Ak podnikateľ zverejní fotku zlodeja z bezpečnostnej kamery bez jeho súhlasu, môže sa vystaviť riziku pokuty!
Nejednému obchodníkovi s vlastnou kamennou predajňou sa už niekedy stalo, že medzi regálmi odhalil zlodeja priamo pri čine. V lepšom prípade zlodej po napomenutí vráti to, čo ukradol a s hanbou alebo v sprievode polície predajňu opustí, v tom horšom utečie spolu s lupom. Čo môžete urobiť, ak sa Vám podarí zlodeja zachytiť na bezpečnostnej kamere? Pozrite sa, či je podľa zákona "nebezpečnejší" zlodej alebo osoba, ktorá jeho fotografiu zverejní.
Použitie fotografie, videa alebo zvukového záznamu
Fotografie, videozáznamy alebo zvukové nahrávky sú považované jednak za prejavy súkromia chránené ustanoveniami § 11 a nasl. občianskeho zákonníka, jednak za osobné údaje v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, na základe ktorých je možné osobu identifikovať. V oboch prípadoch zákon vyžaduje určitý dôvod, na základe ktorého budú takéto údaje použité - vo väčšine prípadov je tak potrebný súhlas samotnej dotknutej osoby, ktorej sa osobné údaje týkajú.
Ako však zaistiť súhlas stoviek zákazníkov vchádzajúcich do predajne? Ak zákazník pri vstupe nepodpíše alebo inak výslovne neodsúhlasí spracovanie (teda aj zverejnenie) jeho osobných údajov, akými je napríklad videonahrávka z bezpečnostnej kamery, v praxi možno využiť nasledujúce znenie zákona o ochrane osobných údajov:
"Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií."
Ak aj svoju predajňu zreteľne označíte ako monitorovanú, neoprávňuje Vás ešte takáto skutočnosť k zverejňovaniu videozáznamov, nakoľko ešte stále pôjde o tzv. spracovanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby. Zákon preto ďalej uvádza, že "vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak". Inak povedané - nahrávku môžete poskytnúť iba orgánom činným v trestnom konaní.
“Fotku zlodeja bez jeho súhlasu zverejniť nemožno”
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak osobné údaje osoby, či už radového zákazníka alebo zlodeja, zverejníte bez jeho výslovného súhlasu, dopustíte sa tým narušenia jej súkromia a teda aj porušenia zákona.
Zverejnenie fotografie zlodeja a pokuta od Úradu na ochranu osobných údajov
V prípade, ak sa napriek zákonnému zákazu rozhodnete fotku páchateľa zverejniť, je potrebné počítať s rizikom sankcie zo strany Úradu na ochranu osobných údajov.
V jednom z mediálne známych prípadov z Českej republiky majiteľ predajne bicyklov zverejnil fotografiu zlodeja na internete, vďaka čomu sa podarilo zlodeja tovaru za takmer 2.000 EUR pomerne rýchlo dopadnúť. Český úrad na ochranu osobných údajov však obchodníkovi uložil pokutu vo výške asi 200 EUR. Zatiaľ čo českému podnikateľovi sa jeho rozhodnutie do istej miery oplatilo, na Slovensku Vám Úrad na ochranu osobných údajov môže (nemusí) uložiť pokutu vo výške od 1000 až do 50 000 EUR. Pokiaľ páchateľ ukradne tovar nepatrnej hodnoty, obchodník by mal účelnosť ďalšieho postupu dôkladne zvážiť.
Ak na prípadné porušenie zákona upozorní Úrad na ochranu osobných údajov niektorý z Vašich "dobroprajných" zákazníkov, prípadne si takéto porušenie všimne Úrad sám, záleží len na ňom, či sa rozhodne v prípadnom správnom konaní uložiť Vám pokutu alebo od peňažnej sankcie upustí a uloží namiesto neho opatrenie na nápravu.
Zadržanie zlodeja pri čine
Trestný poriadok umožňuje komukoľvek (nie len policajtovi) zadržať osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Tým sa rozumie taktiež zadržanie zlodeja v predajni, napríklad jeho zamknutím do doby príchodu polície, ktorej musí byť páchateľ bezodkladne odovzdaný.
Zadržanie páchateľa sa tak z hľadiska účelu, t.j. zistenia jeho totožnosti a zabránenia ďalšieho páchania trestnej činnosti (predovšetkým však v záujme ochrany vlastného majetku a odhaľovania kriminality), môže do istej miery zdať podobné zverejneniu fotografie zlodeja, avšak žiaden slovenský súd takejto argumentácii zatiaľ neprivolil. I keď by teda zverejnenie fotografie zlodeja napríklad na facebookovej stránke predajne mohlo medzi stovkami až tisíckami zákazníkov prispieť k jeho rýchlej identifikácii a následnému zadržaniu, vzhľadom na dikciu zákona sa dnes obchodníci musia spoliehať výlučne na efektivitu orgánov činných v trestnom konaní.
Čo robiť, ak sa podarí zlodeja dolapiť?
V prípade, ak Vám zlodej svojím počínaním spôsobil škodu a polícii sa podarilo páchateľa úspešne odhaliť, je namieste uplatnenie nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní, teda v rámci prebiehajúceho trestného konania. Stačí, keď svoj nárok uplatníte pred príslušným orgánom činným v trestnom konaní, a to najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Súd následne v odsudzujúcom rozsudku zlodejovi uloží okrem trestu tiež povinnosť nahradiť vzniknutú škodu, a to (väčšinou) bez potreby zdĺhavého prejednávania žaloby v občianskoprávnom konaní.
