Ako sa zakladá družstvo? Čím sa odlišuje od s.r.o. či a.s. a aké sú výhody a nevýhody tejto právnej formy?
Najčastejšie právne formy podnikania na Slovensku sú spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) a živnosť. Tieto dve právne formy môže založiť aj jedna osoba. Optimálne na podnikanie však môže byť aj družstvo. Samotný názov síce vyvoláva dojem prežitku, ale táto právna forma má viacero výhod, ktoré obchodné spoločnosti nemajú. V časoch po koronakríze môžu družstvá naberať na význame.
Družstvo – spoločenstvo neuzavretého počtu osôb za účelom podnikania
Družstvo je jedna právnych foriem podnikania. Obchodný zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Ide o súkromnoprávny podnikateľský subjekt, v ktorom súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Tým sa majetok stáva spoločným družstevným vlastníctvom všetkých členov. Majetková účasť člena družstva na jeho podnikaní predstavuje členský vklad určený stanovami. Ten môže byť:
- peňažný,
- nepeňažný ak to pripúšťajú stanovy družstva (t. j. ide o inú peniazmi oceniteľnú hodnotu, napr. nehnuteľnosť, pohľadávka).
Nepeňažné vklady sa oceňujú spôsobom určeným stanovami alebo pri založení družstva dohodnutým všetkými členmi (napr. znaleckým posudkom). Súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva tvorí základné imanie družstva. Družstvo nesmie svojim členom vrátiť členské vklady ani vyplácať úroky z členských vkladov.
Zákon zároveň nepredpokladá účasť nečlenov družstva na jeho majetku, avšak ani ju výslovne nezakazuje. Tým je možné prikloniť sa k názoru, že nečlenovia sa môžu majetkovo podieľať na podnikaní družstva, ale len za podmienky, že táto možnosť je výslovne určená v stanovách družstva.
Rovnako ako obchodné spoločnosti (napr. s.r.o.) aj družstvo je právnickou osobou. Od obchodných spoločností sa odlišuje najmä špecifickou úpravou vnútorných vzťahov medzi družstvom a členmi, ako aj medzi členmi navzájom. Avšak členovia družstva sa zúčastňujú na spoločnej podnikateľskej činnosti a jej výsledku obdobne ako spoločníci obchodných spoločností, napr. s.r.o..
Založiť družstvo musí minimálne päť fyzických osôb
Družstvo musí mať najmenej päť členov, okrem prípadu, keď sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby. To znamená, že založiť ho môže minimálne päť fyzických osôb alebo minimálne dve právnické osoby. Môžu ho teda založiť aj štyri fyzické osoby a jedna právnická osoba, čím je dodržaný minimálny počet piatich členov. Tiež ho však môžu založiť dve právnické osoby (s.r.o.) a jedna fyzická osoba, kedy počet piatich členov dodržaný nemusí byť.
Príklady na minimálny počet členov pri založení družstva:
Kamaráti Jano, Jožo, Dušan, Fero a Peter si môžu ako fyzické osoby založiť družstvo, keďže spĺňajú zákonom stanovený minimálny počet piatich členov. Založenie v tomto počte by bolo potrebné aj vtedy, keď by namiesto posledného kamaráta Petra zakladala s ostatnými kamarátmi družstvo jedna obchodná spoločnosť (napr. s.r.o.).
Stavebné spoločnosti TSTAV s.r.o. a B-DOM s.r.o. sa rozhodli založiť družstvo. Môžu tak urobiť len samé dve, pretože v danom prípade (na rozdiel od fyzických osôb) nemusí byť počet piatich členov družstva dodržaný.
Jedným z princípov, na ktorých je družstvo založené, je princíp (zásada) dobrovoľnosti. Znamená to, že žiadny člen nesmie byť nútený k zotrvaniu v družstve proti vôli, t. j. kedykoľvek môže z družstva vystúpiť. Ak družstvo bolo založené minimálnym počtom členov (päť) a po jeho vzniku z neho jeden alebo dva členovia vystúpia, družstvo trvá naďalej, t. j. nezaniká.
Družstvo môže byť založené k akejkoľvek činnosti, ktorá je v súlade s platným právnym poriadkom. Podnikanie formou družstva sa často ľuďom spája s poľnohospodárskou činnosťou (poľnohospodárske družstvo) alebo s obstarávaním a hospodárením bytov (bytové družstvo). V súčasnosti však existujú aj ďalšie druhy družstiev, napríklad stavebné, obchodné, výrobné, remeselné či dokonca úverové.
Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva. Na ustanovujúcej schôdzi sú oprávnené hlasovať osoby, ktoré podali prihlášku do družstva (tzv. uchádzači o členstvo). Prvým krokom smerujúcim k založeniu družstva je zvolenie predsedajúceho ustanovujúcej členskej schôdze. Následne ustanovujúca schôdza družstva:
- určuje zapisované základné imanie (t. j. súčet členských vkladov, najmenej 1 250 eur),
- schvaľuje stanovy (musia obsahovať náležitosti ustanovené Obchodným zákonníkom),
- volí predstavenstvo a kontrolnú komisiu (t. j. riadiaci a kontrolný orgán družstva).
Ustanovujúca schôdza družstva vedie k založeniu družstva, ak sa na nej uchádzači o členstvo zaviazali k členským vkladom dosahujúcim určenú sumu zapisovaného základného imania. Inak povedané, keď uchádzači o členstvo hlasovaním schválili vyššie uvedené náležitosti a zaviazali sa k splateniu svojich členských vkladov, považuje sa družstvo za založené dňom ustanovujúcej členskej schôdze. Po skončení ustanovujúcej schôdze je teda skončený proces založenia družstva, avšak družstvo ako právny subjekt ešte neexistuje.
Upozornenie: Základný členský vklad musí byť splatený do 15 dní od konania ustanovujúcej schôdze družstva, a to určenému členovi predstavenstva spôsobom určeným členskou schôdzou.
Priebeh ustanovujúcej schôdze družstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá musí obsahovať aj zoznam členov a výšku jednotlivých členských vkladov, ku ktorým sa na schôdzi družstva zaviazali. Prílohou sú stanovy v schválenom znení.
Založenie družstva je podmienkou jeho vzniku, t. j. bez osvedčenia platného založenia družstva nemôže dôjsť k jeho vzniku. Vznik družstva sa viaže na zápis do obchodného registra. To znamená, že družstvo ako právnická osoba vzniká až dňom, keď je zapísané v obchodnom registri. Návrh na zápis je povinné podať predstavenstvo, podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva príslušnému registrovému súdu (okresnému súdu v sídle kraja podľa sídla družstva – napr. ak má sídlo v okrese Ružomberok, návrh treba podať na Okresný súd Žilina).
Upozornenie: Pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania.
Orgány družstva
Obchodný zákonník určuje tieto orgány družstva:
- členská schôdza
- predstavenstvo
- kontrolná komisia
- ďalšie orgány podľa stanov.
Každé družstvo teda povinne zo zákona vytvára tri orgány (prvé tri z vyššie uvedených). Okrem nich však môže na základe stanov zriadiť aj iné orgány (napr. výbor samosprávy alebo rôzne komisie).
Do týchto orgánov môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva. Ich funkčné obdobie určujú stanovy, avšak podľa zákona nesmie byť dlhšie ako päť rokov. Ak stanovy neurčujú inak, členovia môžu byť volení aj opakovane.
Členská schôdza družstva je jeho najvyšším orgánom. Musí sa konať aspoň raz za rok. Ak nie je v stanovách upravené inak, na členskej schôdzi má každý člen jeden hlas, bez ohľadu na výšku vkladu. Stanovy však môžu určiť, že počet hlasov člena v družstve sa bude určovať podľa výšky jeho členského vkladu. Pri rozhodovaní o splynutí, zlúčení, rozdelení a o inom zrušení družstva alebo zmene právnej formy a pri rozhodovaní o zrušení družstva s likvidáciou má každý člen družstva vždy jeden hlas. Do pôsobnosti členskej schôdze patrí napríklad rozhodovanie o zmene stanov družstva, právo voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie či rozhodovať o rozdelení a použití zisku, prípadne spôsobe úhrady straty.
Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva, ktorý je podriadený členskej schôdzi. Riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých jeho záležitostiach, ktoré nie sú vyhradene inému orgánu. Schádza sa podľa potreby, počet jeho členov nie je zákonom obmedzený (presný počet určujú stanovy). Predstavenstvo zo svojich členov volí predsedu družstva (predstavenstva), prípadne podpredsedu, ak stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.
Kontrolná komisia je kontrolným orgán družstva, ktorý je oprávnený kontrolovať činnosť družstva a prerokúvať sťažnosti jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov družstva. Má najmenej troch členov (presný počet určia stanovy) a schádza sa podľa potreby, aspoň raz za tri mesiace.
Ručenie v družstve
Družstvo zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Jednotliví členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy však môžu určiť, že členovia družstva (všetci alebo niektorí) majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.
Zrušenie a zánik družstva
Rovnako ako založenie a vznik, treba rozlišovať aj zrušenie a zánik družstva.
Družstvo sa zrušuje:
- uznesením členskej schôdze (dobrovoľným rozhodnutím o zrušení družstva, ktoré sa osvedčuje notárskou zápisnicou), ak ide o zrušenie družstva s likvidáciou alebo o zrušenie družstva bez likvidácie s právnym nástupcom,
- zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
- rozhodnutím súdu,
- uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené,
- dosiahnutím účelu, na ktorý bolo družstvo zriadené.
Tieto dôvody zrušenia družstva sú taxatívne ustanovené Obchodným zákonníkom, čo znamená, že z iných dôvodov nemôže k zrušeniu družstva dôjsť.
Na zánik družstva sa vyžaduje jeho výmaz z obchodného registra. Dňom, kedy registračný súd vymaže družstvo z obchodného registra, družstvo ako právny subjekt zaniká. Jeho zánik sa zverejňuje v obchodnom registri.
Družstvo vs. s.r.o. alebo iné obchodné spoločnosti
Napriek tomu, že družstvo i obchodné spoločnosti sú formami podnikania, treba ich odlišovať. Družstvo sa od obchodných spoločností odlišuje najmä tým, že:
- predstavuje spojenie síl všetkých členov družstva na podporu ich záujmov,
- prvoradým cieľom je uspokojenie potrieb jednotlivých členov družstva a nie zisk,
- členovia sami spravujú svoje záležitosti na základe oprávnenia spolurozhodovať, podieľať sa na výkone správy a kontrolovať výkon správy,
- majetok je tvorený majetkom členov, družstvo týmto majetkom zodpovedá za záväzky, ktoré prevzalo, členovia neručia za záväzky družstva,
- obchodné meno musí obsahovať označenie „družstvo“ (napr. LUSTAV, stavebné družstvo).
Výhody družstva:
- základné imanie (vstupný kapitál) - 1 250 eur
- ručenie - družstvo v právnych vzťahoch s tretími osobami zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, členovia za záväzky družstva neručia
- anonymita vlastníctva – členovia družstva sa nezapisujú do obchodného registra, predstavenstvo vedie len zoznam členov družstva, ktoré sa neukladá do žiadneho registra, ani zbierky listín
- otvorenosť družstva – členstvo (majetkový podiel v družstve) je možné previesť bez nutnosti dodržania právnej formy, nie je potrebné, aby prevod členstva schvaľovali orgány družstva, ani jeho členovia, netreba meniť stanovy, ani vykonať zápis v registri, tzn., že osoba sa môže stať členom družstva, resp. môže z neho vystúpiť, zo dňa na deň.
Nevýhody družstva:
- počet členov - družstvo musí mať najmenej päť členov (to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby),
- dojem (image) – obchodné meno musí obsahovať pojem družstvo, čo môže vyvolávať predsudky u obchodných partnerov.
Aké vlastnosti majú družstvo a s.r.o. spoločné a naopak, v čom sa odlišujú, bližšie približujeme v článku Družstvo vs. s.r.o. – porovnanie.
