Aj keď stredná a východná Európa stále priťahuje pozornosť private equity investorov, európske štatistiky naznačujú, že tento druh kapitálu tvorí iba zlomok z prostriedkov investovaných na celom európskom kontinente. Aká je situácia na Slovensku?
Na Slovensku je aktivita private equity fondov v porovnaní so zahraničím stále relatívne malá. Sme pomerne malý trh a ten, žiaľ, generuje aj málo investičných príležitostí s rastovým potenciálom. Zahraničné koncerny lákajú skôr širšie a väčšie trhy, ako je napr. Poľsko. Do fondov u nás vkladajú peniaze zvyčajne bohatí jednotlivci, banky, ale aj verejný sektor, o čom svedčí aj rad venture kapitálových fondov na Slovensku so spoluúčasťou z verejných zdrojov. Napr. svetová jednotka The Carlyle Group podľa rebríčka magazínu Private Equity International spravuje 89 miliárd dolárov, má 1 200 investorov a aktivity v 68 krajinách. Je zrejmé, že v porovnaní so slovenskými formálnymi investormi sú svetové private equity firmy zvyknuté na inú (t. j. vyššiu) výšku investícií.
Financovanie podnikov pomocou venture kapitálu na Slovensku tvorí podľa Invest Europe (v minulosti EVCA) 0,006 % HDP, v susednom Česku je to 0,014 %, vo Švédsku je to 0,09 %, v Írsku 0,042 % a vo Fínsku 0,058 % z HDP. Keďže aktivita fondov na Slovensku začala až v 90. rokoch a významnejší rozmach zažíva až v ostatných rokoch, ide o kapitál, ktorý má u nás pomerne krátku históriu napríklad v porovnaní s bankovými úvermi. Aj preto sa private equity a venture kapitál vnímajú ako nové formy financovania z pohľadu našich podmienok. Najatraktívnejším sektorom je momentálne zdravotníctvo, technológie (najmä IT), médiá a telekomunikácie. Populárnymi však stále zostáva aj energetika či maloobchodný predaj.
Iveta Griačová v minulosti pôsobila v Slovensko-americkom podnikateľskom fonde (SAEF) od jeho založenia v roku 1992. Neskôr stála na čele fondu Genesis PE Fund a v rokoch 1997 - 2007 bola prezidentkou SLOVCA - Slovak Venture Capital and Private Equity Association. Jej skúsenosti s investorskými peniazmi na Slovensku sú veľmi intenzívne. Prešla si obdobiami úplných začiatkov private equity a venture kapitálu na Slovensku, ale mala možnosť sledovať aj postupný vývoj nášho trhu.
V 90. rokoch väčšina ľudí netušila, čo private equity a venture kapitál vôbec je
„Stála som pri zakladaní Česko-slovensko-amerického podnikateľského fondu (neskôr Slovensko-americký podnikateľský fond - SAEF). Bolo to v roku 1992, také naše pionierske roky. Takéto fondy vtedy vznikali v stredoeurópskych krajinách ako podpora pri transformácii ekonomík. Pre Slovensko to však bola úplne nová vec. Dovtedy sme o private equity alebo venture investíciách ani nepočuli, nieto aby sme s nimi mali nejaké skúsenosti alebo o nich nejakú predstavu. Aj preto sme museli veľa priestoru venovať vzdelávaniu trhu. Základom pre investíciu bolo predložiť podnikateľský plán, ale väčšina firiem vôbec nevedela, čo by mal obsahovať. Začiatky boli trochu ťarbavé a tomu zodpovedali aj prvé investície nášho fondu. Išlo viac menej o pokusy, ktoré smerovali skôr do tradičných odvetví, ako bolo včelárstvo alebo bryndzárne, či pekárne,” spomína na deväťdesiate roky Iveta Griačová.
Až neskôr, po postupnom vzdelávaní podnikateľov, sa prechádzalo na oveľa zaujímavejšie investície, ktoré už zodpovedali danému typu kapitálu. Trh sa pomaly vyvíjal a investori začali riešiť aj veci ako napríklad návratnosť či exit. „Ako fond sme vedeli, že v investičnej zmluve musíme riešiť aj exit, ale uskutočniť skutočný exit bolo v tom čase nesmierne komplikované. V 90. rokoch jednoducho nebolo kam exitovať. Postupne sme však začali opúšťať malé investície a začali sa obzerať po väčších. Jedným z nich bol napríklad aj pracovný portál Profesia.sk. Na tú dobu išlo o veľmi rizikový projekt, no s veľmi schopným tímom. Nemali sme však len úspešné projekty, ale aj také, ktoré jednoducho zanikli ako napr. drogérie Dr. Og. Naším mottom bolo byť vždy dva kroky pred trhom a nie krok za trhom. Vždy sme boli tí, ktorí cestu prešľapávali, preto sme pri tom šli na doraz,” vysvetľuje.
Pred 20 rokmi si firmy nechceli nechať „kafrať” do biznisu, dnes sú oveľa viac otvorené
Ako vníma dnešných podnikateľov v porovnaní s tými spred 20 rokov? „Máme za sebou 25-ročnú históriu a mentálna úroveň podnikateľov je úplne iná. Najmä začínajúci startupisti dnes už chápu, že keď sa s niekým podelia, môžu byť úspešnejší. Rozumejú, že je lepšie mať 20 % z úspešnej svetovej firmy ako 100 % v malom lokálnom podniku. Pred 20 rokmi si to však podnikatelia neuvedomovali. Nechceli si nechať „hovoriť” do biznisu. Dnes väčšinou vedia, že ak chcú byť úspešní, musia si vnútorne uvedomiť dve základné veci: čo chcete dosiahnuť a kto vám vie pomôcť. Kedysi sme oveľa intenzívnejšie museli vysvetľovať, čo je to venture kapitál a private equity, aká je úloha investora vo firme, či ako bude prebiehať spolupráca podnikateľa a investora. Dnes už obe strany približne vedia, čo môžu očakávať,” dodáva Iveta Griačová.
Dôvodov, prečo na Slovensku tak zriedkavo využívame tento druh kapitálu, je viacero. Prvým je krátka história a malé množstvo úspešných príkladov spoločností, ktoré vyrástli spoločne s investormi a podnikateľov, ktorí majú túto skúsenosť. Popularite nepomáha ani trochu nešťastne zvolený preklad. Na Slovensku sa ustálil preklad venture kapitálu ako rizikový kapitál, čo evokuje pocit ohrozenia.
Ak chcete byť v biznise úspešní, musíte vedieť, čo chcete dosiahnuť a kto vám vie pomôcť.
Druhým dôvodom je nízka informovanosť slovenských podnikateľov o venture kapitáli a pripravenosť firiem na tento druh financovania. Na jednej strane sú podnikatelia, ktorí sa sťažujú, že majú nedostatok kapitálu a ich firmy sú podkapitalizované. Na druhej strane sú investori, ktorí hovoria o nedostatku investičných príležitostí. Netreba však zabudnúť na to, že venture alebo private equity investori hľadajú najmä spoločnosti s vysokým rastovým potenciálom.
Ďalším dôvodom je ekosystém, ktorý tvorí podhubie tohto druhu biznisu. Začína sa už vo vzdelávacom systéme, ktorý má u nás významné rezervy. Keď sa pozrieme na úspešné krajiny, tie majú jednotlivé študijné odbory premiešané. Napríklad študenti prírodných či technických odborov získavajú okrem najnovších poznatkov v odbore aj dobré základy pre štart podnikania.
Všetky tieto faktory sa podieľajú aj na tom, že financovanie pomocou venture kapitálu a private equity je na Slovensku využívané iba málo. Zároveň možno objem anjelských investícií iba odhadovať, pretože oficiálne štatistiky neexistujú. Pri investíciách anjelských investorov ide čiastočne o objektívny fakt, keďže tieto investície nie sú často formalizované, respektíve verejné a je pomerne zložité získať presné štatistické údaje o ich výške alebo rozsahu. Zároveň v SR neexistuje systematicky podporované združenie anjelských investorov, ktoré v iných krajinách monitorujú investičné aktivity do startupov, napomáhajú spájaniu podnikateľov (startupov) s anjelskými investormi, analyzujú investičnú aktivitu anjelských investorov, presadzujú záujmy týchto investorov a podobne. O objeme investícií venture kapitálových fonodov a private equity štatistiky zo slovenského trhu existujú, aj keď nie sú úplné. Napríklad fondy Národného holdingového fondu investovali takmer 90 mil. eur do takmer 200 projektov.
Slovenské private equity spoločnosti zväčša o investičné príležitosti súperia medzi sebou navzájom alebo s českými konkurenčnými spoločnosťami. Svetové firmy z tejto oblasti sa na Slovensku zapájajú do investícií ako finanční partneri projektov, na ktoré menšie spoločnosti nemajú dostatok kapitálu, lebo sa na Slovensko dostávajú prostredníctvom nadnárodných spoločností, ktoré majú slovenské dcéry. Napr. Warburg Pincus koncom roka 2007 kúpil spoločnosť Centrum.cz Holding, prevádzkovateľa portálov Centrum.cz a Centrum.sk. Spoločnosť vlastnila podiely aj vo farmaceutickej spoločnosti Zentiva.
Ďalšie informácie o podnikaní slovenských firiem s investormi nájdete v našej publikácii 39 rád ako budovať svetovú firmu s investorom na Slovensku.
