Finančná podpora sociálnych podnikov – formy a možnosti

Aké možnosti dotácií a inej finančnej podpory majú sociálne podniky? Ktoré podniky a za akých podmienok majú na podporu nárok?

Postavenie sociálnych podnikov je z pohľadu riešenia viacerých spoločenských výziev kľúčové. Ide najmä o oblasť tvorby pracovných miest. Sociálne podniky sú zároveň aj nositeľmi sociálnych inovácií a príkladom v rôznorodosti pracovníkov, nakoľko do pracovného procesu zahŕňajú znevýhodnené osoby. Aj preto jednotlivé krajiny vrátane Slovenska vytvárajú osobitný prístup k finančnej podpore pre tieto podnikateľské subjekty.

Podpora sociálnych podnikov na Slovensku

Sociálna ekonomika je na Slovensku založená na troch pilieroch:

1. legislatívne prostredie,
2. poradenská infraštruktúra a
3. finančná podpora.

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch poskytuje odstupňovanú priamu a nepriamu formu podpory. Registrované sociálne podniky, ktoré na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu vynaložia 100 % zo svojho zisku po zdanení alebo sú priamo demokraticky spravované svojimi zamestnancami, majú možnosť získať pomoc vo všetkých stanovených formách. Z tohto hľadiska je registrácia sociálneho podniku rozhodujúca v zmysle možnosti úplného získania vytvorených podporných finančných a nefinančných nástrojov.

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch teda upravuje dve formy podpory sociálnym podnikom:

1. priamu - ide o investičnú a kompenzačnú pomoc.
2. nepriamu – ide o daňové opatrenia (úľava na dani z príjmov, znížená sadzba DPH), prevod nehnuteľností (zo strany štátu, obcí a VÚC), verejné obstarávanie (uplatňovanie sociálneho hľadiska, vyhradené zákazky) a podporu dopytu (servisné poukážky).

Priama forma podpory sociálnym podnikom – investičná pomoc

Investičná pomoc je upravená v § 17 predmetného zákona a je poskytovaná v širšom priestore sociálnej ekonomiky. To znamená, že môže byť poskytnutá aj pre sociálne podniky, ktoré nie sú registrované.

Investičná pomoc sa poskytuje za účelom podpory investície alebo prípravy projektu investície a poradenských služieb spojených s touto prípravou. Medzi investičné náklady patria tie, ktoré slúžia na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ale aj odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom, ako aj iné prevádzkové náklady súvisiace priamo s investičným projektom.

Investičná pomoc môže byť poskytnutá vo viacerých formách:

1. finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované návratnou formou (napr. úver, pôžička),
2. finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované kombináciou návratnej a nenávratnej formy pomoci (napr. odpustenie záručných poplatkov),
3. podmienečne vratný finančný príspevok (napr. podmienečný grant),
4. nenávratný finančný príspevok (napr. príspevok z európskych fondov),
5. dotácie pre registrovaný sociálny podnik.

Poskytovanie každej nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním, resp. schválením časti návratnej formy, čo znamená, že musí obsahovať aj prvok návratnej pomoci. V praxi to znamená, že ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver. Uvedeným spôsobom by sa mala zvýšiť miera efektívnosti poskytovania nenávratného finančného nástroja a zároveň by mali byť týmto spôsobom podporené len tie podnikateľské zámery, ktoré budú udržateľné.

Okrem toho by malo ísť o nezávislé posúdenie kritérií finančnej udržateľnosti jednotlivých žiadateľov o nenávratný finančný nástroj. Napríklad výška schválenej investičnej pomoci (vo forme návratnej zložky) od finančného sprostredkovateľa, ktorým je napr. komerčná banka, musí byť pre neregistrované sociálne podniky najmenej na úrovni 20 %.

Integračný sociálny podnik má na rozdiel od registrovaného sociálneho podniku bývania a všeobecného sociálneho podniku vyčíslenú výšku nenávratnej zložky investičnej pomoci v absolútnom objeme. V tabuľke poskytujeme prehľad odstupňovaného prístupu k investičnej pomoci, o ktoré môžu jednotlivé subjekty sociálnej ekonomiky požiadať. Z tabuľky vyplýva, že najviac finančných nástrojov môže využiť registrovaný sociálny podnik, ktorý vynakladá 100 % svojho zisku po zdanení alebo je priamo demokraticky spravovaný svojimi zamestnancami.

Priama forma podpory sociálnym podnikom – kompenzačná pomoc

Kompenzačná pomoc, ktorá je upravená v § 19 umožňuje poskytnúť podporu aj v širšom priestore sociálnej ekonomiky za podmienky, že je subjekt sociálnej ekonomiky v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnený oproti bežným podnikateľom, ktorí obdobnú činnosť vykonávajú za účelom dosahovania zisku. Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch. Na rozdiel od investičnej pomoci v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, nie je potrebné schválenie návratnej zložky. V nasledujúcej tabuľke poskytujeme prehľad odstupňovanej kompenzačnej pomoci pre jednotlivé subjekty, ktoré o ne môžu požiadať.

Nepriama forma podpory sociálnym podnikom – daňové úľavy či podpora od obcí a VÚC

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch umožňuje registrovaným sociálnym podnikom uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty, a to vo výške 10 % zo základu dane. Podmienkou je, že registrovaný sociálny podnik musí 100 % zo zisku po zdanení použiť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, tzv. socializácia zisku.

Registrované sociálne podniky môžu využiť aj úľavu na dani z príjmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov. Nárok na tento nepriamy nástroj má ten registrovaný sociálny podnik, ktorý si neuplatňuje úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ale aj daňovník, ktorý si neuplatňuje odpočet výdavkov na výskum a vývoj.

Zákon ďalej umožňuje registrovaným sociálnym podnikom využiť podporu zo strany štátu, ako aj obcí a VÚC. Konkrétne formou predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je všeobecná hodnota majetku, alebo nájmu nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je hodnota nájmu nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom, ktorých bližšie podmienky sú určené v § 18 ods. 3.

Nepriama forma podpory vo forme vyhradených zákaziek

Medzi ďalší nepriamy nástroj podpory určený registrovaným sociálnym podnikom patria aj vyhradené zákazky vo verejnom obstaraní. Účelom je podpora integračných sociálnych podnikov. Registrované sociálne podniky by mali byť podporované prostredníctvom uplatňovania sociálneho hľadiska, ako aj cez zadávanie vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní.

V tomto zmysle môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť. Ale môže sa vyhradiť realizácia zákazky aj v rámci programov chránených pracovných miest. Podmienkou je že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby inak znevýhodnené. Táto podmienka platí aj pre registrované integračné sociálne podniky. V prípade, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ má záujem o realizáciu vyhradenej zákazky, je potrebné túto skutočnosť uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov alebo vo výzve na predkladanie ponúk.

Vo vzťahu k verejnému obstarávaniu je ako nepriama forma pomoci registrovaným sociálnym podnikom aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorý realizovali alebo začali realizovať v kalendárnom roku najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), aby najmenej 6 % z týchto verejných obstarávaní použili sociálne hľadisko. Sociálnym hľadiskom sa rozumie účel predmetu zákaziek, ktorý má viesť k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, najmä k vytvoreniu alebo podpore tvorby pracovných príležitostí, ako aj k začleneniu znevýhodnených, ohrozených alebo vylúčených osôb do spoločenských vzťahov.

Spôsobom realizácie vyhradenej zákazky je zároveň možné nahrádzať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ale nemôže alebo nechce zamestnať osoby so zdravotným postihnutím, si môže túto povinnosť plniť práve cez vyhradené zákazky. Tie zadáva chráneným dielňam alebo chráneným pracoviskám. Prijatím zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch bola táto možnosť zadávania zákaziek rozšírená aj pre integračné sociálne podniky. V praxi to znamená, že bežná firma môže zadať zákazku integračnému podniku, a tým si splní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

V širšom priestore sociálnej ekonomiky ide o možnosť na podporu dopytu formou servisnej poukážky. Uvedený druh podpory dopytu by mal priniesť výhodu prijímateľovi podpory z dôvodu, že servisnú poukážku môže získať za zvýhodnenú sumu, ako aj pre registrované sociálne podniky, od ktorých štát, obec, mesto alebo VÚC (ako predajcu) servisnú poukážku odkúpi. Samotná servisná poukážka má charakter ceniny a vydáva ju Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny. Vydáva sa v hodnote 10 eur, pričom prijímateľovi je poskytnutá služba od registrovaného sociálneho podniku. Táto poukážka je určená na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorú poskytuje prijímateľovi registrovaný sociálny podnik.

V praxi by to malo vyzerať tak, že MPSVaR poskytne servisné poukážky oprávneným subjektom, ktorými sú ÚPSVaR, obec alebo VÚC. Od uvedených oprávnených subjektov si kúpi občan, resp. spotrebiteľ servisnú poukážku, ktorú použije na platbu za službu od registrovaného sociálneho podniku. Môže ísť napríklad aj o pranie, žehlenie, alebo kosenie. Servisná poukážka je vydávaná v dvoch farbách. V obidvoch prípadoch je nominálna hodnota servisnej poukážky 10 Eur. Prvú z nich, modrú, môže kúpiť bežný občan. V tomto prípade ju aj kúpi za 10 Eur. Druhú, ružovú, môže kúpiť odkázaná osoba (t.j. osoba, ktorá má právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu) za hodnotu 5 Eur, čím dochádza k zvýhodneniu odkázanej osoby. Po zaplatení servisnej poukážky či už modrej alebo ružovej ju spotrebiteľ uplatní v registrovanom sociálnom podniku, ktorý splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie servisnej poukážky. Následne registrovaný sociálny podnik požiada o odkúpenie servisnej poukážky oprávnený subjekt.

Podpora integračných sociálnych podnikov prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku

Prijatím zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch bol novelizovaný aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Registrované integračné sociálne podniky, ktorých pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, môžu byť podporené aj prostredníctvom nových aktívnych opatrení trhu práce.

Konkrétne ide o tzv. umiestňovací a vyrovnávací príspevok, ktoré sú upravené v § 53f a §53 g zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. O príspevky môžu integračné podniky požiadať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Tieto nové podporné nástroje vznikli v rámci národného projektu „Podpora integračných sociálnych podnikov“, ktorého zámerom je zlepšenie pracovnej integrácie znevýhodnených a zraniteľných osôb.

Umiestňovací príspevok je poskytovaný integračnému podniku za to, že umiestnil znevýhodnenú osobu na otvorený trh práce. Podľa § 53 f zákona o službách zamestnanosti je poskytovaný integračnému podniku, ktorý oň požiadal a ktorý dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý bol znevýhodnenou osobou, najneskôr do dvoch rokov od vzniku tohto pracovného pomeru. Podmienkou je, aby odo dňa skočenia pracovného pomeru v integračnom podniku vznikol cieľovej skupine (znevýhodnenej osobe) pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý nie je iným integračným sociálnym podnikom ani chránenou dielňou. Podstatné je, aby u tohto zamestnávateľa bol pracovný pomer dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ten je integračný podnik povinný preukázať, aby splnil podmienky pre poskytnutie príspevku.

Dôležitou podmienkou je aj to, aby zamestnávateľ, ktorý príjme do zamestnania cieľovú osobu, nepoberal na toto pracovné miesto iný príspevok poskytovaný na mzdové náklady, ktorý upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody, ktorá je uzatvorená medzi úradom práce sociálnych vecí a rodiny (v ktorého územnom obvode má integračný podnik sídlo) a integračným podnikom počas trvania pracovného pomeru, najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru. Umiestňovací príspevok na jedného zamestnanca je poskytovaný mesačne, pričom jeho výška sa v závislosti od mesiaca poskytovania líši.

Podpora integračných sociálnych podnikov prostredníctvom vyrovnávacieho príspevku

Vyrovnávací príspevok prispieva k podpore zamestnávania znevýhodnených osôb, ako aj značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v registrovaných integračných sociálnych podnikoch. Príspevok je poskytovaný tým podnikom, ktoré o ne písomne požiadajú a prideľuje sa podľa § 53 g na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. V tabuľke poskytujeme prehľad frekvencie a dĺžky vyplácania príspevku, ako aj samotnú výšku príspevku v závislosti od jednotlivých tipov znevýhodnených osôb.

Vyrovnávací príspevok sa ďalej poskytuje aj na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu ich zdravotného stavu. Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ide o osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú uznané za invalidné. Ale môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú uznané za invalidné. V takom prípade ide o ľudí, ktorí majú dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce ich schopnosti a ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V prehľadnej tabuľke poskytujeme informácie týkajúce sa frekvencie vyplácania a výšky príspevku.

Vyrovnávací príspevok je taktiež poskytovaný na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Príspevok však nie je poskytovaný na pomoc zamestnaným zdravotne znevýhodneným osobám. Podrobnejšie informácie týkajúce sa frekvencie vyplácania a výšky príspevku sú uvedené v tabuľke.

Zrhnutie

Finančná podpora je jedným z troch základných pilierov podpory sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikov na Slovensku. Prístup k finančnej podpore napomáha k ich celkovej udržateľnosti. Je realizovaná buď priamou formou, alebo nepriamou, a to prostredníctvom rôznych nástrojov. Priama finančná podpora má dve formy - investičnú (napr. úver, podmienečný grant) a kompenzačnú (napr. dotácie). Tento druh podpory je odstupňovaný podľa jednotlivých typov subjektov sociálnej ekonomiky. Nepriame nástroje sú napríklad daňové úľavy či vyhradené zákazky. Najviac možností využitia nástrojov finančnej podpory majú registrované sociálne podniky, najmä integračného charakteru.