Podnikatelia ešte pred schválením zákona upozorňovali, že nová povinnosť neprimerane zasiahne do rozpočtov firiem. Najviac však môžu utrpieť školy či nemocnice.
Nová právna úprava od 1. januára 2019 ukladá zamestnávateľom povinnosť poskytnúť svojim zamestnancom príspevky na rekreáciu na území Slovenskej republiky. Táto povinnosť sa zavádza pre firmy, ktoré zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Zamestnávateľ musí poskytnúť príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov. Maximálne v sume 275 eur za kalendárny rok.
Príspevok je možné poskytnúť vo forme rekreačného preukazu, preplatenia výdavkov (faktúry) alebo sa môže využiť formou zľavy z výdavkov na rekreáciu v dohodnutom ubytovacom zariadení.
Na poslednú chvíľu schválená novela však nezasiahne len do rozpočtov firiem, problémy s financovaním nového príspevku majú aj zamestnávatelia z verejnej správy.
Školy ani nemocnice na poukazy peniaze nemajú
Viaceré zdravotnícke a školské zariadenia hovoria, že na preplácanie príspevku nebudú mať dostatok financií. Príspevky na rekreáciu môžu negatívne vplývať aj na prípadné zvyšovanie miezd zamestnancov.
„Zavedenie povinných príspevkov zamestnávateľov na rekreácie zamestnancov hodnotíme v zásade pozitívne. Zároveň však vieme, že školy nedisponujú finančnými prostriedkami pre tento účel. Požadujeme, aby školy a školské zariadenia, ktorých sa to týka, dostali financie na príspevok na rekreácie vo forme nadnormatívneho účelového financovania,“ konštatuje Juraj Stodolovský, vedúci Úradu odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.
Prijaté opatrenie kriticky vníma aj Linda Babušík Adamčíková, hovorkyňa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach: „Príspevky hodnotíme ako nesystémové, bez kompenzačných mechanizmov pre inštitúcie, ktoré vlastne takto sekundárne zabezpečujú podporu cestovnému ruchu zo svojich rozpočtov. V prípade, ak si nárok uplatnia všetci oprávnení zamestnanci, zvýšia sa naše náklady o približne 370-tisíc eur.“
Zabezpečenie prostriedkov na rekreačné príspevky je v kompetencii zriaďovateľov škôl, teda miest, obcí a vyšších územných celkov. Ministerstvo školstva ubezpečuje, že tieto finančné prostriedky žiadnym spôsobom nezasahujú do rozpočtu ministerstva a neuberajú peniaze školám ani učiteľom. „Z celkového počtu 1623 základných škôl s právnou subjektivitou je 175, teda necelých 11 percent, ktoré majú evidovaných fyzicky viac ako 50 zamestnancov. V prípade stredných škôl je to z počtu 236 spolu 53 škôl, teda necelých 22,5 percenta,” uviedol rezort pre TASR.
V prípade príspevkových organizácií financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa to týka 31 zariadení. Tieto očakávajú náklady na príspevky na rekreáciu a rekreačné poukazy vo výške 7,07 mil. eur. „Zdravotné poisťovne navýšili svoje platby nemocniciam, avšak záleží individuálne na každej jednej nemocnici, aké má hospodárenie a aké podmienky sa jej so zdravotnou poisťovňou podarí vyrokovať. Ministerstvo zdravotníctva do zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami nevstupuje,“ konštatuje Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.
Príspevky priniesli zvýšenú administratívu a hľadanie financií v rozpočte
Verejná správa sa zároveň sťažuje na zvýšenú administratívnu záťaž, ktorá je s príspevkami spojená. Pred rekreačnými poukazmi však dávajú prednosť preplácaniu faktúr. „Zvolili sme formu preplácania faktúr/bločkov, keďže s tým nie sú spojené poplatky za výrobu rekreačných poukazov. V prípade, že štát neposkytne dostatočné finančné prostriedky, môže mať toto opatrenie negatívny vplyv na rozpočty škôl a školských zariadení,“ konštatuje Juraj Stodolovský.
Tieto slová potvrdzuje aj Jana Černáková z oddelenia médií Univezity Konštantína Filozofa v Nitre „Vítame podporu dovolenky a relaxu našich zamestnancov, aj keď z pohľadu zamestnávateľa ide o finančnú aj administratívnu záťaž. Museli sme na tento účel vytvoriť rezervu z vlastných zdrojov, nakoľko dotácia zo štátneho rozpočtu na tento účel doteraz nebola poskytnutá.“
Príspevky na rekreáciu majú zo zákona povinnosť preplácať zamestnávatelia s viac ako 50 zamestnancami. Ostatní môžu zamestnancom prispievať na dovolenky dobrovoľne. „Myšlienku zavedenia benefitu rekreačných poukazov pre zamestnancov vnímam pozitívne, ale bez investície zo strany štátu do zamestnávateľov to nebude mať želaný efekt. Naša organizácia zamestnáva menej ako 49 osôb, a preto sa nás tento benefit viac-menej netýka. Ak by sme to chceli aj dobrovoľne realizovať, nabúralo by to náš rozpočet. Toto opatrenie by sa malo implementovať do praxe, ale až po dosaturovaní poskytovateľov financiami,“ konštatuje Milan Laurinc, riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Existujú však v zdravotníctve zariadenia, ktoré so zavedením rekreačných poukazov nemajú zásadnejšie problémy. „Rozhodli sme sa pre formu preplácania faktúr. Zavedenie rekreačných poukazov nemá dosah na systém odmeňovania našich zamestnancov,“ konštatuje Soňa Valášiková, hovorkyňa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Namiesto príspevkov radšej daňovo-odvodové úľavy
V podpore cestovného ruchu však Juraj Stodolovský, vedúci Úradu odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, vidí okrem zavedenia rekreačných poukazov aj iné možnosti. „Toto opatrenie má zmysel až po vyriešení existujúcich nedostatkov. Ako iný spôsob podpory slovenského cestovného ruchu vidíme v úľavách na príslušných daniach a poplatkoch pre tuzemských podnikateľov v cestovnom ruchu.“
Napriek spôsobeným problémom niektoré inštitúcie vo verejnom sektore oceňujú zavedenie príspevkov. „Okrem zvýšenej administratívnej záťaže niektorých zamestnancov neregistrujeme žiadne iné problémy. Rekreačné poukazy majú určite zmysel. Aj zdravotnícki pracovníci si predsa potrebujú dopriať odpočinok. Je to pre nich vhodná a pozitívna forma oddychu,“ konštatuje Soňa Valášiková.
