Štáty EÚ, ktoré nemajú euro: meny, kurzy a na čo myslieť pri zmene/výbere hotovosti

Ktoré krajiny nepatria do eurozóny a na čo sa pripraviť pred ich návštevou? Zoznam a praktické informácie, ako sa vyhnúť zbytočným poplatkom na dovolenke alebo pracovnej ceste.

Eurozóna a vznik eura

Myšlienka jednotnej menovej politiky či jednotnej meny euro sa formovala už od 60. rokov minulého storočia. Po prekonaní rôznych politických a hospodárskych prekážok sa v rokoch 1990 až 1999 navrhlo trojfázové prípravné obdobie pre hospodársku a menovú úniu a pre eurozónu. 1. januára 1999 sa zaviedlo euro, hoci prvé tri roky táto mena slúžila skôr na účtovné účely a elektronické platby. Ako sa uvádza na stránke european-union.europa.eu, mince a bankovky boli do obehu zavedené až 1. januára 2002. V 12 krajinách Európskej únie sa vtedy uskutočnila najväčšia výmena hotovosti v histórii.

Pojem „eurozóna“ teda označuje zoskupenie krajín, ktoré prijali ako svoju menu euro. A hoci všetky krajiny EÚ sú súčasťou hospodárskej a menovej únie, do eurozóny patrí len 20 krajín, ktoré prijali ako svoju národnú menu euro. Sú to:

• Rakúsko,
• Belgicko,
• Chorvátsko,
• Cyprus,
• Estónsko,
• Fínsko,
• Francúzsko,
• Nemecko,
• Grécko,
• Írsko,
• Taliansko,
• Lotyšsko,
• Litva,
• Luxembursko,
• Malta,
• Holandsko,
• Portugalsko,
• Slovensko,
• Slovinsko,
• Španielsko.

Taktiež oficiálne používajú euro aj štáty, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale ktoré mali spoločnú menovú úniu s členmi eurozóny. Ide o:

• Monako,
• San Maríno,
• Vatikán,
• Andorra.

Jednostranne bez dohody s EÚ zaviedli euro aj Čierna Hora a Kosovo, no nemajú právo raziť mince.

Naopak, euro ešte neprijali nasledovné štáty:

• Bulharsko,
• Česko,
• Maďarsko,
• Poľsko,
• Rumunsko,
• Švédsko.

Tieto štáty sa však pri vstupe do EÚ zaviazali, že niekedy euro príjmu a stanú sa súčasťou EÚ (aby sa tak stalo, musia splniť tzv. konvergenčné kritériá - napríklad cenová stabilita, zdravé verejné financie a ich udržateľnosť či stabilita výmenného kurzu ako dôkaz, že krajina vie riadiť svoje hospodárstvo bez nadmerných menových výkyvov.

Výnimku, ktorú si vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty uplatniť, dostalo z tohto záväzku len Dánsko, ktoré si môže ponechať svoju pôvodnú menu.

Meny a kurzy v štátoch mimo Eurozóny v roku 2024

Pokiaľ sa občan Slovenskej republiky rozhodne vycestovať do niektorého zo štátov mimo eurozóny, mal by sa pripraviť aj po finančnej stránke. Hoci sa už na mnohých miestach dá za tovary a služby platiť kartou, je vhodné mať pri sebe nejakú hotovosť. Pri zmene peňazí však treba byť obozretný. Zmenárne a banky si totiž výmenný kurz určujú samy. Je preto vhodné si ich vždy porovnať, a to aj pri zmene už na Slovensku. Rozdiely môžu byť totiž veľmi veľké – niekde môže turista za 1 euro dostať 18 CZK, niekde 24 CZK (napr. pri zmene 50 eur tak môže turista dostať 900 alebo 1200 CZK, čo je rozdiel 300 CZK). Taktiež treba počítať s poplatkami, ktoré si za zmenu peňazí niektoré zmenárne účtujú. Najvýhodnejšie býva zmeniť si hotovosť ešte na Slovensku, a to v pobočke svojej banky.

Pri výmene eur za inú menu v hotovosti na Slovensku používa banka alebo zmenáreň kurz VALUTY – PREDAJ, keďže banka cudziu menu predáva. Naopak, ak si turista mení peniaze až v zahraničí, zaujíma ho kurz VALUTY – NÁKUP, keďže tamojšia zmenáreň/banka euro od neho kupuje a vymieňa za lokálnu menu.

Príklad výmeny hotovosti v banke na Slovensku

18. júna 2024 si v pobočke Slovenskej sporiteľne za 200 eur zadovážite 5 100,60 CZK.

Príklad výmeny hotovosti v zmenárni v Českej republike

18. júna 2024 si v pobočke zmenárne Exchange VIP v Prahe vymení 200 eur za 4 920 CZK.

Všeobecné výmenné kurzy cudzích mien voči euru stanovuje na dennej báze Európska centrálna banka (zistiť ich možno na stránka Národnej banky Slovenska – NBS). Pravidelne sa menia, hoci skoky nebývajú veľmi veľké. Prehľad kurzov k 17.6.2024 podľa ECB v krajinách EÚ, ktoré nie sú v eurozóne, uvádzame v tabuľke:

Výbery z bankomatov

Hotovosť si možno v zahraničí vybrať aj z bankomatu. To, či bude táto možnosť ekonomicky výhodná, alebo nie, záleží od výmenného kurzu, poplatku za výber bankomatovej spoločnosti a poplatku za výber domovskej banky.

Pri výbere z bankomatu (alebo pri platbe kartou) sa domáca mena turistu preráta na lokálnu menu tromi spôsobmi:

• kurz „stred“ ECB + marža domácej banky turistu,
• kurz spoločnosti, ktorá vydala kartu (Visa, MasterCard atď.),
• kurz DCC (Dynamic Currency Conversion) – dynamická konverzia meny, teda kurz prevádzkovateľa bankomatu.

Najzradnejšie je využitie dynamickej konverzie, ktorá môže výber predražiť aj o desiatky percent. Funguje to totiž tak, že pri výbere hotovosti z bankomatu (alebo aj pri platbe kartou) dostane majiteľ karty na výber z dvoch možností: „s konverziou (accept conversion)“ a „bez konverzie (decline conversion)“, prípade „charge in EUR“ alebo „charge in ... (domáca mena)“. Pokiaľ turista zvolí akceptovanie dynamického kurzu, banka mu vymení peniaze za domácu menu kurzom stred ECB + prirážka za dynamickú konverziu niekoľko aj desiatok percent. Ak konverziu dynamickým kurzom neakceptuje a vyberá v lokálnej mene, preráta sa mu kurzom stred ECB + poplatok jeho banky, ktorý býva v jednotkách percent.

Pri použití kurzu kartovej spoločnosti, je suma prerátaná týmto kurzom a môže byť účtovaná ešte marža banky.

V zásade si treba zapamätať jediné pravidlo – vždy odmietnuť konverziu (decline conversion) alebo zvoliť „charge in (domáca mena, napr. CZK)“. Vtedy výber hotovosti z bankomatu či platenie kartou vyjde oveľa výhodnejšie.

Okrem kurzu treba myslieť na poplatky za výber z bankomatu. Najvyššie poplatky si totiž účtujú spravidla nebankové spoločnosti - najznámejšia je Euronet ATM, ktorá po novom na obrazovke ponúka navyše možnosť „Hotovosť a zostatok“ a druhú možnosť „Iné“.  Asi málokto by si uvedomil, že ak si chce vybrať peniaze, môže zvoliť práve „Iné“. Ak totiž, prirodzene, zvolí prvú možnosť, bude mu z účtu strhnutý poplatok za zobrazenie zostatku na účte, hoci o túto službu vôbec nestál a chcel len získať hotovosť.

Poplatok za výber si ale účtuje aj domáca banka turistu. Ak majiteľ karty použije bankomat, ktorý prevádzkuje banka patriaca pod materskú banku, ako je tá jeho, poplatok obvykle neplatí alebo je zvýhodnený.

Najvhodnejšou možnosťou je platiť rovno kartou, tu však treba dať tiež pozor – niektoré terminály  ponúkajú možnosť zúčtovania v rôznych menách. Vždy treba zvoliť tú lokálnu (bulharský lev, českú korunu, dánsku korunu atď.), v opačnom prípade sa budú účtovať poplatky za konverziu.

Na čo ďalšie nezabudnúť pred vycestovaním do zahraničia?

Predražiť dovolenku, výlet či pracovnú cestu do inej krajiny môžu aj ďalšie situácie. Preto netreba zabudnúť na poriadne cestovné poistenie (európsky preukaz poistenca nestačí), dať si pozor na výluky z poistného plnenia, a to aj čo sa týka PZP a havarijného poistenia vozidla. Zabudnú netreba ani na diaľničné známky – prehľad aj o tom, koľko zaplatíte za pohonné hmoty v okolitých krajinách, nájdete v článku Ceny diaľničných známok a pohonných hmôt v roku 2024.