Aké dokumenty doručuje súdny exekútor zamestnávateľovi, aké povinnosti zamestnávateľovi vyplývajú zo zákona pri exekúcii jeho zamestnanca. Akú súčinnosť môže exekútor požadovať od zamestnávateľa pri výkone exekúcie a na čo už exekútor nemá nárok.
Aké dokumenty exekútor doručuje zamestnávateľovi a aký je medzi nimi rozdiel
Jedným zo spôsobov vykonávania exekúcie je aj vykonanie zrážok zo mzdy dlžníka. V rámci tejto činnosti exekútor vyhotovuje viacero písomností, z ktorých len niektoré sú adresované zamestnávateľovi dlžníka. Sú to:
- Príkaz na začatie exekúcie – na základe tohto dokumentu je zamestnávateľ povinný prestať zamestnancovi vyplácať časť mzdy. Túto sumu však nikam neodvádza, ale zatiaľ zostáva u zamestnávateľa. V tejto fáze dlžník ešte nemusí vedieť, že sa proti nemu vedie exekúcia, takže podnikateľ by mal očakávať prekvapenie zamestnanca. Z pohľadu exekútora je však potrebné najprv informovať zamestnávateľa, aby peniaze boli zaistené čo najskôr a dlžník nemal nijakú šancu s nimi manipulovať.
Zamestnancovi (ale nie zamestnávateľovi) v tomto čase exekútor doručuje tzv. Upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom dlžníka informuje o prebiehajúcej exekúcii, o aký dlh ide, kto ho vymáha, akými spôsobmi a aké budú približné náklady exekučného konania. Dlžník má dva týždne na podanie námietok proti exekúcii. - Exekučný príkaz (Príkaz na vykonanie exekúcie) – je exekútor oprávnený vydať až po vysporiadaní sa s námietkami dlžníka (alebo po uplynutí dvoch týždňov). Na základe tohto dokumentu je zamestnávateľ povinný peniaze, ktorých výplatu predtým zastavil, vyplatiť veriteľovi dlžníka alebo súdnemu exekútorovi (zaplatenie vymáhanej sumy exekútorovi sa považuje za jej zaplatenie veriteľovi, väčšina exekútorov po dohode s veriteľom pre lepší prehľad výslovne vyžaduje, aby zamestnávateľ posielal peniaze im). Tieto informácie by mali byť obsiahnuté v texte exekučného príkazu. Odporúčame vždy (aj bez výslovnej výzvy) platiť zrazenú sumu priamo exekútorovi.
- Žiadosť o poskytnutie súčinnosti – v prípadoch, ak exekútor vyhodnotí situáciu tak, že pre vykonanie exekúcie potrebuje súčinnosť zamestnávateľa, môže mu zaslať žiadosť o poskytnutie súčinnosti, v ktorej zamestnávateľa vyzve na splnenie povinnosti. Exekútori sa pritom odvolávajú na § 34 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.). Môže ísť napríklad o žiadosť o poskytnutie určitého dokumentu (pracovnej zmluvy) alebo o oznámenie, či zamestnávateľ má voči zamestnancovi okrem mzdy aj nejaké ďalšie pohľadávky. Najčastejšou žiadosťou je žiadosť o doručenie písomnosti.
- Žiadosť o doručenie písomnosti – najčastejšie žiada exekútor o súčinnosť pri doručovaní písomnosti. Robí tak v prípadoch, keď exekútorovi nie je známe bydlisko dlžníka. V praxi to vyzerá najčastejšie tak, že exekútor zašle zamestnávateľovi obálku, v ktorej sa nachádza iná obálka (adresátom ktorej je dlžník) a výzva na to, aby zamestnávateľ túto druhú obálku doručil zamestnancovi a doručenku zaslal nazad exekútorovi.
V exekúcii sa nepoužívajú slová veriteľ a dlžník, ale namiesto toho sa používajú výrazy oprávnený (veriteľ) a povinný (dlžník).
Niektorí exekútori od zamestnávateľov (najmä prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti) vyžadujú aj splnenie takých povinností, ktoré zamestnávateľ nemusí (alebo dokonca ani nie je oprávnený) vykonať, pričom hrozia možnosťou uloženia pokuty za neposkytnutie súčinnosti.
Aké povinnosti má zamestnávateľ skutočne voči exekútorovi
Zamestnávateľ má voči exekútorovi viaceré povinnosti, pričom nemá nárok na odmenu ani peňažnú náhradu.
Po doručení príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný prestať zamestnancovi vyplácať mzdu. Neprestane mu však vyplácať celú mzdu, zamestnanec má stále právo na výplatu určitej čiastky (základná suma). Jej výška je závislá od výšky životného minima a od počtu osôb, voči ktorým má zamestnanec vyživovaciu povinnosť (napr. deti).Na žiadosť zamestnávateľa musí túto sumu vypočítať exekútor (pozri nižšie).
Po doručení exekučného príkazu je zamestnávateľ povinný posielať časť mzdy na účet exekútora alebo veriteľa, ktorý je v tomto príkaze určený.
Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť alebo zapožičať exekútorovi listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie. Zákon neurčuje, o aké listiny a veci ide, pôjde najmä o dokumenty, ktoré poskytujú informácie o výške mzdy alebo odmenách zamestnanca. V praxi môže ísť napríklad o pracovnú zmluvu zamestnanca alebo jej kópiu. Upozorňujeme, že informácia nie je vecou.
Osobitné povinnosti majú dopravcovia a vydavatelia tlače. Dopravcovia sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare. Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu.
Všetky vyššie uvedené povinnosti sú zamestnávatelia povinní splniť len v súvislosti s konkrétnou exekúciou a len ak sa exekútor preukáže tzv. Poverením na vykonanie exekúcie – toto poverenie vydáva súd. Bez predloženia poverenia na vykonanie exekúcie zamestnávatelia nemusia poskytnúť exekútorovi súčinnosť.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi, ak práceneschopnosť zamestnanca trvá viac ako desať dní. Zároveň ho informuje, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. Skončenie práceneschopnosti zamestnávateľ takisto oznámi exekútorovi.
Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť exekútorovi skutočnosť, že zamestnankyňa alebo zamestnanec nastúpila na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku a ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské. Zamestnávateľ oznámi exekútorovi aj ukončenie čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky. Vzor oznámenia je možné stiahnuť prostredníctvom tohto odkazu.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi aj skončenie pracovného pomeru zamestnanca.
Ak zamestnávateľ zasiela nejaké dokumenty exekútorovi, vždy by mal uviesť spisovú značku – tá sa nachádza na každom dokumente, ktorý exekútor vyhotoví. Spisová značka je v tvare EX poradové číslo / rok začiatku exekúcie (napr. EX 14/2014).
Vyššie uvedené sú povinnosti, ktoré zamestnávateľ musí splniť. V praxi sa však možno stretnúť aj so situáciami, keď exekútor požaduje od zamestnávateľa vec alebo informáciu, na ktorej poskytnutie nemá nárok. Exekútor pritom často vystupuje sebavedomo a presvedčivo, prípadne môže hroziť aj uložením poriadkovej pokuty, takže neznalého človeka môže často zmiasť.
Aké povinnosti zamestnávateľ voči exekútorovi nemá (hoci exekútor môže tvrdiť opak)
Vyššie sme uviedli, že to, aká časť zamestnancovej výplaty sa vyplatí jemu (základná suma) a akú časť strhne exekútor závisí od počtu osôb, voči ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť. Súčinnosť pri určení počtu takých osôb by mal mať záujem poskytnúť aj povinný.
Niektorí exekútori požadujú, aby túto základnú sumu vypočítal zamestnávateľ. Zamestnávateľ nie je povinný tak urobiť. Na základe žiadosti zamestnávateľa musí exekútor sumu zrážok zo mzdy vypočítať sám.
Žiadosť možno podať v podstate akokoľvek – aj neformálne, je však dobré mať o tom písomný dôkaz. Odporúčame zaslať túto žiadosť exekútorovi prostredníctvom e-mailu a zároveň aj bežnou poštou s doručenkou. Nezabudnite na spisovú značku EX. Vzor takejto žiadosti je možné stiahnuť prostredníctvom tohto odkazu.
Dlžník a veriteľ sa môžu dohodnúť, že zrážky zo mzdy sa budú vykonávať v menšej sume. Takáto dohoda by sa mala dohodnúť písomne a prostredníctvom exekútora.
Ak s tým súhlasí dlžník, zrážky možno vykonávať aj vo vyššej sume. Zamestnávateľ aj exekútor by mali vyžadovať písomný súhlas. Súhlas možno odvolať.
Čo sa týka ďalších relatívne bežných požiadaviek od exekútorov, možno konštatovať, že niektorí exekútori vyžadujú od zamestnávateľa aj informácie o súkromných záležitostiach zamestnanca – dlžníka. Občas ide o informácie takého charakteru, že na ich poskytnutie zamestnávatelia nie sú ani oprávnení. K najbežnejším žiadostiam tohto druhu uvádzame nasledovné:
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť exekútorovi telefónne číslo ani súkromný e-mail zamestnanca.
Zamestnávateľ nie je povinný zisťovať, kde sa zamestnanec zdržuje vo svojom voľnom čase.
Zamestnávateľ nie je povinný zisťovať informácie o majetku svojho zamestnanca ani ich poskytnúť exekútorovi (napríklad o tom, či zamestnanec vlastní auto, nehnuteľnosť a pod.).
Zamestnávateľ nie je povinný vypočítať pre exekútora, aká je čistá mzda zamestnanca.
V právnickej komunite sa vyskytujú aj názory, že zamestnávateľ nie je ani povinný doručovať zamestnancovi písomnosti a dokumenty len na základe žiadosti exekútora o poskytnutie súčinnosti. V tomto prípade však ide o relatívne zaužívanú prax, ktorá pre zamestnávateľa neznamená príliš veľkú záťaž. Odporúčame listiny zamestnancovi doručiť.
Zákon je neurčitý aj v tom, aké listiny možno považovať za listiny, ktoré môžu byť dôkazom v exekučnom konaní. V prípade pochybností sa môže zamestnávateľ obrátiť aj na Slovenskú komoru exekútorov. To môže urobiť vždy aj v prípade, ak má pochybnosti o oprávnenosti požiadaviek exekútora voči nemu.
Hoci niektorí exekútori hrozia uložením poriadkovej pokuty za neuposlúchnutie výzvy na poskytnutie súčinnosti, exekútori nie sú oprávnení pokutu uložiť. Pokutu môže uložiť len súd na návrh exekútora.
Po zaplatení celého dlhu a skončení exekúcie o tom exekútor zamestnávateľa informuje a v prípade, ak mal zapožičané veci alebo dokumenty, vráti ich.
