom neoddeliteľne previazané.“
EPÚ má záujem udeľovať patenty vysokej kvality, no tento zámer je možné ľahšie dosiahnuť, ak prihlasovatelia predložia kvalitnú patentovú prihlášku. EPÚ predovšetkým ocení, ak si prihlasovateľ ešte pred podaním prihlášky vypracuje čo možno najlepšiu rešerš na stav techniky. Ale rešerš primeranej kvality je možné urobiť len vtedy, ak prihlasovateľ má k dispozícii kvalitné patentové databázy a rešeršné patentové nástroje, pretože práve tie sú zdrojom i prostriedkom patentových informácií. Samozrejme, veľa záleží aj od zručnosti patentových expertov vykonávajúcich rešerš.
Hlavné riaditeľstvo patentových informácií vo Viedni, ktoré je „prvou líniou“ EPÚ v poskytovaní patentových informácií európskemu priemyslu, je tiež kontaktným miestom pre používateľov patentových informácií EPÚ, ktorých je týždenne viac ako 25 000. Úzka súvislosť medzi kvalitou patentových informácií a patentov je zrejmá i v tom, že ak počet udelených patentov bude nízky, svedčí to o vysokom štandarde udeľovania patentov. Zároveň je to signál, že patentové prihlášky sa pridávajú do rastúcej dokumentačnej „kopy“, cez ktorú síce musia „rešeršéri“ prejsť, no netvorí relevantný stav techniky. Výsledkom je, že takáto „kôpka“ rýchlo rastie, ale jej užitočnosť nie.
Odborníci z oblasti poskytovania patentových informácií zdôrazňujú, že opis vynálezu v prihláške vrátane patentových nárokov je podstatnou črtou celého patentového systému a zároveň predmetom opisu. Hoci mnohé patentové prihlášky sa vyznačujú „mnohoslovnosťou“, opis vynálezu nie je vždy výstižný. S týmto úzko súvisí ďalšia diskutovaná otázka – etika verzus profesionálna zodpovednosť. Ako uviedol jeden z účastníkov konferencie z radu patentových zástupcov, môže byt veľmi čestné lobovať za vysokú etiku v patentovom systéme, ale zástupcovia prihlasovateľov musia konať v prvom rade v prospech prihlasovateľov. Klient totiž nemusí mať vždy záujem o to, aby patentový zástupca jednoznačne vysvetlil a jasne opísal vynález v pripravovanej patentovej prihláške. Z toho jednoznačne vyplýva konflikt v patentovej komunite.
Prihlasovatelia detailné vysvetlenie vynálezu nepovažujú za prioritu vo svojich prihláškach. To je príčinou, že v konaní o patentovej prihláške je pohľad na kvalitu informácií iný, ako vtedy, keď je potrebné získať údaje z patentovej databázy pre potreby priemyslu. Želania a prosby, ktoré smerujú od patentových odborníkov k patentovým zástupcom, aby konali zodpovedne, nepadnú na úrodnú pôdu, pretože oni konajú v čo najlepší prospech svojich klientov. Iniciatíva, ktorá má za úlohu zlepšiť kvalitu podávaných prihlášok, rozhodne musí vychádzať z patentových úradov. Otázkou je, do akej miery majú byť patentové úrady „priateľské“ voči prihlasovateľom.
Prieskum o využívaní patentových informácií
S využívaním patentových informácií súvisí aj nový prieskum, ktorý EPÚ spustil začiatkom tohto roka. Jeho cieľom je zistiť rozsah využívania patentových informácií, kto ich využíva, resp. nevyužíva a prečo. Výsledky prieskumu umožnia identifikovať spôsoby zlepšenia prístupu k patentovým informáciám a tiež ich komplexnosť. Prieskum prebieha vo všetkých členských štátoch Európskej patentovej organizácie (EPO) a v Spojených štátoch (referenčné údaje). Podobný prieskum sa konal už v rokoch 2002 až 2003, pričom z vtedajších výsledkov vyplynulo, že až 70 % respondentov z európskeho priemyslu nevyužíva patentové informácie.
Výsledky najnovšieho prieskumu ovplyvnia nové možnosti spolupráce patentových úradov v rámci Európskej patentovej siete, spoluprácu v podnikateľskom sektore a budú mať čo povedať aj v oblasti „patentovej“ vzdelanosti. Cieľovou skupinou prieskumu je inovačný sektor vrátane priemyslu, verejného výskumu i akademickej obce. Prieskum nie je osobitne zameraný na subjekty podávajúce patentové prihlášky ani na patentových zástupcov. Metodika dotazníka je založená na telefónnom interview s reprezentatívnou vzorkou vo všetkých členských štátoch EPO. Aby bol prieskum čo najrelevantnejší, interview bude vedené približne v 25 jazykoch. Prieskum vykonáva holandská spoločnosť (www.epo.org).
Zdroj: Časopis Transfer september/2010
