Právo a legislatíva

Ak podnikateľ naďalej nechce podnikať formou živnosti, môže ju pozastaviť, a to na dobu 6 mesiacov až 3 roky, alebo svoju živnosť úplne zrušiť. Výhodou pri prerušení je, že sa k nej môže po určitej dobe vrátiť, pričom po zrušení živnosti by si musel v prípade záujmu o obnovu živnosti nanovo zakladať novú. Ako pozastaviť či ukončiť podnikanie živnostníka Vám prinášame v tomto článku.

Internetová stránka je pre väčšinu podnikateľov neodmysliteľnou súčasťou komunikácie so zákazníkmi. Máte na svojom webe obrázky, hudbu, videá, alebo uverejňujete články iných autorov? Treba sa mať na pozore. Ani voľne stiahnuteľný obsah a obrázky nie sú vždy zadarmo. Púšťate v predajni rádio alebo televíziu? Taktiež pozor. Úhrady za služby verejnosti (bývalé koncesionárske poplatky) totiž nie sú splnením povinnosti uhradiť odmenu autorom a umelcom, ktorú definuje § 5 ods.14 Autorského zákona č.618/2003 Z. z.

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov. Údaje sú prístupné na nahliadnutie každému a po zaplatení súdneho poplatku je možné dať si z nich vyhotoviť odpisy. Práve v súvislosti s obchodným registrom nastalo v roku 2012 pre podnikateľov niekoľko zmien. Časť z nich súvisí s vybavovaním agendy a informatizáciou spoločnosti, časť zasa so snahou štátu bojovať proti daňovým únikom.

Podnikatelia, tušili ste, že mnohí z Vás majú zákonné povinnosti aj voči finančnej polícii? Poznáte tieto povinnosti? Spravodajská jednotka finančnej polície (SJFP) plní úlohy v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Analyzuje hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách a uskutočňuje kontroly povinných osôb, medzi ktoré patria aj mnohí podnikatelia, ktorí často o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu ani netušia (napr. účtovníci, ekonomickí poradcovia). Zároveň treba poznamenať, že sankcie za nedodržiavanie tohto zákona nie sú nič neobvyklé a ich výška nie je zanedbateľná. V roku 2009 bolo vykonaných 36 kontrol, z ktorých 19 skončilo udelením pokuty a súhrnná výška týchto pokút bola 59 150 €. V roku 2011, už to bolo 41 kontrol a v 18 prípadoch boli udelené sankcie v úhrnnej výške 76 100 eur. Priemerná výška pokuty je teda niekoľko tisíc eur.

Od 1. apríla 2008 boli koncesionárske poplatky za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov nahradené novým inštitútom, a to úhradou za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Platenie, vyberanie a vymáhanie poplatkov v súvislosti za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska upravuje zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pracovná zdravotná služba patrí medzi dôležité povinnosti zamestnávateľa, nakoľko sa prostredníctvom nej zabezpečujú odborné služby na ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Hlavným cieľom je prevencia chorôb z povolania a pracovných úrazov a udržanie práceschopnosti zamestnancov. Tento článok vás prevedie celou problematikou PZS a poskytne užitočné informácie o tom, ako si vybrať dodávateľa tejto služby.

Podnikanie na internete zohráva v 21. storočí v globálnej ekonomike čoraz významnejšiu úlohu. Štúdia spoločnosti The Boston Consulting Group o vplyve internetu na ekonomiku Slovenska uvádza, že v roku 2011 sa internetové podnikanie podieľalo na celkovom HDP krajiny približne 3,3%, čo je viac ako bol podiel telekomunikačného či bankového sektora. V nasledovnom článku sme zosumarizovali základnú právnu úpravu internetového podnikania. Platí, že internetové podnikanie vychádza z rovnakých zásad ako všetky ostatné spôsoby podnikania. jediné, v čom sa toto podnikanie líši, je použitie informačných technológií a systémov.

Mnohí podnikatelia sa pri výkone svojej činnosti dostanú do situácie, keď zistia, že niektoré z ich faktúr neboli zaplatené. Ako v takejto situácii postupovať?.

Vláda SR sa vo svojom Programovom vyhlásení vlády na roky 2012 až 2016 zaviazala bojovať proti daňovým podvodom. Jedným z dôvodov je alarmujúca výška odhadu strát príjmov z DPH, ktorá podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR dosiahla v roku 2012 2,3 mld Eur. 31. 05. 2012 Vláda SR schválila materiál nazvaný „Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016“. Ide definovanie konkrétnych krokov, ktoré nadväzujú na Koncepciu boja proti daňovým podvodom na DPH (schválenej vládou SR v máji 2011). Podnikateľov čaká definovanie nových daňových trestných činov, povinnosť skladať základné imanie do štátnej pokladnice, či insolvenčný register.

Zostavením a predložením účtovnej závierky daňovému úradu sa povinnosti spoločnosti nekončia. Povinnosť ukladať účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra má každá spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Zverejnenie účtovnej závierky v Obchodnom vestníku sa týka iba tých spoločností s ručením obmedzeným, ktoré majú povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, teda majú povinnosť auditu. Účtovná závierka zostavená za rok 2011 bude v roku 2012 poslednýkrát ukladaná a zverejňovaná po starom, od roku 2013 sa spôsob ukladania účtovnej závierky zmení, a to vďaka zavedeniu registra účtovných závierok.

Poslanci Národnej rady SR 29.11. 2011 opätovne (po prezidentovom vete) schválili zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov zaradených do prvej a druhej kategórie menej rizikových prác. Pracovná zdravotná služba ostane povinnou iba pre zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej rizikovej kategórie. Novela zákona o BOZP sa dotkne väčšiny zamestnávateľov na Slovensku, ktorým ubudne nezmyselná povinnosť.

Nariadením vlády č. 343/2011 Z. z. zo dňa 20.10.2011 bola ustanovená  suma minimálnej mzdy na rok 2012 na 327,20 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 1,880 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri 40 hodinovom úväzku). Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2012 a vzťahuje sa na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovno právnom vzťahu. Netýka sa osôb vykonávajúcich prácu na základe dôhod mimo pracovného pomeru (tzv. "dohdárov")

Výpis z obchodného registra je dokument, ktorý obsahuje údaje zapísané v obchodnom registri. Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Obchodný register má verejný charakter, to znamená, že o výpis pre verejné účely môže požiadať ktokoľvek bez toho, aby uviedol právny alebo iný dôvod pre získanie úradného výpisu. Ti, ktorí potrebujú výpis z obchodného registra použiteľný na právne účely museli ešte pred pár dňami navštíviť jeden z ôsmich registrových súdov alebo využiť služby notára, no nebolo to na počkanie.

Bežný konateľ firmy dnes vníma prácu s počítačom ako úplne samozrejmú vec a často významovo neodlišuje hardvér od softvéru. Máte však prehľad, aký softvér vo firme je, či spôsob zalicencovania je právne v poriadku a či vám nejaká zmluva o chvíľu nevyprší? Máte dosah na počítače zamestnancov a ich prípadné nelegálne sťahovanie softvéru z internetu? Ak viete zodpovedať všetky otázky, môžete pokojne myslieť na svoj hlavný biznis a denne sa nestrachovať o dôležité dokumenty. Ak si však nie ste celkom istý, treba dať vykonať odborníkmi tzv. softvérový audit.

ICANN (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers) je medzinárodná organizácia, ktorá riadi celosvetový Internet. ICANN vyhlásila možnosť prijatia nových všeobecných domén najvyššej úrovne (gTLD) pre konkrétne subjekty. Okrem všeobecných koncoviek ako napríklad .com, .org, .sk, tak budú môcť vzniknúť webové adresy, ktoré budú mať koncovku .auto, .pes, .nitra alebo akékoľvek iné.

13. júla 2011 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu Zákonníka práce. Schválenú novelu Zákonníka práce podpísal prezident Slovenskej republiky 27. júla 2011 a táto novela zákonníka práce nadobudne účinnosť od 1. septembra 2011. Zmeny v zákonníku práce vychádzajú z programového vyhlásenia vlády, ktorá sa zaviazala zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúladenie pracovných a rodičovských povinností, znižovať neprimerané náklady zamestnávateľov, upraviť postavenie a oprávnenia odborov tak, aby neboli privilegované a zvýhodňované na úkor zamestnávateľa, ale aj zamestnanca a zamestnaneckej rady a zvýšiť možnosť uzatvárania vzájomných dohôd medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. V nasledovnom článku nájdete prehľad vybraných zmien v Zákonníku práce od 1. septembra 2011, ktoré sú z hľadiska ich významu a dopadu na pracovnoprávne vzťahy a podnikateľské prostredie závažné a týkajú sa väčšiny podnikateľov.