Prinášame praktickú ukážku procesu, ktorý predchádza vstupu private equity investora do podniku. Táto prípadová štúdia je zovšeobecneným príkladom nadnárodného private equtiy fondu investujúceho do rozvoja už zabehnutých firiem na podporu ich ďalšej expanzie. Z projektov, ktoré žiadajú o kapitál, sa reálne investiční manažéri fondu zaoberajú asi 1 - 2 %.
Pri predaji (aj časti) firmy je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sa majiteľ a jeho manažérsky tím sústredili na rozvoj a výsledky vlastného biznisu. Podľa mňa je lepšie manažment celej transakcie outsorucovať. Michal Borkovič
Všetko sa začína úvodným kontaktom či už zo strany podnikateľa, alebo fondu. Potom nasledujú štandardné kroky, ktorými sa prejde od prvého stretnutia až po podpísanie investičnej zmluvy. Menšie slovenské fondy môžu byť menej formálne, medzinárodní správcovia majú procesy viac formalizované. Celý postup sa teda môže od fondu k fondu čiastočne líšiť, no ak sa na proces pozrieme zovšeobecnene, vždy bude obsahovať základné kroky, ktoré sú nevyhnutné pre podpis investičnej zmluvy:
1. Stretnutie s manažmentom a vyžiadanie si podnikateľského plánu
Keď sa investičným manažérom dostane do rúk úvodný mail žiadateľa a stručný podnikateľský plán podniku, ktorý ich zaujme, nasleduje podpis dohody o mlčanlivosti (NDA – non disclosure agreement) a obdržanie kompletného podnikateľského plánu. V prípade, že manažéri po krátkej úvodnej analýze v podnikateľskom pláne vidia potenciálnu investíciu, prichádza k prvému stretnutiu, z ktorého píšu správu pre vedenie fondu, tzv. meeting call report. V tomto momente investiční manažéri vyselektujú asi 90 % firiem ako nevhodné pre investíciu. So zvyšnými 10 % pokračujú v ďalších krokoch.
2. Komplexné zhodnotenie sektora podnikania a potenciálu podniku
Ďalší krok trvá asi mesiac. Investiční manažéri analyzujú odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, skúmajú či je rastúce, alebo nie, kto sú najväčší konkurenti podniku, aká je jeho konkurenčná výhoda, čo robí lepšie a čo horšie ako konkurenti.
Počas tejto fázy sa manažéri fondu stretávajú s ľuďmi z odvetvia, v ktorom by mala potenciálna investícia prebehnúť – zástupcami komôr, združení, asociácií, ale aj bývalými riaditeľmi podniku alebo jeho konkurentov. Analyzujú štatistiky v odvetví, hľadajú všetky dostupné informácie na internete, v registroch podnikov a pod.
3.Príprava indikatívnej ponuky (indicative opportunity memorandum)
V prípade, že fondu dáva investícia do firmy zmysel, pripraví pre majiteľa indikatívnu ponuku. Sú to približne 3 – 4 strany, v ktorých sa vyjadruje, za akých podmienok si zástupcovia fondu vedia investíciu predstaviť. Táto indikatívna ponuka obsahuje aj návrh práv, ktoré by fondu umožňovali narábať so spoločnosťou tak, aby neboli tichý akcionár (teda aby vedeli svoj podiel predať, ovplyvňovať rozpočet, kapitálové výdavky nad určitú sumu, fúzie, prípadne stopnúť akvizície).
V indikatívnej ponuke investor prezentuje aj podmienky ako napríklad, že neexistujú vo firme žiadne nečakané prekvapenia (napr. súdne spory a pod.). Pretože, keby to tak nebolo, cena, ktorú by vlastníkovi ponúkol, by musela byť úplne iná.
Indikatívna ponuka je síce fondom podpísaná, no má nezáväzný charakter. Ani jedna strana nemusí mať strach z možného vyzradenia dôverných informácií, pretože v tom čase už majú obe strany dávno podpísanú dohodu o mlčanlivosti.
Pripravená indikatívna ponuka sa dostane do rúk majiteľovi, ktorý má na rozmyslenie zhruba dva týždne. Niekedy prichádza k ďalšiemu stretnutiu investičných manažérov a vlastníka, na ktorom sa dovysvetľujú nejasnosti ako napríklad, z čoho sa vychádzalo pri prvotnom oceňovaní firmy. Skúsenosti fondu však ukazujú, že väčšinou to funguje tak, že sa do očakávaní buď trafia na prvýkrát, alebo jednoducho nie.
4. Due diligence
Ak sa v indikatívnej ponuke podarí manažérom trafiť sa do očakávaní vlastníka, prichádza na rad due diligence - hĺbkový audit firmy. Počas neho sa pracovníci fondu snažia preveriť každú oblasť v podniku.
Private equity fond si personálne zabezpečuje due diligence zvyčajne sám bez poradcov, tzv. advisorov. Na nich sa obracajú iba v prípade naozaj veľkých obchodov. Právnici sa venujú prevetraniu právnych vecí a zmlúv, audítori zase skúmajú čísla a posudzujú pravdivý a verný obraz účtovníctva. Najčastejšie sa najímajú technickí alebo environmentálni poradcovia, pretože riešia špecifické problémy.
Due diligence trvá zvyčajne mesiac až mesiac a pol. Pre lepšiu predstavu potenciálnych záujemcov môžeme povedať, že pracovníci fondu, ktorí ho robia, idú fyzicky do firmy asi dvakrát na 2 - 3 dni, zvyšok prác prebieha “od stola”.
Na začiatku pripraví manažment kupovaného podniku data room - súhrn informácií, ktoré si investičný fond vyžiadal od podniku. Investiční manažéri rôznych fondov sa však často sťažujú, že podniky nie sú na due diligence pripravené a manažment nemá údaje v požadovanej štruktúre a forme. Toto veľakrát predlžuje celý proces rokovania. Tento fakt dokazuje to, že due diligence býva častokrát najväčším problémom v celom procese práve z onoho dôvodu, že investičného manažéra zahrnie vlastník firmy číslami, no tento firmu v skutočnosti nepozná a veľa vecí potrebuje dovysvetľovať, zistiť názor manažmentu na vybrané oblasti.
Výsledkom auditu často bývajú zistenia ako napríklad nafúknuté finančné ukazovatele, prehnaná daňová optimalizácia, či nesprávne účtovanie. Často z týchto zistení vyplývajú rôzne riziká, napríklad v prípade daňovej kontroly. Fond následne zvažuje, či chce dané riziko zohľadniť v cene alebo do transakcie nepôjde, lebo riziko je príliš vysoké.
5. Návrh na investičný návrh (investor opportunity memorandum)
V prípade, že due diligence prebehlo v poriadku, pripraví investičný manažér pre vedenie fondu návrh na investičný návrh. Ak je odsúhlasený vedením, pristupuje sa k písaniu investičného návrhu pre investičnú komisiu fondu.
6. Investičný návrh pre investičnú komisiu fondu (investment memorandum)
V investičnom návrhu dajú manažéri pre investičnú komisiu fondu na papier všetko, čo zistili. Uvedú, v akom stave je firma v súčasnosti, za koľko ju kúpia a o koľko rokov ju za akú odhadovanú cenu predajú. Dôležité je ukázať rozdiel v predajnej a nákupnej cene - celkový zisk fondu. Návrh pre investičnú komisiu je interný dokument, ktorý má asi 15 - 20 strán. Obsahuje informácie o firme, o trhu, manažmente. Aká je firma dnes, kam pôjde, čo robí firma lepšie ako konkurenti, kde je potenciál firmy. Rovnako musia investiční manažéri v návrhu pre komisiu zodpovedať, kto bude firmu riadiť.
V niektorých fondoch zasadá investičná komisia pravidelne, inde to býva podľa potreby. Štatistika úspešnosti projektov, ktoré prejdú investičnou komisiou sa líši v závislosti od prístupu konkrétneho investora. Sú správcovia fondov, kde je schvaľovanie investície investičnou komisiou skôr formálny proces a keď sa investícia dostane do tohto bodu, prejdú takmer všetky návrhy. Na druhej strane sú správcovia, kde investičnou komisiou prechádza úspešne len jeden z desiatich návrhov.
A aké sú dôvody zamietnutia návrhov investičnou komisiou? Jednoduché - neveria, že tento podnikateľský príbeh zarobí podľa ich predstáv! Pričom stále platí, že čím je projekt pre investora rizikovejší, tým vyššie zhodnotenie svojho vloženého kapitálu očakáva.
7. Záväzná ponuka
Záväzná ponuka je asi 5-stranový interný dokument. Od tej indikatívnej sa líši tým, že cena je v tomto prípade už pevne stanovená. Investiční manažéri fondu v nej zdôvodňujú, prečo sa cena oproti indikatívnej ponuke zmenila. To môže byť spôsobené napríklad faktami, ktoré odhalili počas due diligence.
V záväznej ponuke sa identifikujú už oveľa špecifikovanejšie podmienky - napr. obmedzenia na CapEx (Capital Expenditure), tzn. v prípade, že ide fond do minoritného podielu, dáva dodatočné podmienky, aby chránil svoje záujmy. Príkladom je výška sumy, od ktorej potrebuje vlastník jeho súhlas, ak niečo chce kupovať - tzv. limity na investovanie. Záväznú ponuku podpisuje iba fond a vlastník dostáva približne dva týždne na rozmyslenie. Ak ju akceptuje, proces sa posúva bližšie k podpisu investičnej zmluvy.
8. Zmluva o kúpe akcií (share purchase agreement)
Nezabúdajte na to, že formálni investori, teda private equity a venture fondy, zvyčajne pracujú so zmluvami v anglickom jazyku.
V prípade, že fond ide do menšinového podielu, podpisuje sa navyše akcionárska dohoda (Shareholder Agreement), v ktorej sa riešia všetky štandardné podmienky. Zmluva je skôr o spôsobe prevodu akcií – či sa najskôr zaplatí a potom sa prevedú akcie alebo naopak. Dávajú sa do nej všetky podmienky o rozpočte, CapEx, počet zástupcov v dozornej rade alebo predstavenstve, IPO rise (po určitom čase má právo na upísanie akcií na burze – cca 3 – 4 roky), Redom (môže sa predať celá spoločnosť aj keď partner nesúhlasí), právo na najímanie kľúčových ľudí – CEO (chief executive officer), CFO (chief financial officer), prevádzkového riaditeľa a pod., podiel z dosiahnutého zárobku, ktorým bude podnik motivovať manažérov. Celá fáza uzatvárania zmluvy trvá asi mesiac.
Investičné zmluvy sa v prípade medzinárodných fondov vyhotovujú v slovenskom aj anglickom jazyku. Niektoré slovenské fondy však pracujú len so slovenskými dokumentmi. Pri vypracovaní zmlúv sa nikdy nepodarí na prvýkrát dohodnúť aj finálne znenie zmluvy. Pri stredných firmách to býva až 6 - 7 kôl, kým sa obe strany dohodnú, pri menších je to častokrát rýchlejšie.
Ďalšie informácie o podnikaní slovenských firiem s investormi nájdete v našej publikácii 39 rád ako budovať svetovú firmu s investorom na Slovensku.
