Trh trýznený krízou, ľudské zúfalstvo a na druhej strane príliš veľká prešibanosť. To sú dominanty dnešnej doby, ktoré deformujú podnikanie a dávajú mu nepeknú tvár. Nestačí, že už aj tak majú podnikatelia v našej krajine nie práve najlepšiu povesť? Prečo ju ešte viac kaziť? Tu je niekoľko postrehov na tému, ako podnikať zodpovednejšie a môcť pokojne spávať.
Začnime neresťami. Neviem, či je to naozaj dobou, no mám pocit, že stále je medzi nami príliš veľa takých, ktorí si predstavujú, že podnikať znamená založiť si firmu a na druhý deň mať v garáži Mercedes. A najlepšie mať kopec peňazí bez roboty... No dá sa takto rýchlo zbohatnúť eticky?
Podnikanie na základe klamlivej predstavy
Existujú typy podnikania, ktoré sú založené na princípe klamstva. Áno, vedome sa vás niekto bude snažiť ľudovo povedané „obtiahnuť“ o peniaze.
Určite z minulosti poznáte z internetu kauzu, keď sa ľudia registrovali na portál s básničkami a potom im začali chodiť faktúry, lebo registráciou súhlasili s využívaním platenej služby. To, že táto skutočnosť bola niekde nedbalo spomenutá v miniatúrnych písmenkách dakde v útrobách webu, len jasne hovorí o úmysle „podnikateľa“.
Ďalším nevábnym príkladom sú rôzne kvázi registre, ktoré sa tvária ako oficiálne inštitúcie SR a chcú od vás vymámiť peniaze za službu, ktorú nemáte povinne zo zákona, ale je komerčná. Ak ste už niekedy zakladali eseročku, určite vám takýto list aj so šekom prišiel domov hneď po založení. Viac o téme klamlivo pôsobiacich registrov písal aj kolega v článku Pozor na duplicitné registre – odporúčam pozrieť si.
Takémuto podnikaniu nerozumiem. Ako môže niekto zámerne zvoliť názov firmy, ktorý takmer doslovne kopíruje štátnu inštitúciu, pripraviť tlačoviny, ktoré sa zámerne podobajú úradným listinám a stavať svoju podnikateľskú stratégiu na tom, že niektorí neskúsení sa chytia? Kde ostala etika (nielen v podnikaní)???
Môj názor? Hrajte fér, bude sa vám lepšie spávať.
Agresívne podnikanie
Ďalšou formou podnikania, ktorú extrémne nemám v láske, sú rôzne šialené call centrá. Keďže mám svoje firemné kontaktné údaje zverejnené na webe, rátala som od začiatku s istou formou „spamu“, no to, čo sa deje v poslednej dobe, už trošku prekračuje hranice.
Zodpovedne môžem povedať, že takmer denne mi z rôznych „spoločností“ volajú ľudia, ktorí sa mi buď snažia nanútiť službu alebo produkt, ktorý vôbec nepotrebujem a nechcem, alebo ma otravujú s nezmyselnými súťažami a výskumami, ktoré majú ale aj tak postranný úmysel. Občas sa nad telefonistom zľutujem, lebo viem, že aj človek na druhej strane si skrátka iba snaží nejako zarobiť, no ak je niekto na mňa do telefónu agresívny, že však predsa „túto registráciu v katalógu si predsa musím predĺžiť, lebo tento register je na internete najpopulárnejší a keď to neurobím, budem úplne neviditeľná a prídem o klientov!“, tak idem „do vývrtky“.
Čo je toto za podnikanie? Ideme po novom citovo vydierať ľudí? Absolútnym vrcholom sú pokusy call centier na dôchodcoch, ktorí sú často bezbranní a po ich nacvičených technikách vymývačov hláv nechtiac prikývnu snáď aj na to, že by darovali obličku. Zneužívať na predaj nepotrebných vecí osamelých starých ľudí je prípad antisociálneho podnikania, z ktorého mi je naozaj zle.
Môj názor je opäť taký, že si treba vyberať adekvátnu cieľovku, nebyť agresívny a používať len také obchodné praktiky, ktoré nikoho neohrozujú a neznepríjemňujú mu život.
Nezodpovedné rozhodnutia
Do tretice všetko dobre. Tentokrát už nebudem uvádzať žiadny konkrétny príklad, no zameriam sa na nezodpovedné rozhodnutia podnikateľov, ktoré mi nikdy nešli do hlavy. Konkrétne mám na mysli cashflow a objednávanie služieb.
Niektorí biznismeni majú zrejme problém ustriehnuť si tok peňazí vo firme. Ako snáď každému podnikateľovi, aj mne už sa nie raz stalo, že som mala neplatiča. Faktúra vystavená a odoslaná. Pár dní po splatnosti, vravím si, okej, možno to ešte neprešlo cez banky. Dva týždne po splatnosti píšem prvý reminder. Odozva žiadna. Hra na mŕtveho chrobáka. Po mesiaci odosielam prvú oficiálnu upomienku a pohrozím právnikom. Občas zaberie, občas nie. Výsledok teraz nie je dôležitý, no je tu téma na zamyslenie – načo si niekto objednáva služby, na ktoré nemá? Čo je to za nezodpovednosť? Ak vopred viem, že nebudem mať čím zaplatiť... tu už je to snáď aj o zlom úmysle.
Je samozrejme jasné, že občas sa môže stať, že kvôli vlastným neplatičom sa podnikateľ dostane do druhotnej platobnej neschopnosti a jeho vlastné platby kvôli zlému cashflow meškajú. No aj takýmto problémom sa dá predísť. Ak mávate s cashflow problémy, preštudujte si rady na našom portáli, článkov na túto tému je tu dosť. Ak chcete niečo praktické, odporúčam napríklad 5 spôsobov ako vylepšiť váš cashflow.
Mať dobré cashflow znamená v konečnom dôsledku aj mať dobrú povesť. Nechcete si predsa hneď na začiatku urobiť medzi dodávateľmi zlé meno a získať nálepku nezodpovedného neplatiča, alebo áno?
Toľko k otázkam zodpovednosti. Pre mňa osobne je podnikanie životným štýlom a dala som sa na jeho cesty preto, že som jednak chcela zarábať na niečom, čo ma baví a jednak som chcela ľudom priniesť niečo dobré a zmysluplné.
Netvrdím, že teraz všetci musíme myslieť iba a len na sociálny rozmer podnikania. No etický a morálny rozmer by podnikanie malo mať vždy. Bez ohľadu na odvetvie. Ak je iba a len o peniazoch a „podnikateľ“ sa neštíti znížiť sa ku klamstvám alebo k agresivite, nie je to už pre mňa podnikanie, ale obyčajná hanba.
Čo tak priniesť do slovenského podnikania viac etiky a ľudského rozmeru? Skúste sa zamyslieť nad tým, ako by sa to dalo práve u vás. Verím, že na ten správny spôsob prídete a prinesie vám skvelý pocit zo zmysluplnej práce.
