RÚZ: zastupujeme zamestnávateľov Slovenska

Ak chceme aby sa Slovensku darilo, musia mať slovenskí podnikatelia vytvorené čo najlepšie podnikateľské prostredie a byť schopní zamestnávať čo najviac ľudí. A práve Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) už 12 rokov aktívne obhajuje záujmy zamestnávateľov skvalitňovaním podnikateľského prostredia a vplývaním na legislatívnu podobu hospodárskej politiky štátu.

Chýba bohatá história

Zamestnávateľské organizácie majú vo svete dlhú tradíciu. Vznik prvých organizácií zastupujúcich zamestnávateľov sa datuje do obdobia veľkej priemyselnej revolúcie. Okolité krajiny priveľmi nezostávali. Príkladom môže byť Rakúsko, kde zamestnávateľská organizácia nedávno oslavovala sto rokov svojho pôsobenia. V Česku aktívne pôsobí od roku 1919. Na Slovensku sa v roku 1991 sformovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). V roku 2004 na základe nespokojnosti niektorých členov s fungovaním asociácie však došlo k štiepeniu a časť členov sa rozhodla z AZZZ vystúpiť. Vznikla tak Republiková únia zamestnávateľov. Prvým prezidentom RÚZ sa stal Anton Jura, vtedajší viceprezident U.S. Steel Košice.

Sila a vplyv Republikovej únii zamestnávateľov nechýba

Republiková únia zamestnávateľov ako zamestnávateľská organizácia sa koncentruje na vplývanie prijatej legislatívy, ktorá sa priamo, alebo nepriamo dotýka podnikania a podnikateľského prostredia. Na plnenie tohto poslania združuje viac ako 1 300 firiem a najrôznejších odvetví hospodárstva. Od automobilového, IT priemysel až po finančný sektor. Sila tejto podnikateľskej organizácie dokumentuje skutočnosť, že spomínaných 1 300 firiem spolu zamestnáva viac ako 220 000 zamestnancov. Na slovenské pomery ide o veľmi vysoké číslo. „RÚZ je zamestnávateľská organizácia, dobrovoľné združenie, ktorého hlavnou úlohou je obhajovať spoločné záujmy zamestnávateľov, čiže svojich členov s cieľom vytvárať spravodlivé podnikateľské prostredie na Slovensku a rovnovážne postavenie sociálnych partnerov,“ konštatuje Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Lepšie podnikanie

RÚZ je súčasťou najvyššieho orgánu tripartity - Hospodárskej a sociálnej rady SR, v rámci ktorej sa prerokúvajú návrhy najvýznamnejších noriem predtým, ako sú predložené vláde SR. V rámci pôsobenia v Hospodárskej a sociálne rade monitorujú úroveň podnikateľského prostredia a snažia sa robiť kroky potrebné k udržaniu a k ďalšiemu skvalitňovaniu jeho úrovne. Aktívne sa zapájajú do celého legislatívneho procesu vo všetkých jeho fázach a zároveň prichádzajú s vlastnými návrhmi na zlepšenie podnikateľského prostredia. Experti RÚZ sú prizývaní aj do pracovných skupín a odborných komisií zriaďovaných v rámci parlamentu, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Veľký význam RÚZ potvrdzuje aj to, že sú nielen súčasťou tripartity, ale ako jediná slovenská zamestnávateľská organizácia je aj plne integrovaná v európskych a medzinárodných štruktúrach. Republiková únia zamestnávateľov je členom najvýznamnejšej, najväčšej a najvplyvnejšej organizácie v rámci EÚ - BusinessEurope, ktorá združuje 40 národných zamestnávateľských organizácií. Rovnako je členom aj Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov, poradného výboru pre priemysel a podnikanie pri OECD a zástupcovia RÚZ sa zúčastňujú aj európskej tripartity – Tripartitného sociálneho samitu.

RÚZ je členom Business Europe

Členstvo v Republikovej únii zamestnávateľov

Počet členov RÚZ stúpal do roku 2008. Odvtedy je členská základňa relatívne stabilná a pohybuje sa do 250 000 zamestnancov, ktorých zamestnávajú jednotliví členovia RÚZ. „V pohľadu rozdelenia členov do jednotlivých segmentov nemožno hovoriť o nejakej dominantnej oblasti. Skôr je to o aktivite jednotlivých členov. Najväčší hráči na trhu sa prirodzene angažujú v RÚZ viac,“ konštatuje Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Členstvo v RÚZ má zmiešaný charakter. Na jednej strane členmi môžu byť sektorové organizácie. Ako napríklad Zväz obchodu a cestovného ruchu, Združenie podnikateľov Slovenska, Zväz automobilového priemyslu... Na strane druhej sú to individuálni členovia. Medzi najvýznamnejších individuálnych členov patrí Slovnaft, Tesco, IBM, alebo U.S. Steel Košice. Zjednodušene možno povedať, že menšie firmy sú členmi RÚZ prostredníctvom iných podnikateľských združení a veľké firmy sú členmi priamo.

Členstvo v RÚZ upravujú stanovy, ktoré hovoria, že členom sa môže stať každý, kto má záujem byť členom a súčasne je schopný zaplatiť členský príspevok. Ten je nastavený ako paušálna suma za každého jedného zamestnanca, ktorého daná firma zamestnáva. RÚZ nie je prioritne koncipovaná ako organizácia združujúca malých podnikateľov. Odporúčaný počet zamestnancov je minimálne dvadsať. Minimálna odporúčaná veľkosť firmy je nastavená  z dôvodu, aby firma mala dostatočnú kapacitu zapájať sa do činnosti RÚZ. Firma s jedným, alebo dvoma zamestnancami totiž túto kapacitu nemá. Proces prijatia za člena je veľmi jednoduchý. Spoločnosť, ktorá sa uchádza o členstvo si podá prihlášku, ktorá je následné schvaľovaná v orgánoch RÚZ. Po zaplatení členského sa firma oficiálne stáva členom a získava právo participovať na činnosti RÚZ.

Prečo sa stať členom RÚZ?

Firmy majú možnosť vplývať prostredníctvom členstva v Republikovej únii zamestnávateľov podobu prijatej legislatívy, ktorá upravuje práve ich oblasť podnikania. Pre väčšinu firiem je to najdôležitejší motív, prečo sa stať členom RÚZ. Je nutné si uvedomiť, že RÚZ nie je klasická servisná organizácia. To je súčasne aj najväčší rozdiel v porovnaní s obchodnými komorami. Tie sa totiž starajú o rast podnikania a nové zákazky pre svojich členov. „Členstvo v Republikovej únii zamestnávateľov je nielen o prijímaní výhod z členstva, ale najmä o vlastnej aktivite a záujme člena. Čiže o tom, ako môže daný člen prispieť svojou aktivitou, skúsenosťami, kapacitami k činnosti RUZ,“ objasňuje Martin Hošták. Platí totiž, že ak chce firma prispieť k tomu, aby sa kreovalo slovenské podnikateľské prostredie pozitívnym smerom, tak by mala mať záujem aj byť členom organizácie akou je Republiková únia zamestnávateľov. „Vďaka svojej veľkosti totiž umožňujeme členom priamo diskutovať s predkladateľmi legislatívnych návrhov a rezorty s nami musia konzultovať predkladané zákony v rámci pripomienkového konania,“ dopĺňa Hošták.

Okrem týchto výhod, každý člen na týždennej báze získava najkvalitnejší monitoring slovenskej, ale aj európskej legislatívy. Je to časovo náročná záležitosť a keby si to firma chcela objednať externe cez právnické kancelárie, tak by firma zaplatila v konečnom dôsledku niekoľkonásobne viac. Samozrejmosťou je aj pôsobenie členov v odborných komisiách RÚZ, na ktorých sa formulujú stanoviská k aktuálnym problémom v podnikaní na Slovensku. Vďaka svojmu plnohodnotnému členstvu v európskych organizáciách, členovia RUZ môžu pôsobiť aj v európskych podnikateľských orgánoch.

Viacero úspechov Republikovej únie zamestnávateľov

Mnoho práce RÚZ je skrytej, ktorú bežný člen nie je schopný vidieť. Na mesačnej báze RÚZ pripomienkuje desiatky zákonov. Neraz vďaka pripomienkam, ktoré ministerstvo môže, ale aj nemusí zohľadniť, dokáže RÚZ mnoho nedostatkov v prijímanej legislatíve „vychytať“. Vyššou úrovňou komunikácie je následné rozporové konanie. Zásadné otázky, ku ktorým nedôjde k zhode sa riešia na najvyššej úrovni - tripartita. Vplývanie na podobu prijímanej legislatívy je kontinuálnym procesom.

Medzi najvýznamnejšie úspechy zástupcov zamestnávateľov patrí novela Zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý inštitucionalizuje duálne vzdelávanie na Slovensku a pomáha tak zosúlaďovať kvalifikáciu absolventov s požiadavkami zamestnávateľov.

Ďalším významným úspechom bolo rozhodnutie Ústavného súdu o zrušení nedobrovoľného rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. RÚZ iniciovala podnet na Ústavný súd pre prijatú legislatívu, ktorá zavádzala stav, že pokiaľ zamestnávateľský zväz v nejakom sektore uzatvorí kolektívny zmluvu vyššieho stupňa, tak ministerstvo na návrh odborárov malo možnosť túto zmluvu rozšíriť na všetkých zamestnávateľov v sektore. Bez ohľadu na to, či konkrétna firma pôsobiaca v danom sektore je alebo nie je členom zväzu, ktorý dohodu uzatvoril a či sa na vyjednávaní podieľala alebo nie.

Zabránili sme nedbrovoľnému rozširovaniu kolektívnych zmlúv

Významné úspechy zaznamenali zástupcovia zamestnávateľov pri novelách Zákonníka práce, ktorých pôvodné návrhy predkladateľa – ministerstva práce boli vždy omnoho nepriaznivejšie voči podnikateľskému prostrediu než výsledná podoba prijatého zákona. Vďaka tlaku RÚZ a tvrdým rokovaniam, častokrát do neskorých nočných hodín sa podarilo čiastočne eliminovať prvky, ktoré majú negatívny dosah na zamestnávateľov.

Veľkú aktivitu Republikovej únie zamestnávateľov sme zaznamenali pri novele zákona na ochranu osobných údajov či návrhu na zavedenie licenčnej dane. V oboch prípadoch boli pôvodné návrhy pre zamestnávateľov omnoho zaťažujúcejšie a súčasná podoba zákonov predstavuje kompromis medzi zamestnávateľmi a predkladateľom..

Základom je komunikácia

Pri komunikácii so svojimi členmi využíva RÚZ viacero kanálov. Či už je to spomínaný prehľad týždenný slovenskej a európskej legislatívy. Potom sú to jednotlivé pracovné výbory RÚZ, kde členovia majú možnosť pôsobiť a posielať svojich expertov. Na pravidelnej báze sa konajú stretnutia s členskou základňou – porada generálnych sekretárov. Nasleduje komunikácia prostredníctvom e-mailov, internetovej stránky, alebo sociálnych sieti.

Prioritné ciele RÚZ do budúcna

Republiková únia zamestnávateľov disponuje prepracovaným sumárom cieľov a návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. V súčasnosti sú tieto ciele rozšírené aj na aktivity spojené s predsedníctvom Slovenska v EÚ. Medzi priority schválené snemom RÚZ patrí napríklad ďalší rozvoj systému duálneho vzdelávania ako najvhodnejšej formy prípravy absolventov stredných odborných škôl podľa požiadaviek zamestnávateľov tak, aby sa do tohto systému zapojil čo najväčší počet zamestnávateľov, škôl a žiakov. RÚZ bude presadzovať stanovenie pevného mechanizmu valorizácie minimálnej mzdy, ktorý bude odrážať vývoj kľúčových a objektívnych parametrov slovenskej ekonomiky tak, aby nebola narušená konkurencieschopnosť Slovenska, alebo zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti tvorby a uplatňovania regulačnej politiky v oblasti cien energií vrátane jednotlivých regulačných zásahov.

Prioritou je duálne vzdelávanie a minimálna mzda.

„Všetky opatrenia presdadzované RÚZ majú za cieľ zvýšiť vymožiteľnosť práva, zvýšiť kvalitu školstva a eliminovať bariéry pri podnikaní. To sú totiž najdôležitejšie oblasti na ktoré sa členovia RÚZ sťažujú,“ hodnotí Martin Hošták. Častým problémom s ktorým zápasia slovenské firmy je aj otázka množstva a kvality prijímanej legislatívy. Na Slovensku sa totiž prijíma veľké množstvo legislatívnych noriem s ktorými veľké firmy so samostatným právnymi a účtovnými oddeleniami majú problém sa vysporiadať. Ešte náročnejšie je to pre menšie a stredné firmy. Legislatíva je nechtiac, alebo zámerne nekvalitná a sťažuje firmám podnikanie. Problémom je pracovnoprávna legislatíva, komplikované predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravie pri práci, poplatkové a daňové zaťaženie podnikania, administratívne bariéry v podnikaní. To všetko sú výzvy do budúcnosti, kde Republiková únia zamestnávateľov zohrá svoju dôležitú úlohu.

Republiková únia zamestnávateľov v kocke