Aké povinnosti vyplývajú SR zo smernice o minimálnej mzde EÚ, je naozaj nevyhnutné meniť vzorec jej výpočtu a čo môže schválenie navrhovaných zmien priniesť v praxi?
V legislatívnom procese je novela zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej sa má zmeniť spôsob výpočtu najnižšieho možného zárobku. Predkladateľ, ktorým je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa pritom odvoláva na smernicu EÚ o európskej minimálnej mzde. Názory vlády, zástupcov zamestnávateľov a odborárov na potrebu zmeny sa ale rozchádzajú. Čím argumentujú?
Aké povinnosti majú podľa smernice o primeranej minimálnej mzde EÚ členské štáty?
Cieľom smernice o európskej minimálnej mzde je dosiahnuť primeranosť zákonných minimálnych miezd tak, aby občania mali dôstojné životné podmienky, podporiť kolektívne vyjednávanie o stanovení miezd a zlepšiť ochranu pracovníkov pomocou minimálnej mzdy stanovenej vo vnútroštátnych zákonoch alebo kolektívnych dohodách.
Na určenie primeranej minimálnej mzdy smernica uvádza súbor kritérií. Sadzby minimálnej mzdy majú byť užšie prepojené s medziročným vývojom ekonomických premenných (životné náklady, produktivity, celkový rast priemernej mzdy) a stanovuje sa frekvencia aktualizácie zákonných sadzieb minimálnej mzdy (aktualizácia „minimálky“ sa má uskutočňovať aspoň každé dva roky, v prípade použitia tzv. automatu aspoň každé štyri roky).
Smernica usmerňuje orientačné referenčné hodnoty, ktoré možno využiť na posúdenie, či je minimálna mzda stanovená primerane. Ide napríklad o také, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni (60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy).
Povinnosť smernica kladie členským štátom v oblasti kolektívneho vyjednávania. Tie, ktoré majú jeho mieru pokrytia nižšiu ako 80 %, musia vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo po vzájomnej dohode. Ide o harmonogram a súbor opatrení na postupné zvyšovanie miery pokrytia kolektívnym vyjednávanie. Tento plán sa potom predloží Komisii a preskúma sa každých 5 rokov.
Hlasovanie slovenských europoslancov o európskej minimálnej mzde
Poslanci európskeho parlamentu prijali tento návrh 505 hlasmi. 92 europoslancov hlasovalo proti a zdržalo sa ich 44. Pokiaľ ide o hlasovanie slovenských europoslancov, za bolo sedem poslancov (V. Bilčík, M. Šimečka, R. Hajšel, M. Hojsík, P. Pollák, M. Wiezik a M. Beňová). Proti bol len E. Jurzyca, zdržali sa I. Štefanec, M. Uhrík a M. Radačovský. Vôbec nehlasovali M. Číž, M. Lexmann a L. Nicholsonová.
Niektorí europoslanci svoje rozhodnutie zdôvodnili:
- Eugen Jurzyca (SAS) hlasoval proti návrhu tejto regulácie, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby boli všetci pracovníci v EÚ krytí minimálnou mzdou a ktorá by garantovala slušné životné podmienky kdekoľvek v EÚ. Myslí si, že ak treba na legitímny cieľ, ktorým je dôstojný život každého človeka korekciu miezd, tak by to mal hradiť štát a nie podniky. Firmy podľa poslanca môžu na mzde zaplatiť len toľko, koľko im pracovník prináša hodnoty. Navyše vo svojom zdôvodnení uvádza dve štúdie, ktoré hovoria, že čím hierarchicky vyššie je minimálna mzda regulovaná, tým viac škodí a myslí si, že lepším riešením by bola minimálna mzda stanovená regionálne.
- Peter Pollák (Hnutie Slovensko) naopak podporil túto správu, pretože kľúčová právomoc pri stanovovaní minimálnej mzdy na základe vnútroštátnych kritérií ostáva v rukách členských štátov.
- Robert Hajšel (nezávislý - zvolený na kandidátke SMER-SD) hlasoval za tento návrh, pretože sa domnieva, že minimálne mzdy v členských štátoch Únie by mali umožňovať dôstojné životné a pracovné podmienky a je zástancom a podporovateľom kolektívneho vyjednávania o mzdách, čo je v princípe cieľom tohto návrhu.
- Ivan Štefanec (KDH) sa zdržal hlasovania o tomto bode, pretože si myslí, že primeranosť zákonnej minimálnej mzdy by si mal určovať a posudzovať každý členský štát samostatne s ohľadom na svoje vnútroštátne sociálno-ekonomické podmienky.
Aké zmeny sa navrhujú v novele zákona o minimálnej mzde?
Predkladatelia novely zákona o minimálnej mzde v súvislosti s tým, čo hovorí smernica navrhujú:
- obnoviť pôvodne stanovenú výšku automatu určovania minimálnej mzdy, a to na úroveň 60 % z priemernej mesačnej mzdy (aktuálne 57 %),
- ustanoviť pravidlá pre posúdenie kritérií pre ustanovenie minimálnej mzdy z hľadiska požiadavky na primeranosť ustanovenej minimálnej mzdy.
Zároveň sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon o kolektívnom vyjednávaní. Aby sa zvýšila miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním, má sa opätovne zaviesť právna úprava záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, ktorá bola účinná do 28.2.2021 a zrušila ju novela Zákonníka práce. Zároveň s cieľom zvýšiť záujem o činnosť sprostredkovateľov a rozhodcov sa navrhuje spresniť pravidlá o ich odmeňovaní, valorizovať odmeny a nastaviť mechanizmus ich automatickej valorizácie vo väzbe na rast priemernej mzdy.
Je zmena vo výpočte minimálnej mzdy skutočne potrebná?
Názory na potrebu zaviesť zmenu vo výpočte minimálnej mzdy sa medzi zamestnávateľmi, odborármi a predkladateľmi novely rôznia. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vznesených 114 pripomienok, z toho 66 bolo zásadných. Medzi nimi sa opakovali najmä názory, že novela zákona o minimálnej mzde ide nad rámec toho, čo od Slovenska vyžaduje smernica EÚ. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) uvádza: „Zo znenia smernice nevyplýva povinnosť, aby členský štát mal minimálnu mzdu určenú na úrovni 60 % hrubej priemernej mzdy. Ide len o orientačné referenčné hodnoty, ktoré majú slúžiť členskému štátu na to, aby mohol posúdiť primeranosť minimálnych zákonných miezd.“ Asociácia poukazuje na to, že referenčná hodnota 60 % sa vzťahuje na hrubý medián mzdy (suma príjmu, ktorá rozdeľuje obyvateľstvo na dve rovnako veľké skupiny, pričom polovica má príjem vyšší a polovica nižší ako táto suma) a nie priemernú mzdu. „Smernica pri hrubej priemernej mzde odkazuje na referenčnú hodnotu v rozsahu 50 %. Na základe uvedeného sme názoru, že predkladaný návrh ide nad rámec Smernice, pričom v súčasnosti zavedený systém určovania minimálnej mzdy je dostatočný na to, aby splnil požiadavky Smernice.“ Podobné výhrady má aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) či Klub 500.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Podnikajte.sk potvrdilo, že pri navrhovaných zmenách vychádzajú z čl. 5 ods. 4 smernice o európskej minimálne mzde, ktorý hovorí o spomínaných orientačných referenčných hodnotách. Avšak podotýka, že štatistické údaje sa vykazujú za rovnaký kalendárny rok, no automat 57 % vychádza z poslednej známej sumy priemernej mesačnej mzdy, teda pre rok 2023 sa použila priemerná mesačná mzda z roku 2021 a konkretizuje: „V roku 2021 bola priemerná mesačná mzda 1211 eur. 57 % z 1211 je 691 eur (zamestnávatelia a odbory sa dohodli na sume minimálnej mzdy 700 eur). V rámci štatistického zisťovania sa však porovnávajú údaje z toho istého roka, a tie je možné porovnať až vtedy, keď je známa skutočná priemerná mesačná mzda za kalendárny rok. Automat by pri minimálnej mzde v roku 2023 určil sumu 691 eur a priemerná mesačná mzda za rok 2023 je 1430 eur. Reálny podiel je teda: 48,32 %. Keďže sa však sociálni partneri dohodli na sume minimálnej mzdy 700 eur, tak takýto podiel nakoniec je 700/1430 = 48,95 %. V oboch prípadoch ide o hodnoty nižšie ako 50 % podľa čl. 5 ods. 4 smernice.“
S ich argumentáciou súhlasí aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ SR). Tá v tlačovej správe uviedla: „Sme presvedčení, že stanovenie „automatu“ minimálnej mzdy na úrovni 60 % napĺňa záväzky smernice, ktoré nehovoria o pevnej sume, ale o rámci jej stanovenia. Nastavený „automat“ totižto reflektuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve v období dvoch rokov dozadu, a teda neodráža ekonomickú situáciu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje. Ak porovnáme priemernú mzdu a minimálnu mzdu v jednom roku, tak navrhovaná úroveň určenia minimálnej mzdy ako 60 % zabezpečuje dosiahnutie odporučeného rámca v smernici.“ Odvoláva sa pritom aj na článok 5 smernice a uvádza, že podľa neho musia vnútroštátne kritériá zahŕňať aspoň tieto prvky:
- kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady;
- všeobecná úroveň miezd a ich distribúcia;
- miera rastu miezd;
- dlhodobé národné úrovne produktivity a vývoj v tejto oblasti.
Podľa KOZ SR všetky uvedené atribúty tento návrh zákona spĺňa. „Najmä, čo sa týka dosiahnutia referenčných hodnôt primeranosti minimálnej mzdy, keďže tie sa porovnávajú v jednotnom čase, ale automat je nastavený posunom v čase. Z uvedeného dôvodu nejde návrh zákona nad rámec požadovaný smernicou,“ dodáva.
Marián Stankovič, analytik európskych politík ale argumentuje, že slovo „záväzok“ nie je na mieste a že nič z ustanovení, ktoré sa dotýkajú referenčných hodnôt a spôsobu stanovenia minimálnej mzdy, nie sú pre členské štáty povinnosťou. Smernica má podľa neho len odporúčací charakter a odvolávať sa na jej transpozíciu ako nutnosť, je zavádzajúce. Ak sa rezort práce rozhodol meniť spôsob určovania minimálnej mzdy, nejde o plnenie povinnosti stanovenej EÚ, ale o dobrovoľný krok.
Dôsledky na pracovnom trhu
Zástupcovia zamestnávateľov navyše hovoria o výrazných dôsledkoch, ktoré by sa odrazili na raste nákladov pre podniky. Republiková únia zamestnávateľov v pripomienke uvádza: „Zvýšením minimálnej mzdy dôjde aj k zvýšeniu príplatkov na ňu naviazaných a teda k výraznému zvýšeniu mzdových nákladov pre zamestnávateľov. Navrhované percentuálne navýšenie minimálnej mzdy môže spôsobiť prepúšťanie zamestnancov a teda aj tlak na verejné financie Slovenskej republiky, či už vo forme dávok v nezamestnanosti alebo znížením objemu vybraných daní z príjmov fyzických a právnických osôb.“ Podobný názor zastáva Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS), ktoré upozorňuje na negatívne dôsledky najmä pre tie najmenšie firmy v ekonomicky zaostalejších okresoch. „Zároveň predložený návrh na úpravu automatu určovania mesačnej minimálnej mzdy na úrovni 60 % z priemernej mesačnej mzdy má v dôsledku previazanosti na príplatky za prácu počas víkendov a sviatkov široké negatívne dopady aj v sektoroch, kde nie je možné prácu počas týchto dní obmedziť, napríklad sektor súkromnej bezpečnosti, poľnohospodárstvo, pekárenstvo a ďalšie,“ uvádza v pripomienke Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS).
ZPS upozorňuje, že pokiaľ je cieľom úpravy mechanizmus zvýšenia čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, je potrebné otvoriť tému daňovo-odvodového zaťaženia, nakoľko výška daňovo-odvodovej záťaže práce v SR patrí k jednej z najvyšších v rámci EÚ a zo zvýšenia minimálnej mzdy profituje najmä štátny rozpočet a nie samotní zamestnanci.
Zo zvýšenia minimálnej mzdy profituje najmä štátny rozpočet, nie zamestnanci.
K odvodom sa vyjadruje aj Klub 500, ktorý upozorňuje na skutočnosť, že štát zo svojich zdrojov žiadnym spôsobom neparticipuje na zvyšovaní čistých príjmov nízko príjmovým osobám. „Uvedenú skutočnosť je možné pozorovať na mechanizme odvodov, ktorým štát získava viac ako 40 % príjmu. Klub 500 upozorňuje, že do roku 2013 minimálna mzda rámcovo kopírovala nezdaniteľnú časť dane pričom bola zavedená aj neodpočítateľná položka. Klub 500 má za to, že pre efektívne zvyšovanie príjmov osôb s minimálnou mzdou je potrebné zvýšiť nezdaniteľný základ dane.“
KOZ ale v tlačovej správe uvádza, že podľa údajov Eurostatu je priemerný čistý ročný príjem jednotlivca na Slovensku 5. najnižší z krajín EÚ a nedosahuje ani polovičnú hodnotu priemeru krajín Únie či Eurozóny. „Takisto z krajín EÚ, ktoré majú stanovený mechanizmus na stanovovanie minimálnej mzdy (22 krajín), sme mali podľa údajov Eurostatov v roku 2023 šiestu najnižšiu minimálnu mzdu spolu s Chorvátskom. V parite kúpnej sily je minimálna mzda na Slovensku najnižšia spomedzi okolitých krajín, v rámci EÚ je na chvoste, nasleduje ju len Lotyšsko a Bulharsko.“ Združenie podnikateľov Slovenska naopak argumentuje, že Slovenská republika má už v súčasnosti jeden z najvyšších podielov minimálnej mzdy na priemernej mzde v rámci krajín EÚ. Potvrdzuje to aj Klub 500, ktorý dodáva: „Je to evidentné z porovnania podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v krajinách EÚ za posledné zverejnené obdobie roku 2022. Slovensko malo v tom čase 50 % a bolo krajinou s druhým najvyšším podielom, pričom napr. Holandsko malo len 37 %, Nemecko 38 %, Malta 39 %, Česko 41 % a Francúzsko 48 %.“
Združenie podnikateľov v pripomienke uvádza, že na základe makroekonomických odhadov Ministerstva financií SR z tohto roku, zvýšením percentuálneho podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde o tri percentuálne body dosiahne minimálna mzda v roku 2028 úroveň 55,4 % priemernej mzdy, čo ide nad rámec odporúčaní EÚ. „Slovensko sa tak dostane medzi krajiny EÚ s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň,“ vysvetľuje ZPS.
Zabúdať netreba ani na fakt, že od referenčnej hodnoty minimálnej mzdy sa odvíjajú aj ďalšie úrovne miezd, teda stupne náročnosti práce. To znamená, že jej zmena zakaždým ovplyvní prakticky celý podnikateľský sektor Slovenska. RÚZ v pripomienke uvádza: „Návrhom zákona vzrastú v roku 2026 náklady všetkých firiem o takmer dvojnásobok oproti súčasným predpokladom.“ Zástupcovia zamestnávateľov sa pritom zhodujú, že je potrebné doplniť vyčíslenie dopadov predkladaného materiálu o kalkuláciu nákladov a počtov dotknutých subjektov v jednotlivých stupňoch náročnosti práce.
Zástupcovia zamestnávateľov sa tiež obávajú ďalšieho znižovania konkurencieschopnosti podnikov, najmä v zaostalejších okresoch. ZPS uvádza, že vyššia cena práce sa môže pretaviť nielen do finálnych produktov pre spotrebiteľov, ale aj do nižších odmien/benefitov v práci pre zamestnancov. Slová združenia potvrdzuje aj Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré v pripomienke uvádza: „Predkladateľ odhaduje, že navrhovaným materiálom sa zvýšia náklady na mzdy približne o 110 mil. eur. Takéto zásadné zvýšenie nákladov a naviazanie minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy môže negatívne ovplyvniť produktivitu práce v dôsledku zníženia disponibilných zdrojov podnikov, napr. na investície do modernizácie alebo inovácií.“
Zástupcovia zamestnávateľov ako RÚZ či AZZZ SR sa zhodujú, že v prípade prijatia navrhovanej zmeny ohľadom zvýšenia percenta pre určenie sumy minimálnej mzdy z 57 % na 60 %, by mal byť súčasne novelizovaný aj Zákonník práce a zmenené podmienky poskytovania základnej zložky mzdy za pracovnú pohotovosť a povinného mzdového zvýhodnenia za prácu v noci, sobotu, nedeľu a za sťažený výkon práce tak, aby tieto zvýhodnenia neboli závislé od minimálnej mzdy. Naopak, napríklad by mohli byť stanovené pevnými sumami na úrovni ich aktuálnych výšok. RÚZ pre úplnosť dodáva, že v iných krajinách EÚ (vrátane Českej republiky) sa mzdové zvýhodnenia odvíjajú od iných veličín ako od minimálnej mzdy, neprichádza u nich k ich súbežnému poskytovaniu, je možné dohodnúť za výkon práce v neštandardnom čase náhradné voľno alebo sú spojené s odvodovými a daňovými úľavami. „V zásade ani v jednej nami sledovaných krajín (Česko, Rakúsko, Nemecko, Poľsko) sa príplatky neodvíjajú od minimálnej mzdy.“
Národná banka Slovenska zasa žiada, aby výška percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, nebola navýšená na 60 % od roku 2026, ale aby toto navýšenie bolo rozložené v dlhšom časovom horizonte. „V prípade, ak by nedošlo k dohode sociálnych partnerov podľa § 7 zákona, navrhovaná úprava by viedla k medziročnému nárastu minimálnej mzdy o približne 13 % v roku 2026. Po očistení od predpokladaného nárastu cenovej úrovne o 3,7 % (zdroj: predikcia NBS P1Q-2024) by tak nárast reálnej mzdy predstavoval približne 9 % pre osoby s najnižšími zárobkami. Navrhovaná úprava tak môže priamo alebo nepriamo viesť k prudkému zvýšeniu minimálnej mzdy, a tým predstavovať negatívny zásah do finančnej kondície firiem a dodatočný nárast ich nákladov môže následne nepriaznivo vplývať na zamestnanosť,“ uvádza NBS. Dodáva, že v prípade, ak v roku 2026 narastie minimálna mzda až o 13 %, náklady práce (bez efektu na príplatky za prácu cez víkendy, vo sviatok a v noci) by dodatočne vzrástli približne o 300 mil. eur. „To by mohlo viesť, v závislosti od aktuálnych podmienok na trhu práce, k riziku zániku, prípadne nevytvoreniu 6 000 až 10 000 pracovných miest (bez zohľadnenia iných efektov). Firmy by sa síce mohli čiastočne vyhnúť prepúšťaniu tak, že zvyšovanie nákladov by preliali do svojich predajných cien, čo však môže viesť k rýchlejšej ako v súčasnosti očakávanej inflácii a/alebo strate konkurencieschopnosti.“
