Stravné od 1.4.2025

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie. V akej forme a aká výška stravného platí od 1. apríla 2025, sa dočítate v článku.

Problematiku stravného zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje v podstate v dvoch súvislostiach. Jednak ako všeobecnú povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie, t. j. príspevok na stravovanie a jednak osobitne v súvislosti s vyslaním zamestnanca na pracovnú cestu. Viac informácií týkajúcich sa témy pracovných ciest nájdete v článku Cestovné náhrady od 1.1.2025.

Príspevok na stravovanie a spôsob jeho poskytovania, resp. zabezpečenie stravovania zamestnancom upravuje § 152 Zákonníka práce, pričom umožňuje zamestnávateľom rôzne spôsoby splnenia tejto povinnosti. Súčasne limituje minimálnu i maximálnu výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie. V tomto článku sa ďalej dozviete, v akej výške a akým spôsobom je zamestnávateľ stravovanie zamestnancov povinný zabezpečovať.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov v roku 2025

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa však netýka zamestnancov:

• vyslaných na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny,
• ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie (viď ďalej v tomto článku),
• vo výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. 

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnancovi vzniknú napríklad prekážky v práci kvôli návšteve u lekára a z toho dôvodu odpracuje menej ako 4 hodiny, nebude mať nárok na poskytnutie tohto stravného (zabezpečenie stravovania).

Nárok na stravné pri odpracovaní viac ako 4 hodín

V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.

Formy zabezpečovania stravovania v roku 2025

Zamestnávateľ má spravidla povinnosť zabezpečiť stravovanie poskytovaním jedného teplého jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Povinnosť zabezpečiť priamo stravovanie možno nahradiť poskytovaním stravného formou finančného príspevku. Za určitých okolností sa táto možnosť mení na povinnosť zamestnávateľa poskytovať finančný príspevok na stravovanie. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vlastnou cestou alebo cez iného zamestnávateľa, má povinnosť zamestnancovi poskytovať finančný príspevok, a to konkrétne v prípade, ak:

• podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie,
• zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť nemôže,
• z dôvodu na strane zamestnanca, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiaden so spôsobov stravovania zabezpečovaných zamestnávateľom,
• zamestnanec vykonáva domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo zariadení iného zamestnávateľa, či by takéto stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce (ďalej ako „povinné poskytovanie príspevku na stravovanie“).

Splnenie povinnosti zabezpečenia stravovania cez stravovanie prostredníctvom inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa realizuje formou stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka).

Zákonník práce zamestnávateľovi v podstate dáva na výber, či zabezpečí stravovanie sám vo vlastnej réžii, pokiaľ mu to podmienky umožňujú (s výnimkou vyššie uvedených prípadov povinného poskytovania príspevku na stravovanie), resp. prostredníctvom stravovacej poukážky alebo poskytne zamestnancom finančný príspevok a svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov si splní touto formou.

Ak teda zamestnávateľ sám nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a nejde o prípady povinného poskytovania finančného príspevku, musí dať zamestnancom na výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom:

• inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacej poukážky alebo
• poskytnutia finančného príspevku na stravovanie.

Svojím výberom je potom zamestnanec viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.    

Výška príspevku na stravovanie od 1.4.2025

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín.

Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 – 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Poznámka: Od 1.4.2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty: 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín. 

V prípade stravovacej poukážky (gastrolístka, spravidla v elektronickej forme) sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín. Minimálna hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka) je tak od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (3,63 eur), najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín.

Ako sa zmenilo stravné v priebehu roku 2025, znázorňuje nasledujúca tabuľka.

Zamestnávateľ má možnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov podmienky poskytovania stravovania počas dovolenky, pri prekážkach v práci na strane zamestnanca, rozšírenie okruhu osôb, ktorým zabezpečuje stravovane a pod.

Zdaniteľnosť príspevku na stravovanie zamestnanca v roku 2025

Za účelom posúdenia oslobodenia od dane z príjmov je potrebné rozlišovať, či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravné v nepeňažnej forme (ako hodnotu stravy, napríklad vo vlastnom stravovacom zariadení alebo sprostredkovane gastrolístkami) alebo v peňažnej forme (ako finančný príspevok na stravovanie).

Nepeňažná forma zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca najmenej v sume 55 % ceny jedla, najviac však v sume 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, t. j. 4,84 eur (od 1. apríla 2025). Aj pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom zariadení, alebo cez iného zamestnávateľa, či prostredníctvom inej osoby oprávnenej poskytovať stravovacie služby (cez gastrolístky), jeho prispievanie na toto stravovanie je limitované uvedenou hornou hranicou. 

Okrem toho, teda okrem sumy do výšky maximálne 4,84 eur, má zamestnávateľ možnosť poskytovať v rámci svojej sociálnej politiky aj príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu limitovaná nie je.

Pokiaľ zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie buď priamo zabezpečovaním teplého jedla alebo prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov) pre zamestnanca, je od dane z príjmov oslobodený príspevok len do sumy maximálneho možného príspevku podľa Zákonníka práce, t. j. do sumy 4,84 eur. Príspevok zo sociálneho fondu je taktiež oslobodený od dane z príjmov, pri ňom zákon neupravuje žiadne limity oslobodenia.

Peňažná forma zabezpečenia stravovania (finančný príspevok)

Rovnako ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje finančný príspevok na stravovanie, pohybuje sa v limitoch stanovených Zákonníkom práce. Zákonník práce totiž rovnako ako v prípade nepeňažnej formy zabezpečenia stravovania upravuje limity, teda nie len minimálnu výšku finančného príspevku, ale aj jeho maximálnu výšku. Zamestnávateľ podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce poskytuje finančný príspevok najviac v sume 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, t. j. najviac v sume 4,84 eur (55 % z 8,80 eur).

Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane z príjmov sa bude aplikovať rovnako ako pri nepeňažnej forme prispievania na stravovanie, t. j. maximálne do sumy 4,84 eur. Rovnako tiež zostáva zachované pravidlo, že príspevok zo sociálneho fondu na stravovanie je oslobodený v celom poskytnutom rozsahu.

Príspevok na stravovanie, bez ohľadu na formu poskytovania, pokiaľ je poskytovaný v súlade a za podmienok upravených Zákonníkom práce, je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Do daňových výdavkov sa uznáva aj poplatok za sprostredkovanie stravovacej služby (pri gastrolístkoch), ktorý je v sume 2 % z hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke, avšak až po zaplatení tejto služby.

Stravné podnikateľa (SZČO) od 1.4.2025

Samostatne zárobkovo činné osoby, teda napríklad živnostníci, ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu do svojich výdavkov zahrnúť aj stravné. To nie je potrebné dokladovať bločkom, faktúrou za nákup jedla či stravovacích poukážok, avšak do daňových výdavkov si môžu uznať za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín (v prípade, že nie je tejto SZČO poskytované v daný deň stravné ako zamestnancovi, nie je mu priznané stravné na pracovnej ceste zamestnanca alebo SZČO, ani nejde o výdavok na stravu poskytnutý ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti).

Od 1.4.2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 4,84 eura za odpracovaný deň.

Vývoj daňových výdavkov na stravné SZČO v roku 2025 znázorňuje tabuľka.