Novela obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 2. 2013 priniesla zmeny, ktoré by mali zabezpečiť včasné úhrady faktúr za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. V nasledovnom článku sa dočítate tom, čo sa zmenilo v dĺžke splatnosti faktúr od prvého februára 2013, ale aj o ďalších zmenách v obchodnom zákonníku.
Maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku (faktúry)
Od 1. februára 2013 bola novelou obchodného zákonníka, zákonom č. 9/2013 Z. z., ustanovená maximálna lehota splatnosti faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy (ďalej v texte „doklad“), ktorou sa požaduje splnenie peňažného záväzku. Inou výzvou môže byť napríklad výzva na plnenie, predžalobná výzva na plnenie, ak dlžník nemá povinnosť vystaviť faktúru.
Maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku (faktúry) medzi podnikateľmi (B2B obchody), ktorú určuje zákon je 60 dní:
- odo dňa doručenia dokladu (faktúry) alebo
- odo dňa kedy veriteľ plnil (dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb) alebo
- odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie.
Je možné dohodnúť aj dlhšiu alebo kratšiu lehotu splatnosti. Dohodnutá lehota splatnosti nesmie byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim so záväzkového vzťahu pre veriteľa (nesmie byť značne nevýhodná pre veriteľa).
Prísnejšia lehota platí pre subjekty verejného práva (štátne orgány, obce, vyššie územné celky; B2G obchody), ktoré musia splniť svoje peňažné záväzky do 30 dní:
- odo dňa doručenia dokladu (faktúry) alebo
- odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom (dodania tovaru alebo poskytnutia služieb),
- odo dňa skončenia prehliadky, ktorou sa zistilo riadne plnenie.
Aj v tomto prípade je možné dohodnúť si dlhšiu (resp. kratšiu) lehotu splatenia peňažného záväzku, ak:
- takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku (povaha dodaného tovaru alebo poskytnutej služby),
- dojednanie dlhšej lehoty na splatenie peňažného záväzku nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim so záväzkového vzťahu pre veriteľa,
- dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.
Pri určovaní toho, či práva a povinnosti veriteľa nie sú v hrubom nepomere s dohodnutou lehotou splatnosti je dôležité zvážiť individuálne. Ide najmä o posúdenie:
- súladu so zásadou poctivého obchodného styku (zmluva bola uzavretá v dobrej viere),
- povahy predmetu plnenia záväzku (povahy dodaného tovaru alebo poskytnutej služby),
- existencie spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od zákonnej lehoty splatnosti peňažného záväzku (napr. faktúry).
Ustanovenia § 340 obchodného zákonníka sa použijú pre plnenie nepeňažných záväzkov.
Omeškanie dlžníka a nároky veriteľa v súvislosti s omeškaním platby
V dôsledku stanovenia zákonných lehôt splatnosti peňažných záväzkov (§ 340a a 340b) bol doplnený § 365 o lehoty, kedy sa dlžník dostáva do omeškania. Dlžník je v omeškaní, ak svoj peňažný záväzok nesplní riadne a najneskôr:
- do 30 dní odo dňa doručenia dokladu (faktúry),
- do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom (dodania tovaru alebo poskytnutia služieb),
- do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa.
Ak je v zmluve dohodnutá iná lehota splatnosti (splatnosť peňažného záväzku podnikateľa inému podnikateľovi je maximálne 60 dní), dlžník je v omeškaní, ak svoj peňažný záväzok nesplní riadne a najneskôr do dohodnutej lehoty splatnosti. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
V súvislosti s omeškaním dlžníka (faktúru neuhradil aj po lehote splatnosti) vznikajú veriteľovi (vystaviteľovi faktúry) nasledujúce nároky:
- nárok na úrok z omeškania,
- nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
- nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním.
Ak je dlžník v omeškaní, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Veriteľ má nárok na úroky z omeškania bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia. Nie je jeho povinnosťou pripomínať dlžníkovi povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok (zaplatiť faktúru). Výška úroku z omeškania môže byť dohodnutá v zmluve, alebo ak v zmluve dohodnutá nie je, použije sa sadzba úrokov z omeškania stanovená nariadením vlády Slovenskej republiky. Aktuálna suma zákonných úrokov z omeškania stanovená nariadením je 9,75 %. Ak je v omeškaní dlžník, ktorým je subjekt verejného práva (štátne orgány, obce, vyššie územné celky) je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v zákonnej sadzbe, t. j. aktuálne 9,75 % a viac. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) účinným k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Okrem úrokov z omeškania má veriteľ nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia dlžníka. Paušálna náhrada by mala pokryť interné náklady na uplatnenie pohľadávky (telefonické výdavky, výdavky na tlač a zasielanie upomienok, výdavky v súvislosti s využitím služieb advokáta alebo spoločnosti na vymáhanie pohľadávok a pod.). Suma paušálnej náhrady je aktuálne podľa nariadenia stanovená vo výške 40 EUR.
Podrobnosti o stanovení zákonnej sadzby úrokov z omeškania a výške paušálnej náhrady upravuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka z 23. januára 2013.
Nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka so splatením záväzku (faktúry) sa upravuje (znižuje) o úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zabraňuje sa tým, aby nedochádzalo k obohacovaniu veriteľa uplatňovaním duplicitných náhrad za spôsobené škody.
Nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax (§ 369d)
V rámci novely obchodného zákonníka boli zavedené inštitúty nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax.
Nekalá zmluvná podmienka je zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné.
Nekalá obchodná prax je obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod. Takáto obchodná prax je zakázaná.
Za nekalú zmluvnú podmienku, resp. nekalú obchodnú prax sa považuje aj vylúčenie nároku veriteľa na úroky z omeškania alebo vylúčenie nároku veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Ostaté zmeny v obchodnom zákonníku účinné od 1. februára 2013
Znenie § 127a a § 132 bolo doplnené o podmienku úradného osvedčenia pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia, resp. jediného spoločníka spoločnosti, ak programom valného zhromaždenia boli:
a) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,
b) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
c) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
d) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,
e) rozhodovanie o vymenovaní a odvolaní prokuristu.
Osvedčenie podpisu vykoná na žiadosť obvodný úrad alebo obec (resp. notár). Poplatok za osvedčenie, ktoré vykoná obec, je vo výške 1,5 € za podpis.
Ak nebol poplatok zaplatený ihneď alebo v plnej výške, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.
V zmysle prechodného ustanovenia § 768k ods. 4 obchodného zákonníka sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje pri valných zhromaždeniach uskutočnených alebo rozhodnutiach jediných spoločníkov prijatých pred 1. februárom 2013 (do 31. januára 2013). A súčasne, ak bude návrh na zápis predmetnej zmeny do obchodného registra podaný do 1. apríla 2013!
V § 200 sa novelou obchodného zákonníka spresnili podmienky voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami akciovej spoločnosti. Voľby musia byť organizované tak, aby sa volieb mohol zúčastniť čo najväčší počet zamestnancov alebo ich splnomocnených zástupcov. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami alebo ich splnomocnenými zástupcami sa vyžaduje tajné hlasovanie.
V § 47 bolo rozšírené/spresnené konanie podnikateľa, ktoré sa považuje za vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Ak je obchodné meno alebo označenie podniku objektívne spôsobilé vyvolať u adresáta jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona. Napríklad poskytovanie spoplatnených služieb na úkor obchodného registra, živnostenského registra, úrad priemyselného vlastníctva a pod. inému podnikateľovi. Viac tejto téme sa dočítate v článku Pozor na duplicitné registre.
