V parlamente je návrh na zavedenie inštitútu súkromných nadácií. O čo ide, ako pomôžu v nástupníctve či dedení a sú oprávnené obavy zo zneužívania tohto inštitútu na „pranie špinavých peňazí"?
Aktualizácia k 19.5.2023: Parlament napokon poslanecký návrh novely zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v prvom čítaní neschválil. Inštitút súkromnej nadácie tak nateraz do legislatívy zavedený nebude.
Do parlamentu bol doručený poslanecký návrh novely zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách. Hoci malo tento návrh predložiť na rokovanie vlády ministerstvo spravodlivosti, dočasne poverený premiér sa rozhodol tak neurobiť a je v Národnej rade SR predložený ako poslanecký návrh. Obsahom novej legislatívnej úpravy je zavedenie inštitútu súkromnej nadácie, ktorá bude dôležitá aj pri správe majetku rodinných firiem. O čo ide, ako bude v prípade schválenia novely inštitút fungovať a v čom sa bude líšiť od verejnoprospešných nadácií, pre Podnikajte.sk priblížili odborníci z praxe.
Na správu majetku bude slúžiť súkromná nadácia, zaviesť zverenecký fond by bolo komplikované
Inštitút súkromnej nadácie je ekvivalent zahraničných nástrojov správy majetku. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k zákonu, v zahraničí ide typicky o zverenecké fondy („trusty“), súkromné nadácie či nadačné fondy. Právny nástroj pre správu majetku, ktorý by bol zriadený na podporu súkromného účelu v našom právnom poriadku však chýba. A to je dôvod, prečo sa navrhuje zriadiť súkromná nadácia. „Ide o zavedenie nástroja na efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine. Zároveň poskytuje viaceré možnosti vo vzťahu k odovzdaniu majetku ďalším generáciám,“ vysvetľuje Martin Mičák z advokátskej kancelárie MCL, s. r. o. Ide podľa neho o nástroj primárne určený rodinným podnikom, ktoré tvoria základ slovenskej ekonomiky. „Benefitovať z neho ale môžu aj osoby žijúce v partnerskom vzťahu bez toho, aby mali uzatvorené platné manželstvo,“ dodáva.
Pojem „súkromná nadácia“ môže na prvé počutie znieť zmätočne a mnohým nemusí byť hneď jasný účel jej zriadenia a jej fungovanie. Prečo sa teda nešlo cestou zvereneckých fondov, ale zvolila sa nadácia rovnako ako v Rakúsku alebo Českej republike, kde sú popri sebe zverenecké fondy, súkromné nadácie a dokonca aj súkromné nadačné fondy? Štěpán Štarha a Patrícia Jamrišková z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS s.r.o., ktorá sa na príprave znenia novely zákona podieľala, vysvetľujú, že cieľom bolo zvoliť takú právnu formu, ktorá v budúcnosti dokáže naviazať na rokmi pripravovanú rekodifikáciu súkromného práva, keď bude prijatá. Tiež bolo cieľom pripraviť jednoduchý návrh, ktorý si vyžiada čo najmenej zmien v súčasnom právnom poriadku. Navyše sa mala zvoliť právna forma, ktorá je po stránke právnej teórie aj praxe správna a vhodná. Tou je podľa odborníkov práve nadácia.
„Právna forma nadácie je historicky známou formou účelového združenia majetku, ktoré má slúžiť podpore stanoveného účelu. Pri súkromných nadáciách je týmto účelom najčastejšie podpora rodiny zakladateľa a ním určený okruh beneficientov (osôb, ktoré má nadácia podporovať). Na Slovensku sú síce nadácie momentálne vnímané ako verejnoprospešne orientovaný subjekt, ale podpora verejného účelu nie je definičným znakom právnej formy nadácie. Dokonca aj historicky boli na našom území nadácie na podporu súkromného účelu, teda má ísť o oživenie tejto histórie,“ vysvetľujú Š. Štarha a P. Jamrišková. Okrem toho uvádzajú, že až v 62,5 % krajín Európy je možné zriadiť združenie majetku (nadáciu) na podporu súkromného i verejného účelu.
Zároveň dodávajú, že hoci zvažovanou alternatívou k navrhnutej právnej forme nadácie bol aj zverenecký fond, v jeho prípade ide o zhluk majetku bez právnej subjektivity, teda nejde o typickú právnickú osobu s právnou subjektivitou. „Preto je pre náš právny poriadok ťažšie pochopiteľný a uchopiteľný. Táto právna forma je typická pre anglosaské právne systémy a nie kontinentálny právny systém, aký máme v Slovenskej republike. Zavedenie zvereneckého fondu by si teda vyžadovalo v našom právnom poriadku zásadné zmeny, ktoré by neboli v krátkom časovom horizonte realizovateľné, preto sa jeho zavedenie nezvolilo a zvolila sa práve forma nadácie, ako je to v Českej republike či Rakúsku.“
Súkromné vs. verejnoprospešné nadácie
Pod nadáciou si mnohí predstavia organizáciu, ktorá zbiera financie od verejnosti a používa ich na všeobecne prospešný účel (pre onkologických pacientov, detské domovy a podobne). Do rovnakého zákona, ktorý upravuje verejnoprospešné nadácie bude doplnený práve inštitút súkromnej nadácie, ktorý sa ale zásadne líši.
Ako uvádza M. Mičák, existujúce nadácie slúžia výlučne na verejnoprospešný účel, ako napríklad rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, ochrana a tvorba životného prostredia a podobne. Na druhej strane, súkromné nadácie majú slúžiť na spomínanú efektívnu správu rodinného majetku a prípadne môžu uľahčiť aj medzigeneračné nástupníctvo.
Vznikajú teda za vyslovene súkromným účelom, pod ktorým si možno predstaviť najmä zabezpečovanie vlastných potrieb zakladateľa, jeho rodiny blízkych osôb a dôverníkov, úhradu nákladov na výchovu, vzdelávanie, liečenie, vybavenie alebo podporu týchto osôb, prenechanie majetku súkromnej nadácie do užívania, ako aj podpora iných záujmov zakladateľa slúžiacich verejnoprospešnému účelu.
Súkromné nadácie v praxi
Súkromnú nadáciu bude môcť založiť fyzická osoba nadačnou listinou vo forme notárskej zápisnice. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu zákona, notárska zápisnica má za cieľ dosiahnuť vyššiu kvalitu nadačných listín, ako aj zabezpečiť, že nadačná listina bude spĺňať všetky náležitosti vyžadované zákonom.
M. Mičák ďalej opisuje, že súkromná nadácia vznikne podaním návrhu na zápis do registra mimovládnych neziskových organizácií. Okrem nadačnej listiny môže mať nadácia aj stanovy, ktoré ale musia byť podpísané osvedčenými podpismi všetkých zakladateľov.
Súkromná nadácia bude mať liberálnu koncepciu nadačného práva a zakladateľ bude povinný dodržiavať súlad súkromného účelu s dobrými mravmi. To bude v praxi znamenať, že si bude môcť sám vymedziť súkromný účel nadácie, resp. viaceré súkromné účely, ktoré sú vhodne kombinovateľné. „Zároveň bude mať zakladateľ voľnosť pri výbere okruhu osôb, ktoré bude nadácia podporovať. Požiadavka súladu súkromného účelu s dobrými mravmi je v podstate vymedzenie povinností pri stanovení účelu nadácie rešpektovať pravidlá morálky. Táto generalizácia je nevyhnutná, keďže zákon nevie pokryť všetky ciele/účely nadácií, ktoré by si mohol zakladateľ zvoliť,“ vysvetľuje Mičák.
Majetok súkromnej nadácie budú môcť tvoriť nehnuteľnosti, hnuteľné veci, obchodné podiely a akcie, prípadne iné investície. Ako odborník uvádza, majetok bude veľmi diverzifikovaný a bude ním môcť byť všetko, čo môže byť aj predmetom súkromnoprávnych vzťahov. „S majetkom nadácie bude možné nakladať podľa vôle zakladateľa formulovanej v nadačnej listine a prípadne v stanovách – napríklad na distribúciu beneficientom alebo na ďalšie zhodnocovanie,“ vysvetľuje odborník a zároveň uvádza praktický príklad, ako môže súkromná nadácia fungovať.
Príklad fungovania inštitútu súkromnej nadácie v prípade rodinnej firmy v praxi
Vlastník rodinnej firmy chce zabezpečiť svoju rodinu, a preto sa rozhodne vložiť do súkromnej nadácie časť svojho majetku. Tento majetok prestane právne vlastniť, ale bude ho efektívne ovládať. Z majetku nadácie bude potom môcť počas svojho života, ale dokonca aj po svojej smrti, rodinu podporovať. Majetok a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečené cez pravidlá nastavené v nadačnej listine, stanovách a súvisiacich dokumentoch a prostredníctvom stanoveného správcu a správnej rady.
Ako je už aj v príklade naznačené, súkromná nadácia bude riešiť aj otázky dedenia a dedičských práv. Vyriešiť problémy, ktoré so sebou prináša súčasná rigidná úprava dedenia, vrátane dlhotrvajúcich a komplikovaných dedičských konaní – aj to je jedným z cieľom zavedenia tohto inštitútu. „Ak poručiteľ počas života vloží majetok do súkromnej nadácie ako právne samostatného subjektu, tento majetok v prípade jeho smrti nebude podliehať dedeniu zo zákona, ale zakladateľom určeným pravidlám,“ vysvetľuje Mičák.
Súkromná nadácia z daňového hľadiska
Čo sa týka daňového režimu súkromných nadácií, táto inštitúcia by ho mala mať podobný ako ostatní daňovníci v prípade dane z príjmov právnickej osoby. Odborník opisuje, že v praxi príspevky a dary do súkromnej nadácie nebudú podliehať zdaňovaniu, zatiaľ čo príjmy súkromnej nadácie áno. Príjem z plnenia zo súkromnej nadácie bude u príjemcu (beneficienta) zdaňovaný podľa druhu príjmu obdobne ako by tomu bolo pri príjme napríklad z obchodnej spoločnosti alebo družstva.
„Príjem súkromnej nadácie bude priebežne zdaňovaný bežnými sadzbami dane z príjmov právnickej osoby a plnenia beneficientovi - fyzickej osobe, zo zisku súkromnej nadácie po zdanení bude zdaňovaný zrážkovou daňou rovnako ako príjmy fyzickej osoby z podielov na zisku (dividend) vyplácaných z obchodnej spoločnosti alebo družstva, na ktorého základnom imaní má podiel,“ uvádza M. Mičák. Iná situácia podľa neho nastáva v prípade, že súkromná nadácia vypláca plnenie, ktoré nie je podielom na zisku súkromnej nadácie. V takomto prípade ide o príjem, ktorý je v princípe rovnaký alebo porovnateľný s príjmom z darovania. „Preto sa aj pri zdaňovaní tohto príjmu bude postupovať rovnako ako pri zdaňovaní darov.“
Obavy zo zavedenia súkromných nadácií
A hoci je účel oboch typov nadácií výrazne odlišný a v zákone definovaný, okolo prvotného návrhu sa zdvihla aj kritika a rôzne obavy, že vznikne prostriedok na financovanie protispoločenských aktivít alebo že vznikne priestor na „pranie špinavých peňazí“. M. Mičák uvedenú kritiku považuje za prehnanú a tieto obavy do veľkej miery za nedôvodné. „Každé slabšie miesto navrhovanej právnej úpravy je možné vhodne adresovať a uvedené riziká následne vo finálnej podobe zákona eliminovať. Každá konštruktívna kritika, ktorá sa objavila v rámci medzirezortného pripomienkového konania zároveň priniesla konkrétne návrhy na precizovanie znenia dotknutých predpisov,“ dodáva odborník.
Čo sa týka navrhovanej právnej úpravy, ktorá je už predložená v Národnej rade SR a bude sa o nej rokovať na najbližšej parlamentnej schôdzi (od 2.5.2023), zavádza úlohy nad rámec bežných AML povinností a sprísňuje kritériá identifikácie konečných užívateľov výhod (KÚV). Ako uvádzajú experti advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, s. r. o., ide ešte o prísnejšie povinnosti ako majú bežné obchodné spoločnosti. „Napríklad notár bude vykonávať identifikáciu konečných užívateľov výhod súkromnej nadácie pri spisovaní nadačnej listiny a vypracovávať verifikačný dokument. Za konečného užívateľa výhod sa bude považovať každá osoba, ktorej bude poskytnuté plnenie zo súkromnej nadácie bez ohľadu na veľkosť poskytnutého plnenia. Taktiež správca bude povinnou osobou v zmysle zákona o AML a podobne.“ Odborníci si teda nemyslia, že v rámci súkromnej nadácie bude väčší priestor na „pranie špinavých peňazí“ ako pri inej bežnej právnickej osobe.
Š. Štarha a P. Jamrišková taktiež vysvetľujú, že obavy z vytvárania priestoru na „pranie špinavých peňazí“ vyvoláva najmä návrh v časti zakrytia konečných užívateľov výhod súkromnej nadácie, teda ich nesprístupnenia verejnosti. Avšak, navrhovaná novela vylúčením zverejnenia údajov o KÚV súkromnej nadácie podľa odborníkov len rešpektuje názor Európskeho súdneho dvora. „Tento vo svojom rozsudku uviedol, že prístup širokej verejnosti k informáciám o konečných užívateľoch výhod predstavuje závažný zásah do základných práv na súkromný život a ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie. Nezverejnenie údajov o KÚV širokej verejnosti taktiež dbá na vysokú mieru ochrany osobných údajov, ochrany súkromia a interných záležitostí súkromnej nadácie, ktoré pre verejnosť nie sú relevantné,“ vysvetľujú.
Pre úplnosť ešte dodávajú, že súkromná nadácia bude mať povinnosť zapísať jej KÚV a tento zápis udržiavať aktuálny, akurát údaje nebudú prístupné širokej verejnosti. Každopádne však budú prístupné pre štát a jeho orgány na účely plnenia ich úloh, napr. finančnú políciu Policajného zboru, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národný bezpečnostný úrad, súdy, orgány činné v trestnom konaní, správcov dane a orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Takže bude v plnej miere zabezpečená ich kontrola zo strany štátu, ako aj pri iných entitách.
Prísnejšie podmienky boli zapracované práve na základe pripomienok a kritiky verejnosti. Odborníci si však nemyslia, že takéto sprísnenie je najvhodnejšie. Obávajú sa, že pre bežných ľudí, ktorým má byť súkromná nadácia určená, môžu striktnejšie pravidlá spôsobovať problémy aj zvýšené náklady. „Sprísnené podmienky môžu na konci dňa nútiť súkromné nadácie najímať si ako správcu profesionála alebo expertov na poradenstvo z oblasti AML, čo podľa nás nie je správne. V krajnom prípade to môže vyústiť v nevyužitie súkromnej nadácie podľa slovenského práva a naši občania si budú aj naďalej zakladať tento inštitút v zahraničí – napr. v susednej Českej republike,“ uvádza P. Jamrišková a Š. Štarha.
České nadácie ako podklad pre tie slovenské
A práve česká právna úprava nadácie a nadačných fondov bola jedným zo zdrojov inšpirácie pri tvorbe legislatívnej úpravy inštitútu súkromnej nadácie u nás (pri príprave ale boli zohľadnené aj právne úpravy iných európskych krajín, ktoré majú zavedený tento inštitút). „Česká právna úprava pripúšťa už od roku 2014 zakladanie právnych foriem na podporu súkromného účelu. Za obdobie fungovania identifikovala prax, ako aj judikatúra, isté nezrovnalosti či nejasné výklady ustanovení, a práve tieto by mali byť v rámci slovenského návrhu novely zákona odstránené,“ vysvetľuje P. Jamrišková a Š. Štarha. Inak je slovenský návrh fungovania súkromnej nadácie veľmi podobný fungovaniu „nadace“ v Českej republike, až na jednu zásadnú odlišnosť, ktorou sú práve oveľa prísnejšie pravidlá z oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
Martin Mičák ešte dodáva jeden rozdiel – v Českej republike nie je potrebné vyslovene označovať nadáciu ako rodinnú alebo súkromnú, stačí označenie „nadace“. To ale v praxi môže spôsobovať problémy zameniteľnosti nadácií zriadených na súkromný a verejnoprospešný účel. Preto odborník pozitívne hodnotí, že v slovenskom návrhu zákona sa dôsledne rozlišuje medzi jednotlivými druhmi nadácie.
