Osoby zapísané v starom registri konečných užívateľov výhod, ktorých údaje boli automaticky prenesené do registra partnerov verejného sektora, si musia najneskôr do 31.7.2017 zabezpečiť overenie identifikácie konečných užívateľov výhod podľa novej právnej úpravy. Koho sa táto povinnosť dotýka a ako v tejto súvislosti postupovať.
Aký je rozdiel medzi registrom partnerov verejného sektora (RPVS) a registrom konečných užívateľov výhod?
Register konečných užívateľov výhod je starším typom registra, ktorý bol do 31.1.2017 vedený Úradom pre verejné obstarávanie. Do registra konečných užívateľov výhod sa zapisovali najmä spoločníci alebo akcionári s určitým podielom na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, ako aj ďalšie osoby s významným vplyvom v spoločnostiach podieľajúcich sa na verejnom obstarávaní.
S príchodom zákona o registri partnerov verejného sektora boli údaje o osobách zapísaných v registri konečných užívateľoch výhod automaticky zapísané aj v novom RPVS, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Aké sú povinnosti podnikateľov, ktorí boli do registra partnerov verejného sektora zapísaní automaticky?
Podnikateľský subjekt, ktorý bol do RPVS zapísaný automaticky, nakoľko bol predtým evidovaný v registri partnerov konečných užívateľov výhod, musí najneskôr do 31.7.2017 zabezpečiť overenie identifikácie konečného užívateľa a podať návrh na zápis do registra partnerov verejného sektora za účelom zosúladenia údajov.
Príklad: Akciová spoločnosť S, ktorej majoritným akcionárom (teda aj konečným užívateľom výhod) je Peter Novák, bola v roku 2016 zapísaná do registra konečných užívateľov výhod, pretože sa vtedy uchádzala o verejnú zákazku. Údaje o spoločnosti S a Petrovi Novákovi, ktoré boli zapísané v registri konečných užívateľov výhod, boli k 1.2.2017 automaticky prevedené do RPVS. Spoločnosť S preto musí do 31.7.2017 zabezpečiť overenie, že konečným užívateľom výhod je aj naďalej Peter Novák, a následne zaistiť zosúladenie zapísaných údajov – ak medzičasom došlo napríklad k zmene adresy trvalého pobytu Petra Nováka, prípadne adresy sídla alebo obchodného mena spoločnosti S, údaje musia byť aktualizované. Predmetom návrhu na zápis do RPVS preto bude jednak nové overenie identifikácie Petra Nováka ako konečného užívateľa výhod, jednak aktualizácia zapísaných údajov.
Pripomíname, že identifikáciu konečného užívateľa výhod a podanie návrhu na zápis údajov do RPVS môže byť vykonaná len prostredníctvom oprávnenej osoby, ktorou je advokát, notár, daňový poradca, audítor, banka alebo pobočka zahraničnej banky. Označenie oprávnenej osoby v RPVS, ktorá plní povinnosti partnera verejného sektora, je pritom ďalší povinne zapisovaný údaj.
Podnikateľom, ktorí boli do RPVS zapísaní automaticky a ktorí sa hodlajú uchádzať o verejné zákazky, či už v postavení priamych dodávateľov alebo subdodávateľov, sa preto odporúča včasná konzultácia s vybranou oprávnenou osobou, ktorá pre nich do 31.7.2017 zabezpečí identifikáciu konečných užívateľov výhod a súčasne podá návrh na zosúladenie, resp. doplnenie údajov zapísaných v registri.
Aké sú dôsledky nesplnenia povinnosti zabezpečiť identifikáciu konečných užívateľov výhod a zosúladenie zapísaných údajov do 31.7.2017?
Nesplnenie vyššie uvedenej povinnosti je dôvodom na výmaz partnera verejného sektora z RPVS.
Ak by k takémuto výmazu došlo, podľa zákona o verejnom obstarávaní by verejný obstarávateľ mohol odstúpiť od zmluvy s uchádzačom.
Nakoľko je však v registri zapísaných niekoľko tisíc osôb (najmä v dôsledku automatického prenesenia údajov z registra konečných užívateľov výhod), pričom správu registra fakticky zabezpečuje len niekoľko súdnych úradníkov Okresného súdu Žilina, je vysoko nepravdepodobné, že po 31.7.2017 by registrový súd začal s procesom hromadného výmazu osôb, ktoré si túto povinnosť nesplnili.
Čo s podnikateľmi zapísanými do registra partnerov verejného sektora, ktorí nespĺňajú definíciu partnera verejného sektora?
Zákon o RPVS sa bohužiaľ nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že mnohé osoby zapísané v registri konečných užívateľov výhod, ktorých údaje boli automaticky prevedené do RPVS, nespĺňajú definíciu partnera verejného sektora (napr. sa podieľali na zákazkách s nižšími hodnotami). Povinnosť týchto osôb zaistiť identifikáciu konečného užívateľa výhod a zosúladenie údajov zapísaných v registri sa preto dotýka aj týchto osôb.
Príklad: Podnikateľ, ktorý sa v roku 2016 uchádzal o verejnú zákazku v hodnote 30 000 eur, bol v tejto dobe zapísaný do registra konečných užívateľov výhod. K 1.2.2017 bol tento podnikateľ automaticky zapísaný do RPVS, t.j. najneskôr do 31.7.2017 musí zabezpečiť identifikáciu konečného užívateľa výhod a zosúladenie údajov v registri, napriek tomu, že za partnera verejného sektora sa považuje osoba, ktoré má prijať zákazku v hodnote nad 100 000 eur. Ak by si podnikateľ túto povinnosť nesplnil a v roku 2017 by sa uchádzal o ďalšiu zákazku s nižšou hodnotou, hrozilo by mu, že bude z RPVS vymazaný a zmluva s verejným obstarávateľom bude z tohto dôvodu ukončená.
Napriek absurdite popísanej situácie si myslíme, že praktický prístup registrového súdu a verejných obstarávateľov bude odlišný. Podnikatelia, ktorí takéto riziko nehodlajú podstupovať, môžu využiť pomoc oprávnenej osoby, povinnosť stanovenú zákonom si splniť a zostať v RPVS ako (ne)dobrovoľne zapísaná osoba.
Informácie, pre koho povinný zápis konečného užívateľa výhod neplatí nájdete v článku Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra – koho sa netýka
