V súčasnosti existuje niekoľko spôsobov alternatívneho riešenia sporov, medzi ktoré nepochybne patrí tiež konanie pred rozhodcom, skupinou rozhodcov či rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie (inak nazývané tiež arbitráž) predstavuje rýchlu, efektívnu a nie príliš nákladnú formu vyriešenia majetkovoprávnych konfliktov medzi fyzickými osobami i podnikateľmi, ktorého výstup – rozhodcovský nález, má rovnakú váhu ako platobný rozkaz či rozsudok obecného súdu. V tomto článku sa pokúsime ozrejmiť túto problematiku v kontexte predpokladov, výhod i úskalí, ktoré so sebou rozhodcovské konanie prináša.
Čo je to rozhodcovské konanie (arbitráž)?
Rozhodcovské konanie (arbitráž) je zákonom uznávaný inštrument riešenia sporov s dlhoročnou tradíciou u nás i v zahraničí. Aj keď bol tento typ riešenia sporov pôvodne určený pre podnikateľské subjekty (hlavne z rôznych štátov), vďaka jeho flexibilite a výhodám si rýchlo našiel cestu tiež k fyzickým osobám v postavení spotrebiteľov či zamestnancov. Zmyslom tohto konania je postúpenie riešenia sporu, ktorý nastal alebo v budúcnosti môže nastať, pred neutrálnu 3. stranu, ktorá vo veci vydá záväzné a vykonateľné rozhodnutie. Inak povedané - uprednostnenie rozhodcu, skupiny rozhodcov či stáleho rozhodcovského súdu pred súdnym orgánom vtedy, keď sa konanie pred súdom javí ako príliš nákladné, zdĺhavé alebo neúčinné. Rozhodcovský nález vydaný v takomto konaní je exekučným titulom – nie je proti nemu prípustné odvolanie a je možné sa s ním obrátiť priamo na exekútora.
Hlavnými výhodami sú predovšetkým rýchlosť (Váš spor môže byť “rozsúdený” už v priebehu niekoľkých týždňov) a cenová dostupnosť. Nakoľko rozhodcovský nález má rovnaké účinky ako rozsudok, jednou z najzásadnejších výhod je tiež záväznosť a vykonateľnosť. Zatiaľ čo obecný súd je viazaný zákonom, rozhodcovské konanie je možné viesť v duchu zásad spravodlivosti, ak sa na tom strany samozrejme dohodnú – vhodné pri nedostatočnej úprave určitého aspektu zákonom.
Čo potrebujem vedieť pred iniciovaním konania?
Tak ako pri iných spôsoboch alternatívneho riešenia sporov (ADR – Alternative Dispute Resolution), aj rozhodcovské konanie vyžaduje obojstrannú vôľu účastníkov. Tá je vyjadrená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v hlavnej zmluve alebo samostatnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá ustanovuje jednu alebo viac osôb v postavení rozhodcu, prípadne stály rozhodcovský súd k rozhodnutiu sporov, ktoré medzi stranami vznikli alebo môžu vzniknúť v budúcnosti. To je tiež hlavný rozdiel oproti bežnému súdnemu konaniu, ktoré môžete iniciovať bez ohľadu na to, či s ním Váš dlžník súhlasí alebo nie.
Rozhodcovská doložka je zmluvným ujednaním, ktoré býva obsiahnuté v zmluve, ktorej porušenie môže viesť k začatiu rozhodcovského konania. To, že táto doložka býva často krát „skrytá“ až na konci zmluvy, vyjadrená väčšinou malým písmom, neznamená by mala byť nepodstatnou záležitosťou.
Aby bola doložka platná, musí obsahovať:
- Vôľu účastníkov, aby ich budúci spor z danej zmluvy bol rozhodnutý v rámci rozhodcovského konania. Ak text doložky stanoví, že prípadný spor rozhodne rozhodca X alebo rozhodcovský súd Y, takáto doložka nie je platná. Platná doložka vyžaduje znenie „prípadný spor rozhodne v rozhodcovskom konaní rozhodca ...“. Tento na prvý pohľad banálny rozdiel v texte doložky zapríčinil už nejedno zrušenie rozhodcovského nálezu a je jednou z najčastejších chýb pri zmluvnom jednaní podnikateľov (nie vždy sa oplatí používať voľne dostupné vzory na internete).
- Určenie rozhodcu (príp. skupiny rozhodcov či rozhodcovského súdu) alebo spôsobu jeho určenia. Za správne možno označiť napr. znenie ako „ ... rozhodne X, bytom X ... rozhodnú traja rozhodcovia, ktorých si strany určia na základe... “. Je potrebné mať na pamäti, že počet rozhodcov musí byť nepárny.
- Určenie miesta, kde sa rozhodcovské konanie bude odohrávať (za dostatočné je považované aj vymedzenie mesta, napr. Bratislava)
Za kompletné a platné možno považovať napr. takéto znenia rozhodcovských doložiek:
Rozhodcovský súd
„Všetky spory, vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom X, so sídlom ... Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.“
Jeden rozhodca
„Všetky spory, vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom X, bytom ... Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.“
Senát rozhodcov
„Všetky spory, vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred troma rozhodcami. Každá zmluvná strana určí jedného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov X, pričom takto zvolení rozhodcovia si určia tretieho rozhodcu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.“
„Všetky spory, vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred troma rozhodcami. Zmluvné strany sa dohodli, že výber trojice rozhodcov môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom pre platnosť takéhoto výberu je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.“
Možné a odporúčané dodatočné ujednania v rámci doložky:
„Rozhodcovské konanie bude vedené na Slovensku a v slovenskom jazyku“
Namiesto „Všetky spory“ – konkrétne vymenovanie možných sporov, napr. „ Spory o náhrade škody vyplývajúce z tejto zmluvy...“
„Táto doložka zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.“
„Rozhodca môže rozhodnúť spor podľa zásad spravodlivosti“ (rozhodca sa môže odchýliť od striktne danej dikcie zákona a priblížiť sa tým obchodným zvyklostiam a zásadám)
„Ak niektorá zo zmluvných strán neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví XY“
Rozhodcovská zmluva je druhým zo spôsobov, ktorým je možné dohodnúť sa na rozhodcovskom konaní a jeho podmienkach. V zásade sú na takúto zmluvu kladené rovnaké požiadavky ako na rozhodcovskú doložku s rozdielom, že rozhodcovská zmluva:
- Je uzatváraná samostatne, tj. na samostatnej listine mimo hlavnú zmluvu. Podľa najnovšej právnej praxe reflektovanej európskymi tendenciami chrániacimi slabšiu stranu môže podnikateľ so spotrebiteľom uzavrieť iba takúto formu dohody, t.j. doložka v spotrebiteľskej zmluve je považovaná za neprimerané zmluvné ujednanie.
- Nevzťahuje sa iba na prípadné spory do budúcna, ale je použiteľná aj pre majetkovoprávne spory, ktoré už vznikli a môžu byť takto predvedené pred rozhodcovský súd.
Stanovy a sadzobník rozhodcovského súdu
Pre stále rozhodcovské súdy platí, že svoju činnosť vyvíjajú pod záštitou právnickej osoby, ktorá takýto súd zriadila, pričom samotnému zriadeniu predchádzalo schválenie zo strany Ministerstva spravodlivosti. Toto potvrdenie je jednou zo záruk profesionality, ktorá absentuje v prípade individuálne zvoleného rozhodcu či skupiny rozhodcov (ich funkcia je daná dohodou strán, tj. nevyžaduje sa schválenie ministerstvom, dokonca ani právnické vzdelanie či beztrestnosť). Ďalšiu zo záruk predstavujú stanovy s jasnými pravidlami, ktorými musí disponovať každý rozhodcovský súd.
U rozhodcovských súdov je jedným z ďalších predpokladov ich samotnej existencie verejne dostupný sadzobník poplatkov, podľa ktorého zistíte, koľko Vás bude rozhodnutie sporu u konkrétneho rozhodcovského súdu stáť (cena na rozdiel od obecných súdov však nie je jednotná).
Oba z vyššie spomenutých dokumentov môžete pri zvažovaní vhodného postupu nájsť u každého jednotlivého rozhodcovského súdu na stránkach Ministerstva spravodlivosti.
Bližšie podmienky alebo informácie týkajúce sa rozhodcovského konania nájdete v originálnom a presnom znení zákona č 244/2002 Z. z..
