Čo je sociálny podnik a sociálna ekonomika

V čom sa líšia sociálne podniky od ostatných, ktorá firma môže byť registrovaným sociálnym podnikom a aká legislatívna úprava sa na podniky sociálnej ekonomiky vzťahuje?

Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch:

1. legislatívne prostredie -  zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch),
2. poradenská infraštruktúra - realizovaná prostredníctvom regionálnych centier sociálnej ekonomiky a 
3. finančná podpora (investičná a kompenzačná).

Jedným z hlavných účelov predmetnej legislatívnej úpravy bola potreba systematickej podpory sociálnych podnikov a rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku.

Legislatívna úprava sociálnych podnikov

S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, legislatívny rámec nielen pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Zákon definuje sociálne podnikanie ako osobitný typ podnikania, ktorého hlavným cieľom je dosahovať pozitívny sociálny vplyv.

Taktiež sú v zákone definované základné pojmy, subjekty sociálnej ekonomiky, podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku a upravujú sa v ňom aj podmienky poskytovania podpory pre podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky a správu sektora sociálnej ekonomiky.

Čo je sociálny podnik?

Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, resp. rastu ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Predpokladá sa, že budú zohrávať jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev.

Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálny podnik podľa legislatívnej definície musí spĺňať nasledovné charakteristiky:

a) vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť;

b) hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu;

c) k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania;

d) ak dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa;

e) do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

Kľúčovou charakteristikou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý je v zákone definovaný ako „napĺňanie verejného alebo komunitného záujmu“.

Spoločným znakom napĺňania verejného alebo komunitného záujmu je poskytovanie spoločensky prospešnej služby, ktorou sa rozumie:

• poskytovanie zdravotnej starostlivosti;
• poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť;
• tvorba, rozvoj ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt;
• ochrana ľudských práv a základných slobôd;
• vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry;
• výskum, vývoj vedecko-technické služby a informačné služby;
• tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva;
• služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti;
• zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu;
• poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.

Rozdiel medzi verejným a komunitným záujmom tkvie v skupine osôb, pre ktorú sa poskytuje spoločensky prospešná služba, pričom v prípade verejného záujmu sa poskytujú spoločensky prospešné služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným alebo zraniteľným osobám.

Na rozdiel od komunitného záujmu, v rámci ktorého sa spoločensky prospešná služba poskytuje len pre určitú skupinu osôb, ktorú je možno ohraničiť a identifikovať podľa objektívnych kritérií okrem poskytovania spoločensky prospešnej služby znevýhodneným a zraniteľným osobám. Častým príkladom napĺňania verejného záujmu je sociálny podnik, ktorý poskytuje zamestnanie osobám, ktorých možno označiť ako znevýhodnené alebo zraniteľné osoby, ktoré sú definované v § 2 ods. 5 a 6 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov. Týmto spôsobom sa zmierňujú dopady na spoločnosť ako celok. Ale ak by napríklad družstvo poskytovalo zamestnanie pre svojich členov, a tých by nebolo možné označiť za znevýhodnené alebo zraniteľné osoby, verejný záujem by sa zmenil na komunitný. 

V čom sa líšia bežný a sociálny podnik?

Hlavný rozdiel medzi bežným a sociálnym podnikom spočíva v účele založenia. V bežnom podniku ide o maximalizáciu zisku, ktorý sa môže ďalej rozdeliť medzi individuálnych vlastníkov. V prípade sociálneho podniku   prostredníctvom poskytovania spoločensky prospešnej služby.

Ďalším rozdielom je aj oblasť manažmentu. V rámci sociálneho podniku sa kladie dôraz na riešenie viacerých spoločenských problémov. Rozdielnou je aj oblasť zamestnávania. V sociálnom podniku ide spravidla o podporu znevýhodnených a zraniteľných osôb a v bežnom podniku sa výber zamestnancov realizuje spravidla na základe profesijnej a kvalifikačnej spôsobilosti.

Oblasť, v ktorej sa stierajú rozdiely medzi sociálnym a bežným podnikom je právna forma, v rámci ktorej môžu mať sociálne podniky rovnaké právne formy ako tie bežné.

Sieťovanie sociálnych podnikov

V posledných mesiacoch došlo aj k začatiu sieťovania sociálnych podnikov. Podľa § 26 ods. 2 Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR priznalo v predošlých mesiacoch postavenie strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky dvom subjektom:

1. Asociácii subjektov sociálnej ekonomiky,
2. Aliancii pre sociálnu ekonomiku na Slovensku.

Obom strešným organizáciám vyplýva zo zákona povinnosť reprezentovať registrované sociálne podniky. Organizácie združujú sociálne podniky a iné subjekty podľa stanovených podmienok určených v predmetnom paragrafe, pričom ich primárnym zámerom je presadzovanie záujmov sociálnych podnikov a podpora rozvoja sociálnej ekonomiky.

Kto môže byť registrovaným sociálnym podnikom?

V prípade, že subjekt splnil zákonné podmienky podľa § 5 ods. 1 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, môže sa rozhodnúť stať sa registrovaným sociálnym podnikom. Podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sú uvedené
v § 6.

Hlavným rozdielom medzi „bežným“ sociálnym podnikom, ktorý je definovaný v § 5 a registrovaným sociálnym podnikom je, že len registrovaný sociálny podnik prostredníctvom priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, získava osvedčenie, že môže vykonávať svoju hospodársku činnosť ako sociálny podnik a okrem zákonnej podpory určenej pre podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky stanovené v § 16, môže využívať aj ostatné zákonom stanovené priame a nepriame nástroje podpory, ktoré prináležia len registrovaným sociálnym podnikom (ide napr. o daňové opatrenia v podobe úľavy na dani z príjmov, verejné obstarávanie, ktoré je realizované formou vyhradenej zákazky a iné).

Žiadateľ musí splniť podmienky, ktoré sú ustanovené v § 6 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Samotné konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína žiadosťou. Žiadosť o priznanie štatútu musí byť písomná a podáva sa na formulári určenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). Okrem iného musí byť v žiadosti uvedené aj o aký druh registrovaného sociálneho podniku žiadateľ žiada (či registrovaný sociálny podnik bude dosahovať pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu alebo komunitného záujmu a z hľadiska činnosti zamerania či pôjde o integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik).

Po splnení zákonom stanovených podmienok je registrovaný sociálny podnik povinný uviesť pri svojom obchodnom mene alebo v názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo jeho skratku „r. s. p.“. Tá je zapísaná aj v obchodnom registri.

Konkrétne príklady označenia názvu alebo skratky označenia registrovaných sociálnych podnik sú napr.:

• Rozvojové služby BBSK, s.r.o. registrovaný sociálny podnik
• Obecná prevádzkareň, s.r.o. Jablonov r.s.p..

Register sociálnych podnikov možno nájsť na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti je v ňom zapísaných viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov.

Aké sú druhy registrovaných sociálnych podnikov?

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch podľa § 11 rozlišuje druhy r.s.p. v závislosti dvoch hľadísk:

• z hľadiska dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu či ho registrovaný sociálny podnik dosahuje napĺňaním verejného záujmu (t.j. ide o verejnoprospešný podnik), alebo prostredníctvom komunitného záujmu (t.j. ide o komunitnoprospešný podnik),
• z hľadiska zamerania činnosti zákon rozlišuje integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik.

Jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov sa líšia v napĺňaní pozitívneho sociálneho vplyvu. V rámci integračných podnikov je pozitívnym sociálnym vplyvom podpora zamestnanosti, a to prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Pozitívny sociálny vplyv sa v prípade integračného podniku meria na základe percenta zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb.

Rozsiahlou novelou zákona schválenou v októbri 2019 došlo k úprave minimálnej hranice percenta zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb v integračnom podniku zo 40 % na 30 %.

V sociálnom podniku bývania je pozitívnym sociálnym vplyvom zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania. Pod pojmom zákon rozumie poskytovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu prostredníctvom výstavby, prestavby alebo obstarania bytov na účely ich nájmu oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Pozitívny sociálny vplyv sa v prípade sociálneho podniku bývania meria prostredníctvom počtu bytov vo výstavbe, prestavbe alebo obstaraných bytov alebo percentom prenajímaných bytov.

Na rozdiel od vyššie uvedených typov registrovaného sociálneho podniku, v prípade všeobecného registrovaného sociálneho podniku (iného registrovaného podniku) sa okrem všeobecných podmienok, ktoré sú rovnaké pre všetky druhy registrovaných sociálnych podnikov, stanovuje aj minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

Žiadateľ musí dosahovať väčší sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Z podmienok vyplýva, že na priznanie štatútu všeobecného registrovaného sociálneho podniku nestačí taký pozitívny sociálny vplyv, ktorý je len „vedľajším účinkom komerčného podnikania“ ale musí byť jasne a objektívne väčší a jeho dosahovanie musí byť hlavným cieľom podniku. Všeobecný sociálny podnik dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného alebo komunitného záujmu poskytovaním akejkoľvek zo spoločensky prospešných služieb, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 4. zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Podľa registra sociálnych podnikov sú prakticky registrované len dva čisto všeobecné r.s.p., ktoré sú zamerané na poskytovanie viacerých spoločensky prospešných služieb.

Akým rizikám a výzvam čelia sociálne podniky v súvislosti so šírením COVID-19 sa dozviete v článku Sociálne podniky a koronavírus.