Čo považujeme za predaj z dvora? Musí farmár, predávajúci z dvora, používať registračnú pokladnicu?
Predajom z dvora označujeme činnosť prvovýrobcu, ktorý svoje výrobky alebo pestovateľské či chovateľské prebytky predáva v malých množstvách konečnému spotrebiteľovi vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Pri predaji z dvora nemusí mať farmár registračnú pokladnicu
Pri predaji z dvora nie je potrebné pre fyzickú osobu - nepodnikateľa vlastniť elektronickú registračnú pokladnicu. Zákon dovoľuje viesť iba jednoduchú evidenciu, teda predaj formou kúpno-predajnej zmluvy s príjmovým dokladom. Pri predaji z dvora farmárovi vyplýva povinnosť zaregistrovať sa na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Pri predaji z dvora nie je potrebné mať oprávnenie na podnikanie, je nutná iba registrácia na RVPS.
POZOR! Pri predaji výrobkov z dvora, na ktoré si farmár kúpil suroviny sa nejedná o predaj z dvora pretože nie je splnená podmienka prvovýrobcu. V takomto prípade treba mať schválenú prevádzku a založiť si živnosť.
Malé množstvo farmárskych výrobkov
Definícií malého množstva sa venuje Nariadenie vlády SR č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam. Nariadenie rieši hygienické požiadavky a povinnosti prvovýrobcu na malé množstvá rýb, surového mlieka, vajec, včelieho medu, produktov rastlinného pôvodu (napr. ročný predaj do 2 000 kg konzumných zemiakov sa považuje za malé množstvo). Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá rieši problematiku hygienických požiadaviek a povinností prvovýrobcu na malé množstvá mäsa z hydiny, domácich králikov a voľne žijúcej zveri a zveriny z nej.
Tieto nariadenia vlády detailne opisujú požiadavky, ktoré sú na prvovýrobcu, podľa jeho zamerania, kladené. Pred zahájením predaja z dvora je preto pre farmára nevyhnutné naštudovať si požiadavky na ním predávanú komoditu. Ďalej v článku zosumarizujeme dôležité požiadavky na predaj jednotlivých farmárskych výrobkov. Z dôvodu širokej škály prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu uvedieme iba niektoré možnosti, ktoré by pre farmára mohli nastať.
Prvotné produkty rastlinného pôvodu od farmárov
Prvovýrobca malého množstva prvotných produktov rastlinného pôvodu vedie evidenciu o dátume, druhu a množstve:
- vypestovaných prvotných produktov rastlinného pôvodu,
- prvotných produktov rastlinného pôvodu priamo predaných konečnému spotrebiteľovi na farme alebo na miestnom trhovisku,
- prvotných produktov rastlinného pôvodu dodaných do miestnych maloobchodných prevádzkarní a o názvoch a adresách odberateľov.
Ako je už vyššie v článku spomenuté, §7 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 360/2011 Z. z. uvádza presné vyčíslenie malého množstva na jednotlivé rastlinné komodity. V prípade, ak fyzická osoba - nepodnikateľ neprekročí ročné obmedzenie na daný produkt rastlinného pôvodu pri predaji konečnému spotrebiteľovi, ide o voľný predaj z dvora. Nepotrebuje naň elektronickú registračnú pokladnicu, ani oprávnenie na podnikanie. Je povinný iba viesť vyššie uvedenú evidenciu. Pestovateľská činnosť je výrazne menej regulovaná štátom.
Vajcia a včelí med
Pri oboch týchto komoditách je farmár povinný registrovať sa na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). V prípade vajec je potrebné zaregistrovať chov aj na Centrálnej evidencií hospodárskych zvierat (CEHZ). Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z § 5 a § 6 Nariadenia vlády SR č. 360/2011 Z. z.. Elektronickú registračnú pokladnicu, či oprávnenie na podnikanie pri dodržaní pokynov Nariadenia farmár opäť nemusí mať.
Surové mlieko, vyrobený džem, kompóty,...
Ak chce fyzická osoba – nepodnikateľ (farmár) predávať mlieko konečnému spotrebiteľovi musí zaregistrovať svoj chov na Centrálnej evidencií hospodárskych zvierat (CEHZ) a seba na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Ďalšie povinnosti uvádza § 4 Nariadenia vlády SR č. 360/2011 Z. z.. Pozor pri predaji výrobkov z mlieka už nestačia iba uvedené registrácie. Je potrebné zriadiť prevádzku a registrovať sa ako podnikateľ. S tým súvisia ďalšie hygienické alebo administratívne podmienky, ktoré je treba splniť. Rovnaké podmienky ako pri výrobe mliečnych výrobkov platia aj pre výrobu džemov, lekvárov či kompótov vyrábaných z domáceho ovocia – teda povinnosť zriadenia prevádzky.
Mäso z hydiny, domácich králikov a voľne žijúcej zveri a zveriny z nej
Podľa Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti § 40 ods. 3 má prvovýrobca potravín živočíšneho pôvodu povinnosť zaregistrovať sa na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) a rovnako zaregistrovať svoj chov na CEHZ. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú podľa konkrétnej komodity z § 7 - § 9 Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z. z.. V prípade, ak mu z nariadenia nevyplýva povinnosť zriadenia prevádzky alebo neprekročil limit malého množstva prípadne neprekročil iný stanovený limit nie je povinný mať elektronickú registračnú pokladnicu a ani sa nemusí registrovať ako podnikateľ.
