Juha Christensen zasvätil svoju kariéru budovaniu digitálnych ekosystémov. Vášnivo verí, že každá veľká myšlienka si zaslúži úspech.
V súčasnosti je generálnym riaditeľom a zakladateľom spoločností Cogniance a CloudMade. Predtým pracoval pre spoločnosť Symbian, pôsobil ako prezident Macromedie a tiež ako viceprezident v Microsofte. Time Magazine ho označil za jedného z 25 najvplyvnejších Európanov v oblasti technológií. Mali sme tú česť rozprávať sa s ním krátko po jeho prednáške na konferencii TechMatch Slovakia 2015, ktorú organizovala Slovak Business Agency. Vo svojom vystúpení v Bratislave predstavil svoju víziu inteligentných systémov vo fungovaní automobilov novej generácie. Hovoril o automobiloch, ktoré sa vďaka umelej inteligencii dokážu prispôsobiť vašim trasám, potrebám či rôznym návykom. O automobiloch, ktoré dokážu vyhodnocovať informácie z mnohých zdrojov a priamo v premávke vám odporučia trasu k najbližšej dobrej reštaurácii, hotelu a podobne.
Vďaka technológií CloudMade by vás automobil dokázal jednoducho nasmerovať k najbližšej reštaurácií po ceste. Automobilové spoločnosti by v budúcnosti mohli zákazníkom ponúkať autá, ktoré by disponovali funkčnými inteligentnými mechanizmami.
Môžete nám popísať, ako ste sa vlastne ocitli v Silicon Valley?
Ešte počas školy som sa veľmi zaujímal o počítače. Keď sa objavil Mac, bol som totálne očarovaný. Začal som sa pýtať: „Kto je to ten Steve Jobs a o čom je jeho práca?” Rozhodol som sa vstúpiť do sveta technológií a odcestoval som do USA. Moja angličtina vtedy nebola veľmi dobrá, no napriek tomu som stretol človeka, ktorý mi ponúkol prácu. Po troch mesiacoch som sa tam presťahoval. Pravdupovediac, nikdy som neočakával taký vývoj udalostí. Mal som 20 rokov, takže som k tomu pristupoval tak, že nemám čo stratiť. V Amerike som sa naučil mnohému, no čo mi naozaj pomohlo, je myšlienka hrdosti na vlastnú prácu. Jednoducho byť hrdý aj na svoje neúspechy. Neskôr som sa presťahoval do Londýna, kde som osem rokov pracoval pre Symbian. Odtiaľ moje kroky viedli späť do USA do Seattle a neskôr do Silicon Valley.
Chcete povedať, že sa máme začať chváliť aj svojimi neúspechmi?
Presne tak. V dobách našich starých rodičov to bolo celé iba o zlyhaniach. Je to presne o tom, byť hrdý na všetky svoje pokusy. Akceptovať svoje nezdary ako súčasť cesty za úspechom je znakom vyrovnanosti.
V prednáške hovorili o vízii fungovania áut v budúcnosti. Váš predrečník hovoril, že úspech sa dostaví, ak je podnikateľ schopný vidieť aj “za roh”. Takže čo myslíte, je podľa vás vizionárstvo viac o intuícii alebo schopnosti vyhodnocovať dáta?
Hm, to je dobrá otázka :) V skutočnosti si myslím, že je to skôr o tom, ako pracuje intuícia. Samotná schopnosť, či skôr zručnosť predpovedať je kombináciou racionálneho s intuíciou. Je to celé o tom brať si dáta a informácie zo sveta, no hlavne vedieť ich vyhodnocovať intuitívne. Nechať sa pri ich spracovávaní zmyslovo viesť. Ľudia, ktorí toto dokážu, vedia dedukovať, ako budú veci fungovať tak za 5 rokov.
Niektorí vravia, že je to zručnosť, vedieť intuitívne vyberať z nepreberného množstva informácií a myšlienok tie funkčné, a navyše, dokázať ich meniť na realitu. Myslím, že je to aj o trénovaní tejto zručnosti, avšak treba podotknúť, že byť kreatívnym mysliteľom naozaj nie je jednoduché. Tento náročný proces alchýmie nie je pre každého.
Je ťažké presvedčiť ľudí, že vaša technológia bude tou ďalšou veľkou vecou? Že práve v ideách, ktoré prináša, sa ukrýva naša nová budúcnosť?
Viete, čím väčšie spoločnosti, tým ťažšie to je. Navštevujem veľké automobilové spoločnosti a sú to obrovské firmy. Robia veci rovnakým spôsobom už stovku rokov a zmeniť ich spôsob uvažovania, tak to chce naozaj veľkú dávku presvedčovacieho talentu.
Najprv musíte v tých spoločnostiach nájsť tých správnych ľudí a tých potom presvedčiť a nadchnúť pre vec. Ak sa vám to podarí, oni potom zatlačia na tých ďalších. Viete, mám tendenciu mať rád výzvy, ktoré nie sú jednoduché, lebo to znamená, že skúšam veľa rôznych možností ako k zdolávaniu výziev pristupovať.
Takže pri presviedčaní o vízii a plánoch dôjde skôr na tú racionálnu zložku myslenia.
Áno, presne tak. Ak mierite k niekomu s veľmi silnou racionálnou základňou, musíte ho presvedčiť faktami a pádnymi argumentmi. Ak narazíte na niekoho, kto dáva viac na emócie alebo je to ten typ „maximalistu“, musíte preháňať gestikuláciu, mávať rukami a byť výrazný. Hovoríme vlastne o predajnom správaní. Musíte si iba uvedomiť, akým spôsobom budete rozprávať príbeh, a to záleží od publika.
Učarovala mi vaša myšlienka z prednášky o tom, že už nežijeme v ére vlastníctva, ale v dobe požičiavania.
Samozrejme, je to tak. Seriózne si myslím, že koncept vlastníctva vecí už začína byť súčasťou minulosti. Väčšinu vecí vôbec nepotrebujeme, resp. nepotrebujeme až toľko vecí.
Môžem sa spýtať jednu osobnú otázku?
Áno, nech sa páči.
Vlastníte byt?
Smiech ... Nie, ja vlastním dom.
A auto?
Nuž, téma auto je zaujímavá. Pokúšam sa žiť štýlom nevlastniť, čo nepotrebujem, ale s autom to trochu nefunguje, ak človek žije na predmestí. Nejako sa musím presúvať. Takisto rád lyžujem. Rád by som bol, aby ma kedykoľvek, keď budem chcieť, vyzdvihlo auto, naložilo lyže a doviezlo ma na miesto, kde strávim pekný víkend. Využil by som takúto službu.
Hm, to znie trošku ako tip na nový podnikateľský projekt.
Smiech. Áno. Viete ľudia si kupujú autá a pritom väčšinu funkcií, ktorými dnešné automobily disponujú, nevedia ovládať alebo ich nepotrebujú. Čo ak chcem ísť do obchodu, stráviť niekde príjemný čas, na dovolenku, či na nákup. Bolo by skvelé, keby náš inteligentný systém malo zabudované každé auto. Systém vás vie oboznámiť, skontrolovať, dodá informácie a dostane vás tam, kam potrebujete. Predstavte si systém predplatených minút ako u telefónneho operátora. Čo nevyužijete, jednoducho prenesiete do ďalšieho mesiaca. Aj v automobilovom priemysle by malo fungovať niečo také. Predplatené minúty, dáta, informácie.
Hm, to znie zaujímavo.
Pre mňa tiež.
A čo otázka súkromia. Boli by sme predsa stále pod dohľadom. Čo hovoríte na obavy zo zneužitia týchto informácií?
Sformovali sme systém, v ktorom jasne definujeme, či chce byť zákazník videný. A takisto si môže vybrať, či si želá, aby systém informácie zabudol. V skutočnosti sa prostredníctvom témy súkromia dostávame k nášmu budúcemu zákazníkovi. Generácia dnešných 12-, možno 13-ročných detí má úplne iný prístup k otázke privátna. Dávno vedia, že súkromie už neexistuje. Všetko, čo robíme, je zdieľané, no mladá generácia sa tým vôbec nezaoberá. Pointa je, že ak nemáte čo skrývať, nemáte sa ani dôvod stresovať a mať obavy. Myslím, že ľudia smerujú k tomu, aby žili svoj život otvorenejšie, čestne a viac férovo voči sebe i druhým. Musíme sa naučiť zaobchádzať jeden s druhým pekne. Tým, že sme stratili súkromie, sme zároveň nabádaní k tomu byť viac zodpovední.
Juha Christensen sa s nami ochotne podelil o svoje skúsenosti a múdrosti počas krátkeho rozhovoru tesne pred odletom z Bratislavy. Veríme, že v rozhovore nájdete inšpiráciu a tiež nové, svieže myšlienky.
