Všetky možné motivačné a podnikateľské príručky vám budú radiť, že si musíte zostaviť biznis plán, neustále naháňať kontakty, učiť sa predávať a že celkom najlepšie bude zohnať si investora alebo sa nechať naverbovať do nejakého akcelerátora alebo inkubátora. No tak, ako je každý jeden z nás originál, tak je aj každé podnikanie iné. A uspieť sa dá aj so srdcom a z vlastnej obývačky...
Viem, že muzika nie je tak celkom podnikanie, no predsa, hudobný priemysel ja raz tiež len stroj na peniaze, aj keď s krásnym zvukom a s perfektným zmyslom. Ak by ste chceli „podnikať“ ako hudobník, budete zrejme spadať pod autorský zákon. No aj napriek tomuto všetkému by som rada dala „na papier“ jeden výnimočný príbeh, ktorý sa týka hudby a môže inšpirovať k samozamestnaniu aj mnohých z vás.
Obývačka + YouTube + talent
Príbeh, ktorý práve teraz začínate čítať, je pravým opakom dnes tak často propagovaného „overnight success“. Zrodil sa nenápadne, pokračoval pomaly a žiaru reflektorov dosiahol až po 5 rokoch tvrdej driny. Takýto postup nie je pre každého. No práve takto sa rodia tie najlepšie a najtrvácnejšie príbehy zo sveta podnikania. Či v tomto prípade aj zo sveta hudby.
Poďme ale k podstate veci. Všetko to hudobne začalo už v roku 2004, no až v septembri 2007 sa traja hudobne nadaní bratia Manzanovci z USA rozhodli, že začnú robiť cover verzie známych pesničiek a publikovať ich na svetoznámom video serveri YouTube. Neurobili žiadny svetoborný objav, veď takto to robilo už veľa začínajúcich umelcov pred nimi. No Alejandro, Daniel a Fabian sa do svojho koníčka pustili s nevídanou vervou. Nové videá publikovali často a ich fanúšikovská základňa rástla. Vytvorili si iTunes konto a svoje coververzie začali predávať. Úspech prichádzal postupne. Stále viac a viac ľudí si obľúbilo kapelu, ktorá nahrávala svoje videá doma v obývačke a bolo vidieť, že hoci možno chlapci nemajú najmodernejšiu techniku a nahrávky nie sú úplne high-tech, hudbu robia hlavne so srdcom. S obrovským. Ak k tomu prirátame osobitý hlas Alejandra, ktorý okrem bezchybného spevu zvláda aj hru na gitaru a klavír, dostaneme jedinečnú hudbu, ktorá mala potenciál a pomaličky dozrievala.
4 roky čakania a driny
Počet subscriberov (ľudí prihlásených na odber nových videí na YouTube) síce rástol a predávala sa aj hudba na iTunes, no zo skupiny Boyce Avenue sa nestali svetové hviezdy zo dňa na deň. Mnohí by to už zabalili. Dožadovali by sa zmluvy s nahrávacou spoločnosťou či verejnej publicity. Bratia Manzanovci však po ničom z toho nejako veľmi neprahli. Ostávali skromní a jednoducho si robili svoju hudbu ďalej. Spomínaná zmluva s nahrávacou spoločnosťou nakoniec prišla, no ako neskôr chlapci priznali, nebola to práve najlepšia etapa ich hudobnej kariéry. O tom ale potom.
Zlom prišiel v roku 2010, keď kapela prišla s prvou vlastnou piesňou. Potom ich nasledovalo hneď niekoľko, no pokračovali aj covery. Chalani začali nahrávať odkazy pre fanúšikov a komunikovať s nimi aj na sociálnych sieťach. Prišlo aj prvé turné po USA a neskôr aj po Európe. Kapela už v tej dobe vypredávala dokonca veľké haly a hrala pred 25-tisícovým publikom.
Po 4 rokoch makania, nahrávania a zveľaďovania svojho technického vybavenia prišli prvé veľké úspechy. Boyce Avenue boli na turné po Británii spolu s aktuálne veľmi úspešnou chlapčenskou kapelou One Direction. Zahrali si taktiež naživo pri odovzdávaní cien MTV.
Vlastná nahrávacia spoločnosť a expertná funkcia v X Factore
K celosvetovému úspechu už nebolo ďaleko. V roku 2012 kapelu oslovil Simon Cowell, autor a porotca známych speváckych súťaží ako X Factor či American Idol. Práve pre posledný X Factor oslovil Simon bratov Manzanovcov s otázkou, či by nechceli robiť hlasových pedagógov pre súťažiacich, pretože nik iný nedokáže piesňam iných interpretov dať taký vlastný osobitý šmrnc. Chlapci z Boyce Avenue samozrejme prikývli a počas trvania X Factoru sa tiež sami ukázali. Natíska sa otázka, ako je možné, že sa niekto dokáže dostať bez známostí a veľkej sumy peňazí z vlastnej obývačky až do televíznej súťaže, ktorú sledujú milióny ľudí po celom svete a to ešte ako expert? Odpoveď je prozaická – 5 rokov driny, aktivita so srdcom, trpezlivosť a výdrž.
S výpočtom úspechov Boyce Avenue sme však stále neskončili. Keďže im nesedelo byť pod krídlami cudzej nahrávacej spoločnosti, založili si vlastnú – 3 Peace Records. Nevydávajú však iba seba, ale začali podpisovať zmluvy aj s ďalšími umelcami.
V súčasnosti presiahol ich YouTube kanál 2 milióny subscriberov a všetky ich videá (ktorých sú mimochodom desiatky) prekročili spolu 800 0000 000 prehratí... čo viac dodať.
Nik ich nikam nepretláčal. Do tohto štádia sa dostali len vlastnou prácou a snahou. Z obývačky, akú máme každý. A s prístupom na internet, ktorý má už tiež väčšina z nás. Prečo by ste to teda nemohli dokázať tiež?
Je samozrejme jasné, že na internete sa dnes pokúša preraziť množstvo mladých umelcov. Výnimočnosť Boyce Avenue tkvie určite hlavne v ich talente a tiež v originalite, ktorú vnášajú do všetkých svojich prerábok. Typická je aj komorná atmosféra a skôr pomalé akustické rytmy, ktoré sa dobre počúvajú komukoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek.
jedno z prvých videí Boyce Avenue (2007)
jedno z posledných videí Boyce Avenue (2012)
vlastná pieseň Boyce Avenue (aj s klipom)
Z tohto príbehu vyplýva aj jeden podstatný princíp, ktorý vám môže pomôcť, ak potenciálne uvažujete o niečom podobnom – YouTube. Je to jednoduchý a geniálny nástroj na to, ako svoju hudbu či iný talent, ktorý dokážete zdokumentovať vďaka (web) kamere, ukázať desiatkam miliónov ľudí po celom svete. Tento video portál zrodil už množstvo úžasných umelcov, ktorí začínali „v obývačke“ a dnes točia videoklipy, koncertujú po celom svete a živia sa vlastnou hudbou. Z mojich obľúbených snáď spomeniem napr. huslistku Lindsey Stirling, famózne duo The Piano Guys, extrémne talentovaného mladučkého ázijského gitaristu Sungha Junga, speváčky Megan Nicole, Tiffany Alvord či speváka Seana Rumseyho. Menovať by sme ich mohli do rána. Čo poviete, neskúsite to so svojím hudobným talentom na YouTube aj vy?
