Čo je to konkurz, kedy sa vyhlasuje, ako sa dá zistiť, či je dlžník v konkurze, ako dlho konkurz trvá a akú časť svojej pohľadávky môže dlžník dostať späť?
Konkurz vyhlasuje súd v prípade, ak obchodná spoločnosť (napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným) nemá dostatok majetku na splácanie svojich záväzkov. V prípade, ak sa dostane do takej zlej finančnej situácie, že už reálne nie je možné, aby niekedy splatila svoje záväzky, súd vyhlási na jej majetok konkurz. Zjednodušene to znamená, že majetok dlžníka sa rozpredá, spočíta a z výťažku sa aspoň čiastočne uspokoja pohľadávky veriteľov.
Návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti s ručením obmedzeným
Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať buď sám dlžník alebo veriteľ. Dlžník môže podať návrh, ak nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi alebo v prípade, ak hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku a reálne už nie je možné očakávať zlepšenie jeho hospodárskej situácie.
V druhom prípade, je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Ak tak neurobí, možno postihnúť jeho majetok na vyrovnanie škody, ktorá neskorým podaním návrhu veriteľom vznikla. Výšku škody je však problematické dokázať a na Slovensku ešte zrejme toto ustanovenie nikdy nebolo využité.
Dlžník ku návrhu pripojí zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a poslednú riadnu účtovnú závierku (ak bola vyhotovená, tak aj poslednú mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku - ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora). Rovnako zoznam tzv. spriaznených osôb – spoločníkov, konateľov, prokuristov a ich rodinných príslušníkov.
Veriteľ môže podať návrh, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov aspoň dvom veriteľom. Veriteľský návrh však vyžaduje súhlas dlžníka. Bez jeho súhlasu možno začať konkurz len s vykonateľným súdnym rozhodnutím (platobný rozkaz alebo rozsudok) – v takom prípade je však pre veriteľa výhodnejšie podať voči dlžníkovi návrh na začatie exekúcie.
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva v dvoch rovnopisoch na okresný súd v sídle krajského súdu (napr. pre celý Bratislavský kraj je to Okresný súd Bratislava I), musí byť podpísaný úradne osvedčeným podpisom a je potrebné zložiť preddavok na trovy konkurzného konania a konkurzu.
Z uvedeného je zrejmé, že veriteľský návrh je v praxi veľmi nepraktický, a preto väčšina konkurzov začína na návrh samotného dlžníka, ktorý už nedokáže uhrádzať pohľadávky.
Konkurzné konanie
Po doručení kompletného návrhu súd vyhlási konkurzné konanie (nie konkurz). Po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania dlžník môže robiť len bežné právne úkony (nemôže napríklad robiť obchody presahujúce hodnotu jeho bežných obchodných vzťahov alebo také úkony, ktorých výsledkom môže byť ukrátenie veriteľov). Okrem toho sa zastavujú všetky exekučné konania vedené na majetok dlžníka a zároveň sa dlžníkovi znemožňuje zlúčenie alebo splynutie s inou spoločnosťou. To všetko za tým účelom, aby sa zabránilo unikaniu majetku zo spoločnosti a aby sa majetok rozdelil medzi všetkých veriteľov.
Počas konkurzného konania môže byť na návrh dlžníka alebo vyhlásená reštrukturalizácia, avšak len v prípade, ak možno predpokladať, že pre veriteľov to bude výhodnejšie, ako keby bol majetok dlžníka rozpredaný v konkurze.
Súd ustanoví tzv. predbežného správcu, ktorý zisťuje rozsah majetku dlžníka. Ak predbežný správca zistí, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, oznámi to súdu, ktorý konkurzné konanie zastaví. Ak majetok postačuje na úhradu nákladov konkurzu a aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz a ustanoví správcu konkurznej podstaty (spravidla to bude tá istá osoba, ktorá bola ustanovená za predbežného správcu). Správca preberie celé riadenie spoločnosti a vykonáva už len také úkony, ktoré smerujú k rozpredaniu majetku a zrušeniu spoločnosti.
Tu je rozdiel od konkurzného konania, kde ešte stále môže dlžník robiť bežné právne úkony. Ak je vyhlásený konkurz, cieľom je už len rozpredanie majetku a zrušenie spoločnosti.
Všetky uvedené rozhodnutia súdu (začatia konkurzného konania, zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku a vyhlásenie konkurzu) sa uverejnia v obchodnom vestníku. Tu možno rozhodnutia aj vyhľadať, takže veritelia môžu sledovať, ako sa konkurz vyvíja. Niektorí dlžníci sami informujú svojich veriteľov, že sa ocitli v konkurze. Spoločnosť na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz používa svoje obchodné meno v tvare: Firma s.r.o. „v konkurze“.
Nie je iný spôsob zistenia, či dlžník je alebo nie je v konkurze, preto ak má veriteľ pochybnosti, mal by skontrolovať obchodný vestník.
Konkurz
Správca konkurznej podstaty vyzve prostredníctvom obchodného vestníka veriteľov na prihlásenie ich pohľadávky do konkurzu. Do konkurzu sa treba prihlásiť na predpísanom tlačive (prihláška pohľadávky pre jednu pohľadávku, resp. súhrnná prihláška pre viac pohľadávok). Prihlášku môže vyplniť aj sám veriteľ, avšak odporúčame, aby vyhľadal pomoc advokáta.
Prihlasovacia lehota je 45 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku. Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v tejto lehote sa môžu zúčastniť a hlasovať na tzv. schôdzi veriteľov a voliť veriteľský výbor v (veriteľské orgány, ktoré kontrolujú činnosť správcu). Túto možnosť však nevyužíva takmer nik. Ak veritelia o veriteľské orgány neprejavia záujem a schôdze odignorujú, namiesto nich vykonáva kontrolu činnosti správcu súd.
Správca konkurznej podstaty musí zobrať do úvahy aj prihlášky, ktoré mu boli zaslané neskôr. Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky neskôr strácajú právo hlasovať na schôdzi veriteľov, avšak, ako sme už uviedli, túto možnosť reálne drvivá väčšina dlžníkov nevykonáva. Neskoré prihlásenie pohľadávky nemá vplyv na výšku uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Je teda zrejmé, že veriteľ môže prihlásiť pohľadávku aj neskôr (až do skončenia konkurzu) – neznamená to pre neho žiadne významnejšie nepríjemnosti.
Počas konkurzu správca zhromažďuje majetok dlžníka, hotovosť uloží na účet v banke, hnuteľné a nehnuteľné veci rozpredá v dražbe alebo iným spôsobom tak, aby bol výťažok z ich predaja čo najvyšší.
Ak správca zistí, že dlžník pred vyhlásením konkurzu robil úkony, ktoré mohli mať za následok ukrátenie veriteľov, podá na súd tzv. odporovaciu žalobu s cieľom získať tento majetok späť. Takúto žalobu môžu podávať aj veritelia.
TIP: Máte záujem o likvidáciu vašej spoločnosti? Alebo chcete ukončiť podnikanie predajom spoločnosti? Informujte sa o optimálnych možnostiach ukončenia vášho podnikania.
Rozdelenie majetku dlžníka – rozvrh výťažku
Po zhromaždení celého majetku urobí správca tzv. rozvrh výťažku zo speňaženia majetku, na základe ktorého budú veriteľom vyplatené peniaze. Prednosť majú zabezpečení veritelia – t.j. veritelia, ktorí mali svoju pohľadávku zabezpečenú záložným alebo podobným právom (spravidla ide o banky a iné finančné inštitúcie).
Rozvrhov môže byť viac a v každom veriteľ rozvrhne časť majetku dlžníka. Je to tak preto, lebo konkurz môže trvať dlhšie obdobie (napríklad môže správca konkurznej podstaty viesť na základe odporovacej žaloby súdne konanie). Aby nezdržiaval vyplatenie veriteľských pohľadávok, rozvrhne zatiaľ len tú časť majetku dlžníka, ku ktorej má prístup.
Nie je možné určiť, akú časť svojej pohľadávky môže dlžník dostať späť. Zväčša je to menej ako polovica, závisí to však od veľkosti majetku dlžníka - môže ísť o 10 % pohľadávky, ale takisto aj 90 %. Zriedkavo sa stáva, že veriteľ dostane späť celú svoju pohľadávku. Dlžník v takom prípade vstupuje do likvidácie.
Konkurzné konanie a konkurz trvajú spolu niekoľko mesiacov až rokov, veritelia by preto nemali svoje peniaze v dohľadnej dobe po prihlásení pohľadávky očakávať.
Po rozvrhnutí celého majetku dlžníka dlžník zaniká a vymaže sa z obchodného registra.
