Ak dlhodobá PN zamestnanca, či rodičovská dovolenka trvá dlhšie ako 100 pracovných dní, nárok na dovolenku sa zamestnancovi kráti. Na koľko dní dovolenky má nárok?
Legislatívne upravuje nárok na dovolenku, či jej čerpanie § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Kedy vzniká nárok na dovolenku?
Zamestnancovi, ktorý je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere (t.j. na pracovnú zmluvu) vzniká nárok na dovolenku po určitých odpracovaných dňoch.
Zamestnanec tak môže mať nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok, resp. pomernú časť roka,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku (k základnej výmere dovolenky sa pripočíta 1 týždeň u zákonom vymedzených pracovníkov - § 106 Zákonníka práce).
Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká tomu zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u jedného zamestnávateľa trval nepretržite celý kalendárny rok a ktorý vykonával prácu na základe tohto pracovného pomeru najmenej 60 dní v kalendárnom roku. V takomto prípade má zamestnanec nárok na základnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne a v prípade zamestnanca, ktorý sa dožil 33 rokov veku je nárok na základnú výmeru najmenej 5 týždňov dovolenky.
Ak zamestnanec nepracoval u zamestnávateľa celý rok a jeho pracovná zmluva trvá len časť kalendárneho roka, ale odpracoval u zamestnávateľa najmenej 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na pomernú časť dovolenky, a to za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru (1/12 základnej výmery dovolenky za kalendárny rok).
V prípade, ak zamestnanec neodpracoval u zamestnanca 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za odpracované dni, a to 1/12 základnej výmery dovolenky za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Viac informácií o tom, kto má nárok na dovolenku, resp. ako vypočítať náhradu mzdy za dovolenku si môžete prečítať v článku Kedy vzniká nárok na dovolenku a Náhrada mzdy za dovolenku - výpočet
Má zamestnanec na dlhodobej PN, materskej/rodičovskej dovolenke nárok na dovolenku?
Podľa § 109 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku za obdobie:
- počas dočasnej PN (pracovnej neschopnosti), ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
- za obdobie materskej dovolenky u matky dieťaťa
- za obdobie rodičovskej dovolenky u otca dieťaťa, počas ktorej poberá materské (podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce).
Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec, ktorý je na dočasnej PN (z dôvodov na strane zamestnávateľa) a na materskej či rodičovskej dovolenke, má nárok na dovolenku. Avšak je potrebné upozorniť na to, že za materskú či rodičovskú dovolenku, za ktorú zamestnávateľ nemôže krátiť nárok na dovolenku a na ktorú má zamestnanec nárok, sa považuje dovolenka u ženy v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 34 týždňov (v prípade osamelej ženy 37 týždňov a v prípade ženy, ktorá porodila zároveň 2 alebo viac detí v trvaní 43 týždňov) a zároveň v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí rodičovská dovolenka mužovi v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
Môžeme teda povedať, že nárok na dovolenku má (pričom nie je možné ju krátiť):
- matka na materskej dovolenke,
- otec na rodičovskej dovolenke (otec na materskej dovolenke nie je nikdy, on iba poberá dávku – materské): ak je na rodičovskej dovolenke do 34 týždňov od narodenia dieťaťa (resp. 37, 43 týždňov).
V týchto prípadoch sa zamestnancovi nárok na dovolenku môže krátiť:
- pri dočasnej PN (pracovnej neschopnosti) v dôsledku choroby alebo úrazu, za ktoré zodpovedá zamestnanec,
- v prípade čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. do 3 rokov veku (v prípade dlhodobo nepriaznivého stavu do 6 rokov veku dieťaťa) u matky dieťaťa aj u otca.
Krátenie dovolenky však je pre zamestnávateľa možnosť a nie povinnosť. Zamestnávateľ môže krátiť nárok na dovolenku zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku nasledovne:
- o 1/12 za prvých 100 zameškaných pracovných dní,
- o 1/12 za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní.
Komplexný príklad na výpočet nároku a krátenia dovolenky nájdete nižšie v článku.
Ako vypočítať nárok na dovolenku po návrate z dlhodobej PN či po návrate z materskej/rodičovskej dovolenky?
Zamestnanec má nárok na dovolenku buď za kalendárny rok (resp. pomernú časť roka) alebo na dovolenku za odpracované dni.
To, aký nárok na dovolenku vznikne zamestnancovi po návrate z dlhodobej PN, či po materskej/rodičovskej dovolenke závisí od toho, kedy sa reálne do zamestnania vráti, nakoľko platí, že ak sa vráti napr. pred koncom kalendárneho roka a tým pádom sa predpokladá, že nestihne odpracovať 60 pracovných dní, takému zamestnancovi vznikne len nárok na dovolenku za odpracované dni.
Príklad na výpočet nároku na dovolenku po návrate z dlhodobej PN
Peter má 23 rokov je zamestnaný u svojho zamestnávateľa od 1.11.2013. Dňa 25.1.2019 nastúpil na dočasnú PN. Táto dočasná PN bude trvať do 30.6.2019. Na koľko dní dovolenky má nárok v roku 2019?
Nakoľko má Peter 23 rokov, zamestnávateľ mu na začiatku roka priznal nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výške 4 týždňov (t.j. 20 dní). Peter bol na dočasnej PN z dôvodu choroby (zo strany zamestnanca) od 25.1.2019 do 30.6.2019, t.j. 107 dní, zamestnávateľ mu dovolenku skráti o 1/12 za prvých 100 zameškaných pracovných dní (7 zameškaných dní sa už neráta, nakoľko sa kráti až pri ďalších 21 neodpracovaných dňoch).
Peter má teda nárok na dovolenku po dlhodobej PN vo výške 18,5 dňa (20 – 1,5 dňa krátené).
Príklad na výpočet nároku na dovolenku po materskej a rodičovskej dovolenke
Judita má 34 rokov a je zamestnaná u svojho zamestnávateľa od 1.3.2014. Dňa 15.11.2017 nastúpila na materskú dovolenku, ktorá jej skončila dňa 7.7.2018. Nasledujúcim dňom 8.7.2018 nastúpila na rodičovskú dovolenku až do 30.9.2019. Dňa 1.10.2019 nastúpi do práce. Nakoľko dní dovolenky má nárok v jednotlivých rokoch?
Nakoľko má Judita viac ako 33 rokov veku, jej základný výmer dovolenky je 5 týždňov (t.j. 25 dní).
Za rok 2017 má nárok na dovolenku v plnom počte, t.j. 25 dní (nakoľko materská sa považuje za výkon práce a nekráti sa).
V roku 2018 bola Judita na materskej dovolenke do 7.7.2018, čo sa ráta do výkonu práce a má nárok na dovolenku za kalendárny rok (nakoľko „odpracovala“ viac ako 60 dní), t.j. na 25 dní. Avšak v tomto roku neodpracovala 122 dní, nakoľko bola na rodičovskej dovolenke (nepovažuje sa za výkon práce) a preto sa jej bude krátiť dovolenka o 2/12 zo základnej výmery dovolenky (1/12 za prvých 100 zameškaných dní a 1/12 za nasledujúcich 21 zameškaných dní). V roku 2018 je nárok na dovolenku 21 dní (25 dní - 4 dni).
V roku 2019 Judita nastúpi do zamestnania, a to dňa 1.10.2019. Nakoľko sa predpokladá, že do konca odpracuje všetky pracovné dni, t.j. 62 pracovných dní, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, a to vo výške 25 dní (základná výmera dovolenky). Tento nárok však budeme krátiť o zameškaných 188 dní, t. j. o 5/12 základnej výmery dovolenky a teda o 10,5 dňa. Judita bude mať nárok na dovolenku za rok 2019 v počte 14,5 dňa (25 dní - 10,5 dňa).
K nástupu do zamestnania má teda Judita nevyčerpanú dovolenku vo výške 60,5 dňa.
Kedy vzniká nárok na dovolenku v roku 2020 sa dočítate v článku Dovolenka v roku 2020 - 5 týždňov dovolenky aj pre rodičov do 33 rokov.
