Chránená dielňa a sociálny podnik – v čom sa líšia?

V čom sú rozdiely medzi chránenou dielňou a sociálnym podnikom? Aké výhody prináša transformácia chránených dielní na sociálne podniky?

Postavenie chránených dielní upravuje legislatíva z roku 2004 a ich hlavným poslaním je zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. Sociálne podniky sú novším a širším pojmom, ktorý upravuje legislatíva z roku 2018. Tá rozlišuje niekoľko druhov registrovaných sociálnych podnikov (integračný, sociálny podnik bývania, všeobecný registrovaný sociálny podnik), chránená dielňa a chránené pracovisko nemôže mať vo svojej podstate iný spoločenský zámer ako zamestnanie zdravotne postihnutých občanov.

Chránená dielňa sa svojím hlavným poslaním, na ktorý je zriadená (zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím), najviac približuje k cieľom integračného sociálneho podniku, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb (vrátane zdravotne znevýhodnených občanov). Ich ďalšou spoločnou črtou je spôsob založenia. V obidvoch prípadoch ich môžu založiť fyzické alebo právnické osoby.

Medzi chránenou dielňou a sociálnym podnikom však existuje  niekoľko zásadných rozdielov, na ktoré sa bližšie zameriame v článku. Možno ich zhrnúť do nasledovných oblastí:

1. právna úprava,
2. zamestnávanie znevýhodnených osôb,
3. spôsob používania zisku a daňové úľavy.

Právna úprava chránených dielní a sociálnych podnikov

Chránená dielňa a sociálny podnik sa vo svojej podstate líšia v právnej úprave, ktorá sa na ne vzťahuje. Kým chránené dielne upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, sociálne podniky sú upravené zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Zamestnávanie znevýhodnených osôb v sociálnych podnikoch a chránených dielňach

Rozdielnym znakom medzi chránenou dielňou a sociálnym podnikom je charakter zamestnávania zdravotne znevýhodnených osôb. V § 55 zákona o službách zamestnanosti je chránená dielňa definovaná ako pracovisko, v rámci ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom pracovnom trhu, alebo ide o pracovisko, na ktorom sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Na rozdiel od uvedených informácií, zámerom integračného sociálneho podniku, je poskytnúť znevýhodneným a zraniteľným osobám prechodné zamestnanie, ktoré by malo smerovať k ich integrácii na otvorený trh práce.

Chránené dielne sa na jednej strane môžu zhodovať s integračnými sociálnymi podnikmi v oblasti zamestnávania zdravotne znevýhodnených osôb, avšak sociálny podnik dosahuje v tomto prípade určitú formu výhody nakoľko môže zamestnávať aj iné znevýhodnené a zraniteľné skupiny osôb, na rozdiel od chránenej dielne, ktorej právna úprava ukladá povinnosť zamestnávať zdravotne znevýhodnené osoby. Rozlišujú sa aj v percentuálnom zastúpení znevýhodnenej skupiny osôb. Kým v prípade chránenej dielne vzniká povinnosť zamestnať minimálne 50 % občanov so zdravotným postihnutím, v prípade integračného sociálneho podniku ide o minimálnu podmienku v oblasti zamestnania širšej skupiny znevýhodnených alebo zraniteľných osôb a to na úrovni 30 % zo všetkých zamestnaných osôb.

Použitie zisku a daňové úľavy chránených dielní a sociálnych podnikov

Významne sa odlišujú aj v oblasti dosahovania a reinvestovania zisku. Integračnému sociálnemu podniku, ako jednému z druhov registrovaného sociálneho podniku, vyplýva zo zákona povinnosť použiť časť zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa, čím je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. V tomto prípade ide o zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Z právnej úpravy chránenej dielne a chráneného pracoviska takáto povinnosť nevyplýva.

Integračnému sociálnemu podniku po splnení podmienok vyplýva aj nárok na úľavu na dani pre registrované sociálne podniky podľa § 30 d zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov. Chráneným dielňam takáto výhoda z právnej úpravy podľa zákona o službách zamestnanosti nevyplýva.

Prehľad hlavných rozdielov medzi chránenou dielňou a sociálnym podnikom

Prečo transformovať chránenú dielňu na sociálny podnik?

Zákonná úprava sociálnych podnikov exaktne nepopisuje proces transformácie chránenej dielne na sociálny podnik, ale podľa stránky Národného projektu Inštitútu sociálnej ekonomiky, Regionálne centrá sociálnej ekonomiky realizovali sériu workshopov, ktorých zámerom bolo oboznámiť chránené dielne s témou sociálnej ekonomiky a registrovaných sociálnych podnikov.

Ak sa chránená dielňa rozhodne transformovať na sociálny podnik, automaticky stráca nárok na benefity, ktoré jej vyplývali z právnej úpravy a definície chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Na druhej strane môžu byť motivované k transformácií na registrované sociálne podniky prostredníctvom výhod v dvoch hlavných oblastiach. Prvou z nich je oblasť zamestnávania.

V sociálnych podnikoch vzniká možnosť rozšírenia okruhu potenciálnych zamestnancov so zdravotným postihnutím, čo v praxi znamená, že im transformácia umožní zamestnávať osoby aj s nižším percentom zníženej schopnosti zárobkovej činnosti ako v prípade chránených dielní. Tie majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ktorým bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť minimálne 40 %. Pozitívne je, že novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch priniesla eliminovanie problémov v praxi a to v oblasti preukazovania znevýhodnených osôb so zdravotným postihnutím, ktoré neboli uznané za invalidné, ale majú dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré bránia k plnohodnotnému zapojeniu sa na plne otvorený trh práce.

Spôsob preukázania je uvedený v § 2 ods. 5 písmena b), podľa ktorého ide o lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý nie je starší ako jeden rok, alebo podľa rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Ďalšou výhodou, ktorú by priniesla transformácia chráneným dielňam je zníženie minimálnej hranice počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím (z 50 % na 30 % pri sociálnych podnikoch). Zároveň by im transformácia umožnila zamestnávať okrem osôb so zdravotným postihnutím aj iné osoby, ktoré sa považujú podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov za znevýhodnené či zraniteľné osoby.

Druhou z hlavných oblastí, ktorá môže potenciálne motivovať chránené dielne k transformácií je aj finančná oblasť. Významnou je výška kompenzačných príspevkov, ktorá je v prípade zamestnávania zdravotne postihnutých občanov v registrovaných sociálnych podnikoch až na úrovni 75 % mzdových nákladov, pričom dôležitá je aj frekvencia ich vyplácania, ktorá je výhodnejšia takisto v prípade sociálnych podnikoch. Argumentuje sa, že tieto výhody, ktoré sú spojené s transformáciou chránenej dielne na registrovaný sociálny podnik by mohli eliminovať problém s priebežným financovaním činnosti pre značnú časť chránených dielní.

Výhody transformácie chránenej dielne na registrovaný sociálny podnik