V ktorých prípadoch možno zamestnancovi nariadiť prácu počas sviatkov a kedy naopak nie? Aká mzda patrí zamestnancovi za prácu cez sviatok?
Pracujúcich vždy poteší, keď sviatok pripadne na pracovný deň. Vtedy spravidla namiesto práce môžu oddychovať doma alebo ísť na výlet. Skrátka nemyslieť na prácu. Niekedy však zamestnávateľ môže od zamestnanca vyžadovať, aby aj cez sviatok do práce prišiel.
Ktoré dni sú sviatky
Sviatky určuje zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (zákon č. 241/1993 Z.z.). Pre pracovnoprávne účely sa za sviatky považujú jednak štátne sviatky, ale aj dni pracovného pokoja (okrem nedieľ).
Štátnymi sviatkami sú:
- 1. január - deň vzniku Slovenskej republiky,
- 5. júl - sviatok sv. Cyrila a Metoda,
- 29. august - výročie Slovenského národného povstania,
- 1. september - Deň Ústavy SR,
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu.
Dňami pracovného pokoja sú:
- 6. január - Zjavenie pána (Traja králi),
- Veľký piatok,
- Veľkonočný pondelok,
- 1. máj - Sviatok práce,
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom,
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária,
- 1. november - sviatok Všetkých svätých,
- 24. december - Štedrý deň,
- 25. december - prvý sviatok vianočný,
- 26. december - druhý sviatok vianočný.
Práca zamestnancov počas sviatkov
V deň sviatku má zamestnanec zákonmi garantovaný:
- nárok na voľno,
- nárok na náhradu mzdy za sviatok a
- v prípade nevyhnutnej práce počas sviatku nárok na zvýšenú kompenzáciu.
Sviatky sú v zmysle zákona považované za dni pracovného pokoja, pre ktoré je typické, že zamestnávateľ nie je v zásade oprávnený vyžadovať, aby zamestnanec pre neho pracoval. Základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť tejto práce. Predpokladom toho je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom o vykonaní práce počas sviatku. Proti vôli zamestnanca však môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu cez sviatok iba výnimočne.
Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu cez sviatok iba výnimočne.
Ďalšou podmienkou pre nariadenie práce cez sviatok je prerokovanie práce so zástupcami zamestnancov. To však platí, samozrejme, iba v prípade, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov.
Poslednou podmienkou, aby mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu cez sviatok, je nevyhnutnosť práce. To znamená, že práca sa nemôže vykonať v bežný pracovný deň. Zákonník práce pritom stanovuje, ktoré práce sa považujú za nevyhnutné. Ide o:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
- práce v nepretržitej prevádzke,
- práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
Iné práce ako tie, ktoré sú uvedené vyššie, nemôže zamestnanec vykonávať na príkaz zamestnávateľa počas sviatku. Avšak ak zamestnanec chce pracovať cez sviatok a dohodne sa so zamestnávateľom na tom, môže vykonávať cez sviatok aj iné práce ako tie, ktoré sú uvedené vyššie.
Maloobchodný predaj cez sviatky
Pri predaji tovaru konečnému spotrebiteľovi je situácia iná. Vtedy je práca počas sviatkov ešte viac obmedzená. Nemožno zamestnancovi nariadiť prácu, ktorou je maloobchodný predaj. Dokonca sa zamestnávateľ nemôže so zamestnancom ani dohodnúť, aby počas týchto sviatkov vykonával prácu, ktorou je maloobchodný predaj, a to aj keby zamestnanec chcel počas sviatku dobrovoľne pracovať.
Konkrétne ide o tieto sviatky: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december.
Zákaz predaja počas sviatkov ale neplatí, pokiaľ ide o maloobchodný predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, zariadeniach verejnej hromadnej prepravy a v nemocniciach, pri predaji cestovných lístkov, suvenírov a predaji kvetov 8. mája, 1. septembra a predaji kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. V týchto oblastiach možno zamestnancovi nariadiť prácu cez vyššie uvedené sviatky.
Zákaz maloobchodného predaja sa však vzťahuje len na pracovnoprávne vzťahy, teda vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Zákaz maloobchodného predaja sa nevzťahuje na živnostníkov, ktorý môžu pracovať cez sviatky namiesto svojich zamestnancov. V takom prípade sa nemusia obávať uloženia sankcie za otvorený obchod cez sviatky zo strany Inšpektorátu práce. To je dôvod prečo niektoré obchody nájdete otvorené aj počas sviatkov. Zakázaný totiž nie je predaj, ale práca zamestnancov.
Sviatok na pracovisku s nočnými zmenami
Je potrebné ešte dodať, že na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína sviatok hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Sviatok sa na tieto účely končí uplynutím 24 hodín od začiatku prvej rannej zmeny.
Príklad: Vo výrobnej továrni sú zavedené tri zmeny. Ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napr. 1. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 2. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 1. mája do 6:00 2. mája má teda nárok na mzdovú kompenzáciu za sviatok za celú pracovnú zmenu.
Mzda za prácu vo sviatok
Ak zamestnanec nepracuje cez sviatok, má právo na náhradu mzdy za tento deň. Obľúbenosť sviatkov však nespočíva len v pracovnom voľne, ale aj v mzdovom zvýhodnení v prípade, ak už predsa len musí zamestnanec pracovať cez sviatok. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi nielen dosiahnutá mzda, ale aj mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že za prácu vo sviatok mu poskytne náhradné voľno. V takomto prípade patrí zamestnancovi za každú odpracovanú hodinu vo sviatok hodina náhradného voľna. Pri poskytnutí náhradného voľna sa zamestnancovi neposkytuje mzdové zvýhodnenie. Musia sa však na tom dohodnúť. Zamestnávateľ nemôže prikázať zamestnancovi, aby si zobral náhradné voľno, ak s tým zamestnanec nesúhlasí.
Náhradné voľno pritom musí byt poskytnuté do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola vykonaná práca cez sviatok. V opačnom prípade musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Počas čerpania náhradného voľna zamestnávateľ platí zamestnancovi náhradu mzdy.
Pri náhradnom voľne nepatrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Príklad: Zamestnávateľ nariadil zamestnancovi pracovať dňa 6.1.2019, teda cez sviatok. Zamestnanec pracoval v tento deň 8 hodín. Spočiatku sa dohodli, že si zamestnanec zoberie náhradné voľno. Prešiel však apríl a zamestnancovi stále nebolo poskytnuté náhradné voľno kvôli zvýšenej potrebe vykonávania práce. Preto musí zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za prácu vo sviatok okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Hodinová mzda zamestnanca je päť eur. Rovnako päť eur je jeho priemerný hodinový zárobok. Preto má zamestnanec za prácu cez sviatok dňa 6.1.2019 nárok na mzdu spolu vo výške 80 eur (osem odpracovaných hodín krát päť eur hodinová mzda plus osem krát x päť eur priemerný hodinový zárobok za prácu cez sviatok).
Ak zamestnanec pracuje cez sviatok, a súčasne ide o prácu nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nielen za prácu za sviatok, ale aj za prácu nadčas, a to vo výške 25 % priemerného zárobku, resp. 35 % pri rizikových prácach. Obdobne, ak sviatok pripadne napr. na sobotu, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie nielen za prácu cez sviatok, ale aj za prácu v sobotu (najmenej 25 % minimálnej mzdy, od 1.5.2019 je to už 50 % minimálnej mzdy).
Príklad: Sviatok pripadol na utorok. Štandardný pracovný čas zamestnanca je od 7:00 do 15:00, ale v daný deň zamestnanec pracoval na príkaz zamestnávateľa až do 18:00. Čas od 15:00 do 18:00 sa preto považuje nielen za prácu počas sviatku, ale aj za prácu nadčas. Zamestnancovi tak patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie za prácu počas sviatku a aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Zamestnanec je odmeňovaný sumou 4 eur za každú hodinu vykonanej práce. Suma štyri eurá je teda jeho priemerný hodinový zárobok. Pri práci nadčas vychádza 25 % priemerného zárobku jedno euro za hodinu. Za prácu cez sviatok a nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie spolu vo výške 91 eur (zamestnanec odpracoval spolu 11 hodín, za ktoré mu patrí mzda 44 eur, jedenásť hodín práce cez sviatok s mzdovým zvýhodnením 44 eur a tri hodiny nadčasu s mzdovým zvýhodnením tri eurá).
Príklad: Sviatok 6.1.2019 pripadol na sobotu. Zamestnanec pracoval osem hodín. Zamestnancovi tak patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie za sviatok a sobotu. Hodinová mzda zamestnanca je štyri eurá, rovnako tak jeho priemerný hodinový zárobok. Za prácu v sobotu patrí zamestnancovi 25 % minimálnej mzdy, teda za hodinu práce suma 0,747 eur (rok 2019). Celkový príjem zamestnanca za prácu dňa 6.1.2019 tak predstavuje sumu 69,98 eur (32 eur mzda, 32 eur mzdové zvýhodnenie za prácu cez sviatok a 5,98 eur mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu).
U vedúcich zamestnancov je situácia pokiaľ ide o mzdové zvýhodnenie za prácu cez sviatok iná. Pri týchto zamestnancoch je možné dohodnúť priamo v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Vedúcim zamestnancom nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Taktiež im nemôže zamestnávateľ poskytnúť náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Zhrnutie na záver
Práca počas sviatkov má svoje obmedzenia a podmienky. Na to, aby mohol zamestnanec pracovať cez sviatok, musia byť splnené tri podmienky, a to:
- výnimočnosť situácie,
- prerokovanie so zástupcami zamestnancov a
- musí ísť o nevyhnutné práce vymedzené v Zákonníku práce.
Tieto podmienky nemusia byť splnené, ak zamestnanec súhlasí s tým, aby pracoval cez sviatok.
Pri maloobchodnom predaji však cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr. pre čerpacie stanice alebo lekárne, na ktoré sa zákaz maloobchodného predaja cez sviatok nesťahuje.
Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ však môže namiesto mzdového zvýhodnenia poskytnúť zamestnancovi po dohode s ním náhradné voľno s náhradou mzdy.
