Začínajúci podnikateľ vie byť dosť často klbko nervov. Podnikať síce začíname preto, že na problémy sa pozeráme nie ako na rany osudu, ale ako na príležitosti, no nik z nás nemá nervy zo železa. Sú situácie, kedy aj tí najsilnejší premýšľajú, či je toto tá správna cesta a čo urobiť teraz, keď sa všetky možnosti vyčerpali a pred očami sa črtá kardinálny nezdar... nie som výnimkou, preto prinášam vlastný pohľad na vec aj radu hodnú trénera vytrvalostného športovca: vydržať!
Keby bolo keby...
Existuje rozprávková predstava, v ktorej mladý švárny princ alebo krásna princezná začnú podnikať, od prvého dňa od otvorenia (obchodu či webu) sa im hrnú zákazky a klienti, akoby ich nebolo konca kraja. Hneď prvý rok podnikania prinesie tržby, o akom sa kráľovským potomkom ani nesnívalo... alebo žeby práve? Takisto neexistujú žiadne prekážky, všetko ide hladko, sláva stúpa (aj do hlavy). Čoskoro príde luxusný koč (rozumej auto nemeckej značky), dve dovolenky vo vzdialených kráľovstvách (prinajmenšom New York a Seychelly) a raketový rast biznisu do závratných výšin.
Iste... môže sa vám to prihodiť. Nikde nie je napísané, že nie. Dokonca osobne poznám ľudí, ktorí si podobný príbeh prežili na vlastnej koži. Nie možno až tak bezchybne idylický, no ich rast bol naozaj raketový. Či už je to vystihnutím doby, alebo geniálnou novátorskou myšlienkou, môžete aj vy zažiť osobný americký sen... no vo väčšine prípadov to býva skôr presne opačne!
Dobré ráno, stará mama
Je čas na budíček, vitajte späť v realite. Podnikanie zväčša nie je rozprávka. (I keď ani mňa osobne ešte neopustili všetky ideály :) ) Ak začínate v biznise, ktorý nie je práve nový Facebook, alebo ste si nepatentovali nový zázračný liek na rakovinu, čakajú vás pravdepodobne aj krušné časy. Aby som neprežúvala suchú teóriu, vypomôžem si vlastnými skúsenosťami, ktoré ma k napísaniu tohto článku vlastne tak trochu aj motivovali.
Písať som písala v zásade už pred oficiálnym založením firmy. Mnohokrát to bolo len za referenciu, prípadne za symbolickú odmenu. Keď som sa rozhodla založiť svoju spoločnosť, bolo to najmä preto, že som chcela vstúpiť do biznisu s náležitou vážnosťou a chcela som sa mu venovať naplno. Zo začiatku však nebolo veľmi čomu. Kým si v službách vybudujete meno a získate si renomé medzi odberateľmi a koncovými klientmi, trvá to nejaký čas. A tento čas je často spojený s frustráciou. Budú vás mátať myšlienky ako: Dnes nemám žiadnu zákazku. Tento mesiac boli tržby biedne. Čo bude zajtra? O mesiac? O pol roka? Často prichádzajú situácie, kedy sa človek síce snaží, no výsledky sú mizivé. Kontaktujete klientov, potenciálnych odberateľov, rozosielate ponuky, skúšate reklamu. Snažíte sa predať. No odozva nie je taká okamžitá, ako by ste čakali. Možno dokonca príde bod, kedy sa zamyslíte, či ešte vôbec môžete urobiť viac a či nie je na čase zložiť zbrane a odísť...
V tomto momente by som vás v čítaní rada zastavila a ponúkla 2 myšlienky, ktoré u mňa zafungovali ako dokonalý „životabudič“. Prvou z nich je výrok z knihy Roberta Kiyosakiho, ktorý napísal „prečo skončiť dnes, keď môžete aj zajtra?“ V zásade ide o krásnu manifestáciu dnešnej témy – VYDRŽAŤ. Môže sa totiž stať, že úspech vás čaká už za rohom... a čo keď skončíte tesne pred ním? Je lepšie veci riešiť s chladnou hlavou a ako vraví ľudové príslovie, ráno múdrejšie večera. Ak ste spravili pre rozvoj biznisu veľa a napriek tomu sa výsledky nedostavili hneď, vydržte. Nie vždy sa veci dejú okamžite. Podnikateľ sa musí naučiť byť aj trpezlivý.
S tým súvisí druhá myšlienka. Pochádza od mojej dobrej priateľky, ktorá nikdy nepodnikala, no napriek tomu mi často vie (možno i nevedomky) pomôcť. Jej rada znela: „žiadna myšlienka ani žiadny čin sa nikdy nestratia“, akurát ich manifestácia v realite možno príde inokedy alebo inak, ako sme si predstavovali...
Vráťme sa do praxe, kde vyššie uvedený výrok rada spojím s konkrétnym príkladom. Oslovovanie klientov, ponuka spoluprác, písanie za referencie, slabá odozva, to všetko sa dialo aj u mňa. Prišla aj frustrácia. Prišlo aj na výrok pána Kiyosakiho. A práve v období, kedy už som začínala uvažovať, či som zvolila dobrý biznis, prišla manifestácia „nestratených myšlienok a činov“. Začali sa mi ozývať ľudia, ktorých som oslovila pred pol rokom bez výsledku. Zrazu od mojej firmy chceli texty známi tých klientov, pre ktorých som písala len za referencie. Tento raz už samozrejme aj za finančnú odmenu. Sieť, ktorú som prácne budovala a zdala sa mi neefektívna, zrazu priniesla prvé chytené „mušky“. A tie nasledovali ďalšie a ďalšie... zrazu akoby sa s nimi roztrhlo vrece. Stačilo iba VYDRŽAŤ...
Umenie vedieť odísť
Neexistuje hranica, kedy by sa dalo zodpovedne povedať, že tu už nie je šanca. Vždy ide o individuálny proces. Každý z vás už najlepšie bude vedieť, či je ešte priestor na ďalšie činy, ktoré by vaše podnikanie akcelerovali, alebo ste už urobili naozaj všetko a viac sa nedá. Tiež je individuálne to, či ešte dokážete čakať, alebo vaša trpezlivosť dosiahla svoje hranice. Štatistiky hovoria, že len málo firiem prežije prvý, štvrtý, či desiaty rok podnikania. Osobne si myslím, že je to i nedostatkom trpezlivosti v dnešnej uponáhľanej dobe, kedy všetko so samozrejmosťou očakávame hneď. Organický rast firmy však môže mať vždy iné tempo a to, čo fungovalo u jedného, nemusí vôbec tak byť u druhého. Moja rada znie spoľahnúť sa na intuíciu. Ak sa ponoríte do svojho vlastného vnútra, zväčša nájdete odpovede na všetky otázky. Aj na tie, či skončiť, alebo bojovať ďalej. Nadpis umenie vedieť odísť je druhá strana mince pojmu vydržať. Treba si totiž zvážiť aj to, aký celkový dopad má na vás výdrž vytrvalostného športovca... a či naozaj nie je čas zložiť zbrane. Či už je to na začiatku podnikania, kedy sa rozhoduje o živote firmy, alebo ku koncu podnikania, kedy sa rozhoduje o spôsobe vášho osobného života...
