Existuje spôsob, ako sa podnikatelia po situácii spôsobenej novým koronavírusom opäť postavia na nohy? Akú rolu v tom môže zohrať družstvo?
Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila celosvetovo nielen obrovské problémy v zdravotníctve, ale nepriaznivo zasiahla aj ekonomiku. Každému je jasné, že dostať sa z toho nebude jednoduché.
Expertka na dane, odvody a podnikateľské prostredie zo strany SPOLU - občianska demokracia, Jaroslava Lukačovičová, v rozhovore pre Podnikajte.sk hovorí o tom, prečo môžu byť družstvá jednou z možností, ako prekonať súčasnú koronakrízu a lepšie sa pripraviť na ďalšie podobné situácie.
Sú to takmer dva mesiace, čo máme zatvorené školy, obchody a hranice. Odhady poklesu HDP sa postupne zvyšujú. Čo to bude znamenať pre slovenské firmy a pracovný trh?
Súčasná celosvetová pandémia v súvislosti s koronavírusom nám už po niekoľkých týždňoch ukazuje, na akých vratkých nohách je postavená naša spoločnosť. Opatreniami naň naviazanými je len u nás ohrozených zhruba 15-tisíc živnostníkov a 40-tisíc malých a stredných podnikov. Pandémia a ohrozené pracovné miesta nám tiež ukazujú, aké je nevyhnutné byť flexibilný, meniť prácu, učiť sa nové zručnosti. Z následkov tohto stavu sa bude naša ekonomika spamätávať ešte roky po jeho skončení, a preto by sme nemali čakať, kto prežije a koho to zomelie.
Čo by sme mali robiť?
Potrebujeme sa vyhnúť opatreniam, ktoré len podporujú fungovanie ako doteraz. Obrovské finančné prostriedky, ktoré budú v najbližších mesiacoch použité na záchranu slovenskej ekonomiky, by nemali byť len „spotrebované“ na záchranu existujúcich firiem, ale mali by byť využité aj ako investície do budúcnosti, do riešenia všetkých kríz, ktorým čelíme a do zvyšovania našej schopnosti im odolávať.
Ako by mala takáto hospodárska politika vyzerať v praxi?
Musíme začať konečne podporovať slovenskú ekonomiku, nie ekonomiku na území Slovenska. A musíme to robiť tak, aby sme zároveň neprehlbovali problémy súvisiace s ochranou životného prostredia.
Prioritou by mali byť tri druhy opatrení - opatrenia na budovanie flexibilnej pracovnej sily, opatrenia na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti a opatrenia na zvyšovanie ekologickej stability krajiny. Spoločným menovateľom by zároveň malo byť maximálne využitie lokálnej práce a zdrojov. Nemali by sme schvaľovať záchranné balíčky, ktoré nalejú peniaze do ekonomiky. Tie sú síce v tejto chvíli nevyhnutné, ale nie sú dlhodobo udržateľné.
Čo by teda vláda mala robiť?
Toto je čas, kedy by sme mali uvoľniť nezmyselné regulácie, hlavne pre tých najmenších. A zároveň by sme im mali umožniť vyjsť z tieňa šedej ekonomiky, v ktorom momentálne fungujú, hoci nechcú.
Hovoríte, že časť ľudí sa pohybuje v šedej ekonomike, aj keď nechcú. Prečo je to tak?
Máme obrovské množstvo byrokratických povinností a pravidlá sú nastavené rovnako pre malých aj veľkých. Kým tí najväčší sa s nimi vedia vysporiadať, tých najmenších likvidujú.
Potrebujeme uvoľniť regulácie pri podnikaní tých najmenších - mikropodnikateľov, potrebujeme zrušiť množstevné limity pre predaj z dvora alebo upraviť povinnosti a pravidlá pri zakladaní prevádzok. Za zváženie stojí aj povolenie zriaďovania zdieľaných prevádzkarní na spracovanie rastlinných či živočíšnych produktov. Podľa môjho názoru je práve teraz čas na to, aby sme znovu „oprášili“ myšlienku družstiev.
Keď sa povie družstvo, každý si predstaví poľnohospodárov v období socializmu a krachujúce farmy z deväťdesiatych rokov. Prečo sú družstvá recept na prekonanie koronakrízy?
Právna forma družstva u nás nie je dostatočne využívaná a často neoprávnene podceňovaná. Dôvodom sú najmä spomienky nás všetkých na družstvá, ktoré tu existovali v časoch socializmu.
V časoch krízy sú bežné obchodné spoločnosti ohrozené neexistenciou obchodných transakcií a škrtaním výdavkov. Právna forma družstva má v porovnaní s nimi jednu veľkú výhodu. Podstata družstva nie je primárne podnikateľská, ale spočíva v zabezpečení hospodárskych, sociálnych či iných potrieb svojich členov. Pri fungovaní a správe družstiev sa môže prejaviť veľký synergický efekt, ktorý v tradičnom obchodnom modeli nie je možné dosiahnuť. Ľudia v družstve sú spojení určitými väzbami, neznalosť jedných je nahradená znalosťami a nápadmi iných. Ideami sa navzájom motivujú k zvýšeniu produktivity, čím sa vytvára nová kvalita a zvyšuje efektívnosť tímu.
V čom sa líšia družstvá od s.r.o. alebo živností? Prečo práve táto právna forma?
Hlavný rozdiel je v tom, že družstvá by nemali byť zakladané primárne na podnikateľské účely, teda s cieľom dosiahnuť zisk, ale na zabezpečenie potrieb svojich členov.
To sa však nevylučuje s tým, že aj družstvo môže zisk zo svojej činnosti dosiahnuť. Družstvo môže v súčasnosti založiť minimálne päť fyzických osôb a možno aj toto je to, čo družstvo odlišuje od „eseročky“. V praxi ťažko nájdete aspoň päť ľudí, ktorí by sa zhodli na rovnakom biznis modeli a boli ochotní si deliť prácu a následne zisk rovnakým dielom bez toho, aby došlo k nedorozumeniam.
Ale existuje aj iný pohľad. Dajme bokom podnikateľské dôvody a pozrime sa na tých päť osôb inak. V dôsledku koronakrízy prišli o prácu a potrebujú uživiť svoje rodiny. Jeden má pôdu, druhý traktor, tretí je remeselne zručný a vie vyrobiť skleník, ďalší prinesie priesady a ani jednému z nich nejde primárne o zisk, ale o to, aby spoločne dopestovali poľnohospodárske plodiny a zabezpečili si jedlo bez ohľadu na to, či štát prikáže zatvoriť prevádzky potravín alebo nie.
Nemusí ísť len o poľnohospodárske družstvo, môžu to byť výrobné družstvá, remeselné družstvá či družstvá vlastníkov pôdy, alebo lesov.
Hovoríte, že hlavnou odlišnosťou je, že nejde o zisk. Prečo potom družstvo a nie nezisková organizácia?
Občianske združenia či neziskové organizácie, ktoré prevádzkujú domovy sociálnych služieb alebo domovy dôchodcov sú primárne určené na dosahovanie určitého všeobecne prospešného účelu v prospech všetkých. Na rozdiel od nich družstvo primárne uspokojuje potreby svojich členov. V tom je základná odlišnosť.
Ide zatiaľ len o teóriu alebo už existujú aj fungujúce príklady?
Určite nejde len o teóriu, viem o remeselnom družstve, ktoré stavia zdravé bývania, rovnako viem o niekoľkých fungujúcich výrobných družstvách v oblasti dekoračných predmetov, keramiky, vianočných ozdôb či nábytku. A ani tie poľnohospodárske družstvá už nefungujú tak ako si ich pamätáme z čias socializmu. Naopak, mnohé z nich sú veľmi úspešné.
