Získať dodatočné financie na rast je možné aj vstupom na burzu. Na Slovensku je však tento spôsob veľmi ojedinelý. Historicky sa verejné upísanie nových akcií na burze podarilo iba dvom slovenským spoločnostiam. Prvá z nich dnes už neexistuje. Išlo o nízkonákladové aerolinky SkyEurope. Druhý slovenský príbeh vstupu na burzu je učebnicovým príkladom úspechu. Asseco Central Europe mal do mája 2017 akcie kótované na Varšavskej burze cenných papierov, kam spoločnosť vstúpila v roku 2006 ešte ako Asseco Slovakia. Prečo sa firma rozhodla pre tento neobvyklý spôsob financovania, ako celý proces prebiehal a ako ho hodnotí s odstupom času?
Vstup na burzu ako spôsob získania kapitálu možno využívať iba v prípade firiem, ktoré majú právnu formu akciovej spoločnosti. Základné imanie si akciová spoločnosť môže navýšiť dvomi spôsobmi. Prvý je neverejnou formou. Pri nej predáte nové akcie buď súčasným akcionárom, alebo iným osobám, ktoré majú o vaše akcie záujem. Druhým spôsobom je verejné upisovanie nových akcií na burze - tzv. initial public offering (IPO). V prípade, že sa rozhodnete akcie upisovať na burze druhý či tretíkrát, ide o secondary public offering (SPO), tzv. následnú, resp. druhotnú verejnú ponuku akcií.
Vďaka vstupu na burzu získa akciová spoločnosť status aj významnú mieru prestíže
Primárna emisia akcií podniku umožní navýšiť základné imanie a získať tak potrebný kapitál na ďalšie rozvojové projekty, ktoré máte vo svojom podnikateľskom pláne. Prostredníctvom vstupu na burzu môže získať inštitucionálnych investorov, ako sú napr. banky alebo investičné fondy, alebo súkromné osoby. Tento spôsob financovania je síce najkomplikovanejší, ale prináša zároveň aj množstvo nefinančných výhod. Vďaka vstupu na burzu získa akciová spoločnosť status aj významnú mieru prestíže. So vstupom na burzu totiž súvisí úplne iná miera transparentnosti v porovnaní s firmami v rukách zakladateľov. Spoločnosti kótované na burze majú zákonnú povinnosť zverejňovať veľké množstvo informácií v dôsledku čoho sa obrazne povedané obnažia. Nevýhodou je okrem komplikovanosti aj to, že za akciový kapitál platíte investorom cenu vo forme dividend, ktoré ale nie sú daňovo uznateľným daňovým nákladom. Takže tento kapitál je pre podnikateľa drahší ako napr. úverové financovanie.
Príprava vstupu na burzu
Ak sa rozhodne podnik vstúpiť na burzu, musí si v prvom rade zvážiť, či má na tento krok predpoklady. Ďalší krok, ktorý absolvuje, je hľadanie manažéra emisie, tzv. upisovateľa. Ten má tiež právo vykonať v spoločnosti due diligence. Dôležitým krokom je výber vhodného cieľového trhu, na ktorom prebehne emisia akcií. Tie nemusíte kótovať len na domácom trhu, ak spĺňate náročné požiadavky zahraničných trhov, môžete sa pokojne rozhodnúť aj pre ne. V prípade, že sa rozhodnete pre variant emisie akcií na domácom trhu, je potrebné riadiť sa Zákonom o cenných papieroch a na celý proces dohliada Národná banka Slovenska.
Nespĺňate náročné požiadavky burzy, no napriek tomu chcete verejne upisovať vaše akcie? Aj toto je možné. V prípade, že nebudete schopní naplniť prísne podmienky regulovaného burzového trhu, môžete upísať akcie na neregulovanom burzovom trhu, tzv. over the counter (OTC). Minimálna miera regulácie ide však ruka v ruke s vyšším požadovaným výnosom investorov.
Pre slabý výkon slovenského kapitálového trhu sa spoločnosť Asseco rozhodla vstúpiť na zahraničnú burzu
Aj keď náš kapitálový trh funguje len čiastočne, máme na Slovensku pioniera, ktorému sa podarila úspešná emisia akcií cez burzu. Je ním spoločnosť Asseco Central Europe, ktorá je významným poskytovateľom IT služieb na Slovensku a jedným z najväčších softvérových domov v strednej a východnej Európe. Jedným zo zlomových bodov podnikateľského úspechu tejto spoločnosti bolo práve získanie kapitálu prostredníctvom burzy cenných papierov. Z dôvodu slabého výkonu slovenského kapitálového trhu sa spoločnosť Asseco rozhodla vstúpiť na zahraničnú burzu. Zástupcom spoločnosti sa dokonca podarilo presvedčiť zákonodarcov o potrebe zmeny slovenskej legislatívy, pretože tá neumožňovala priame kótovanie akejkoľvek firmy na zahraničnej burze. Vďaka vstupu na burzu získalo Asseco reputáciu transparentnej firmy a dostalo sa aj k významnému objemu kapitálu, ktorý investovalo do ďalšieho rozvoja. O skúsenostiach s prvotným aj druhotným upisovaním akcií na burze hovorí Jozef Klein, ktorý v súčasnosti pôsobí od roku 2002 ako výkonný riaditeľ stredoeurópskej skupiny Asseco Central Europe. Vo firme pracuje od roku 1996, osobne teda zažil najdôležitejšie míľniky vrátane hľadania investorov a dvoch úspešných upisovaní akcií na zahraničnej burze.
Hľadali sme investora, no nakoniec strategický investor našiel nás
Asseco CE začalo písať svoju históriu ešte v deväťdesiatych rokoch. Firma vznikla v roku 1990 pod značkou ASSET. Oddelením všetkých softvérových aktivít z firmy ASSET vznikla v roku 1999 firma ASSET Soft. Spoločnosť už vtedy vytvárala softvér šitý na mieru pre veľkých klientov z finančného sektora, ako sú banky či poisťovne. Bola lokálnou, slovenskými akcionármi vlastnenou, IT spoločnosťou s nediverzifikovaným portfóliom služieb aj klientov. V tom čase boli jej kľúčovými klientmi Slovenská a Česká sporiteľňa, ktoré po privatizácii v rokoch 2000 a 2001 získala Erste Group. Nový majiteľ bánk v rámci svojej analýzy operačných rizík vyhodnotil malú slovenskú softvérovú firmu ako priveľmi rizikovú na to, aby dodávala softvér lídrovi na bankovom trhu. Neskôr, v roku 2002, sa majitelia softvérovej spoločnosti ASSET Soft dohodli s Erste Group na odpredaji časti firmy a vytvorili joint venture SporData. „Toto rozhodnutie nás v tom čase pripravilo o približne 70 % tržieb, pretože tieto banky pre nás predstavovali našich najväčších klientov. V pomerne krátkom čase sme prišli o kľúčovú časť nášho podnikania. Odrazu sme sa museli starať o peniaze na bežné prevádzkové náklady, a tak sme sa rýchlo pustili do hľadania nových zákazníkov. Chceli sme, aby sa firma rýchlo zrevitalizovala, na to sme však potrebovali nájsť partnera, ktorý by nám pomohol hľadať nových zákazníkov a projekty najmä v zahraničí. Investora sme hľadali skôr neformálne a diskutovali sme s viacerými uchádzačmi. Z týchto rozhovorov vzišli dvaja vážni záujemcovia. Prejavil o nás záujem zahraničný investor, ktorý chcel kúpiť 100 % podiel v našej spoločnosti, ale našu históriu chcel úplne vymazať, premenovať nás a začleniť do medzinárodnej skupiny. Keďže naši vtedajší akcionári chceli zostať v podnikaní, túto alternatívu veľmi nepreferovali. Druhým záujemcom, ktorý nás objavil, bol pán Adam Góral,” spomína na jeden z kľúčových momentov v podnikateľskom úspechu spoločnosti Asseco CE Jozef Klein. „Adam Góral bol zakladateľom firmy COMP Rzeszów, do ktorej v roku 1999 investoval správca private equity fondov Enterprise Investors. Spoločne s investorom firma narástla a v roku 2004 COMP Rzeszów pripravoval vstup na burzu a exit investora. Získané financie chcela firma COMP Rzeszów (neskôr Asseco Poland SA) použiť na ďalší rast a akvizície.“ Adam Góral chcel rozšíriť svoje podnikanie a investovať v okolí Poľska do firiem, ktoré sa venujú vývoju informačných systémov pre veľké banky. A tak oslovil aj nás s ponukou odkúpiť 55 % podiel. Táto alternatíva sa našim akcionárom páčila oveľa viac, a tak vzniklo Asseco Slovakia. Koncom roka 2004 sme podpísali SPA, resp. investičnú zmluvu,“ dodáva Jozef Klein.
Pre poľského investora sme sa stali partnerom
Nový investor síce vlastnil väčšinu slovenskej firmy, no, ako hovorí Jozef Klein, od prvého dňa boli v skutočnosti rovnocennými partnermi. Všetky strategické rozhodnutia sa rodili konsenzom. A čo všetko sa zmenilo po vstupe poľského investora? „Najskôr zvažovali výmenu predstavenstva, aby mali istotu, že budú mať vo vrcholovej pozícii vlastného zástupcu. Nakoniec sa z pohľadu manažmentu a predstavenstva žiadne zmeny neudiali, zmenila sa iba dozorná rada,“ hovorí o prvých chvíľach s investorom Jozef Klein.
Adam Góral prešiel na riadenie prostredníctvom dohľadu, čoho prínosom je zväčša aj rýchlejší rast spoločnosti, ktorý otvára nové dvere, čo v konečnom dôsledku pomohlo aj Assecu.
Jednou zo zásadných zmien, ktorú firma po vstupe poľského investora pocítila v dennodennej činnosti, bola zmena finančného vykazovania a reportingu. „Vzhľadom na to, že sme sa stali dcérskou spoločnosťou firmy, ktorá bola kótovaná na burze, v oblasti finančného reportingu sa toho u nás zmenilo veľa. Firma, ktorá je kótovaná na burze, podlieha veľmi prísnemu reportingu, takže aj pre nás to bola veľká zmena na úrovni kontrolingu a účtovania. Zrazu sme napríklad museli pripravovať a striktne dodržiavať krátkodobý aj strednodobý rozpočet, ktorý bol synchronizovaný s našou materskou spoločnosťou.“
Finančný poradca nám neodporúčal vstup na burzu
Po roku spoločného podnikania sa ukázalo, že jednou z ciest k rastu skupiny je rozdelenie teritórií, ďalšie akvizície a konsolidácia na jednotlivých trhoch. Došlo k rebrandingu na Asseco Group, pozostávajúcej z Asseco Poland a Asseco Slovakia. Dôsledkom týchto zmien bolo, že sa zo slovenského Asseca vlastne stal strategický investor a v októbri 2005 uskutočnilo Asseco Slovakia prvú akvizíciu na slovenskom trhu, ktorou bol Slovanet. Na to, aby spoločnosť mohla rásť cez akvizície však potrebovala ďalší kapitál. Manažment a akcionári v tom čase zvažovali dve možnosti - úverové financovanie alebo získanie kapitálu cez emisiu akcií. Nakoniec sa rozhodli pre druhú možnosť. Rozhodnutie padlo na Varšavskú burzu cenných papierov, pretože tam bola kótovaná aj materská spoločnosť. Na začiatku zvažovalo Asseco využitie slovenskej burzy. Vzhľadom na paradoxný nezáujem tunajších inštitucionálnych investorov nakoniec Burzu cenných papierov v Bratislave nevyužili.
Pozadie vtedajších rozhodnutí približuje J. Klein takto: „Nik z akcionárov nemal na začiatku záujem vstúpiť na burzu. Všetci sa toho obávali. Bolo potrebné pripraviť s poradcom success story. No my sme nespĺňali ani základné kritériá na to, aby naše akcie vôbec niekto kúpil. Náš poľský partner - Adam Góral nás však presvedčil o opaku. Začali sme spolupracovať s poľským finančným poradcom CAIB, ktorý uvádza firmy na burzu. Ten nám však po základnej analýze našich ekonomických ukazovateľov, ale aj produktov a podnikateľského potenciálu neodporúčal, aby sme vstúpili na burzu. Paradoxne nás práve tieto odporúčania vyburcovali k tomu, aby sme sa rozhodli, že na burzu určite chceme ísť a zvládneme to. Tak sme urobili druhý krok, kedy sme tých istých ľudí pozvali a vysvetlili sme im, ako to chceme urobiť, koľko peňazí chceme získať, koľko percent chceme emitovať a čo za to chceme. Nakoniec sme ich presvedčili tak na 50 %. Pripravili sme success story, ktorú chceme zrealizovať, produktovú, klientskú, teritoriálnu analýzu a prospekt emitenta. Na tejto ceste okrem podnikateľských prekážok stálo aj mnoho problémov súvisiacich s legislatívou a regulátormi. Boli sme na Slovensku vo financovaní cez burzu pionierom a naša legislatíva ani príslušné inštitúcie neboli na túto situáciu pripravené. Museli sme sa pričiniť o to, aby bola na Slovensku prijatá legislatívna zmena, aby mohla byť naša firma priamo kótovaná na zahraničnej burze cenných papierov. Museli sme sa pričiniť tiež o to, aby Národná banka Slovenska (NBS) pripravila vykonávacie predpisy alebo aj o to, aby centrálny depozitár vo Varšave podpísal bilaterálnu zmluvu s centrálnym depozitárom na Slovensku. Prešliapať túto cestu, ktorou predtým na Slovensku nikto nešiel, nás stálo veľa energie, komunikácie a vysvetľovania. Trvalo nám to približne 8 mesiacov, no nakoniec sa všetko podarilo.“
Záujem o akcie bol nakoniec 22-krát väčší
„Keď boli pripravené všetky legislatívne záležitosti, konečne sa mohla začať roadshow, na ktorej sme pred spustením upisovania akcií prezentovali naše podnikateľské zámery potenciálnym investorom. Aj keď sme sa rozhodli pre Varšavu, roadshow sme robili vo Viedni a vo Frankfurte či Prahe aj preto, aby sme prizvali ďalších investorov, aby si kúpili akcie našej firmy na poľskej burze. Roadshow trvala asi dva týždne. Najmasovejšia bola v Poľsku, každý deň bolo 7 až 8 prezentácií, každý deň sme cestovali na stretnutia k jednotlivým investorom. Aj tu v Bratislave sme pozvali investorov na stretnutie, ale nik neprišiel. Navštívili sme ich aj individuálne, ale nik o naše akcie neprejavil záujem, naopak v Česku bol záujem väčší. Po skončení európskej roadshow sme stanovili cenu za akcie. 10. októbra v roku 2006 sme o desiatej hodine slávnostne vstúpili na burzu a čakali sme na upisovanie akcií,“ spomína J. Klein. Upisovanie dopadlo nad očakávania dobre - prvý deň bolo síce veľmi striedme, upísalo sa 10 – 20 % všetkých emitovaných akcií, druhý deň sa upisovanie priblížilo k stovke a tretí deň bol obrovský záujem, no už neboli akcie. Záujem bol nakoniec enormný - asi 22-násobne väčší, ako bola ich ponuka. K novým investorom Asseca patrili medzinárodné správcovské spoločnosti, penzijné fondy a napríklad aj jedna z najväčších poisťovní v Poľsku. Spolu išlo o viac ako tridsať inštitucionálnych investorov. Majoritným akcionárom po vstupe na burzu naďalej ostalo Asseco Poland, ktoré po IPO vlastnilo 42 %, pôvodní slovenskí akcionári vlastnili 36 % akcií a zvyšok bol rozdelený medzi inštitucionálnych investorov.
Vďaka úspešnému vstupu na burzu firma získala 90 miliónov PLN (22,5 mil. EUR), ktoré chcela použiť na akvizíciu ďalších firiem, ako avizovala, keď sa predstavovala investorom. „Zobrali sme peniaze a išli sme nakupovať firmy. V rokoch 2000 - 2008 sme kúpili 7 firiem zo Slovenska, Česka a Rakúska. Boli medzi nimi firmy ako napríklad Datalock, LCS International, BERIT či UNiQUARE. Peniaze sme hneď minuli, a potom začal už život, v ktorom sme boli investorom vlastne my a začali sme kúpené firmy integrovať do skupiny. Všetky firmy, ktoré sme kúpili, mali jeden spoločný menovateľ. Tým bola možná veľká pridaná hodnota pri vývoji vlastného softvéru.”
Po vstupe na burzu sme museli byť totálne transparentní!
Na otázku, čo sa zmenilo po vstupe na burzu, prichádza jednoznačná odpoveď: „Museli sme byť transparentní vo všetkých oblastiach poskytovania informácií vrátane rozpočtov, prognóz a dokonca aj odmeňovania manažmentu. Odvtedy máme audit dvakrát za rok, museli sme zmeniť vnútorné procesy tak, aby všetky úkony mali od začiatku stopu. Všetky dôležité informácie musíme ohlasovať na burzu vopred, pretože môžu mať vplyv na hodnotu spoločnosti a žiaden z investorov nemôže byť uvedený do omylu. Naše finančné výsledky reportujeme každý štvrťrok. Zo začiatku sme chodievali každý štvrťrok aj na burzu, kde sme prezentovali výsledky spoločnosti a rozprávali sme o prognóze. Toto vytváralo veľký tlak na naše výsledky, pretože od nás očakávali, že stále budeme dosahovať z kvartálu na kvartál lepšie a lepšie výsledky. V Poľsku sme po úspešnom vstupe na burzu boli významne medializovaní, pretože sme boli prvou kótovanou firmou zo zahraničia. Boli sme často v poľskej finančnej televízii, pretože sme mali famózne výsledky a boli sme investíciou, ktorej hodnota okamžite rástla. Neustále nás “bombardovali” individuálni investori a analytici. Všetko to však malo obrovský význam. Vďaka vstupu na burzu sme získali obrovskú kredibilitu. Zrazu sme boli „trusted partner“ a naša dôveryhodnosť sa dramaticky zdvihla. Od začiatku sme práve toto očakávali, a preto sme ani nepripúšťali inú možnosť ako tú, že musíme byť priamo kótovaní na burze.“
Ako dnes hovorí Jozef Klein: „Obnaženie firmy bolo síce veľké a dlho sme si na nový model fungovania nevedeli zvyknúť. Tlak na nás bol neuveriteľný, každý kvartál sme museli dosiahnuť viac a najčastejšou otázkou, ktorú sme dostávali, bolo “prečo?”. No vďaka vstupu na burzu a následným akvizíciám začala firma silnieť a posúvať sa viac do Európy. Asseco Slovakia chcelo aj naďalej rýchlo rásť a cestou k rýchlemu rastu boli akvizície. Na kúpu nových firiem však boli potrebné ďalšie financie a akcionári sa rozhodli nezadlžovať. Dva roky po úspešnej prvej emisii akcií sa firma pustila v roku 2008 do ďalšej emisie (Secondary public offering - SPO). Spoločnosť Asseco Slovakia vydala nové akcie do výšky 20 % existujúceho základného imania. „Dlho sme diskutovali o tom, či druhú emisiu realizovať alebo nie. Bola kríza a riziko neúspechu bolo veľmi veľké. No obrovský záujem o naše akcie pri prvej emisii nás posmelil, aby sme sa do toho pustili. Aj tentokrát bol veľký záujem, okolo 115 %. Takže všetky akcie sme úspešne predali a my sme získali 108,6 milióna PLN (cca 28 mil. EUR). Myslím, že pozitívne pôsobil aj fakt, že časť akcií si kúpili manažéri našej firmy, čo indikovalo, že firme veria. Za peniaze získané druhou emisiou akcií sme nakúpili ďalšie firmy v Maďarsku, Nemecku a dokúpili minoritné podiely vo firmách, ktoré sme vlastnili v Česku a na Slovensku. S rastom firmy prišla aj opätovná zmena štruktúry a vznik regionálneho Asseco CE v roku 2009,“ vysvetľuje fakty súvisiace s druhou emisiou akcií Jozef Klein.
Vstup na burzu bol naším najlepším krokom! Stali sme sa dôveryhodným partnerom
Ako je na tom Asseco CE dnes? Vďaka vstupu na burzu získala firma viac ako 55 mil. €, ktoré použila na rast a posilnenie trhovej pozície. Asseco CE je dnes vďaka organickému rastu a rastu prostredníctvom akvizícií jedným z najsilnejších softvérových domov v strednej a východnej Európe. Pôsobí v šiestich krajinách (Slovensko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko, Maďarsko), zamestnáva takmer 1 700 ľudí a ročné tržby dosahujú 155 miliónov eur. V rámci IT sektora patrí firma k najväčším platiteľom daní na Slovensku, keďže zarobené peniaze zdaňuje doma.
Ďalšie skúsenosti a príbehy podnikania slovenských firiem s investormi, či ich alternatívneho financovania nájdete v našej publikácii 39 rád ako budovať svetovú firmu s investorom na Slovensku.
