Kedy má SZČO nárok na ošetrovné? Platí počas OČR povinné odvody? Aké zvýhodnenia môže aktuálne využiť počas zatvorenia svojej prevádzky? Odpovede na praktické otázky.
Vláda SR vyhlásila v boji proti šíreniu nákazy koronavírusom núdzový stav platný od 16.3.2020 od 6.00 hodiny. Od tohto času musia byť zatvorené všetky maloobchodné prevádzky s výnimkou určitých typov prevádzok (napr. okrem potravín, či lekární a pod.) a taktiež budú zatvorené všetky predškolské a školské zariadenia.
Aké zvýhodnenia môže využiť samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), napríklad živnostník, ktorý nemôže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť? Musí platiť počas tohto núdzového stavu odvody? Má nárok na PN, či na ošetrovné dieťaťa? Na tieto, ako aj iné dôležité otázky nájdete odpovede v článku.
Schválená novela zákona upravuje podmienky OČR a PN pri koronakríze. Aké zmeny nastali, si prečítate v článku OČR a PN v súvislosti s koronavírusom – čo platí od marca 2020?
V prípade, ak ste zamestnanec a máte otázky týkajúce sa PN, či OČR v súvislosti s koronavírusom, odpovede nájdete v článku 10 otázok o OČR a PN v súvislosti s koronavírusom pre zamestnancov alebo Automatické predĺženie žiadosti o ošetrovné a pokračujúca PN kvôli koronavírusu – ako postupovať?
1. Má SZČO (živnostník) nárok na ošetrovné (tzv. OČR-ku)?
SZČO má nárok na ošetrovné, ak je:
- aktívne nemocensky poistená (t. j. platí povinné poistné na sociálne poistenie), alebo
- v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia (t. j. sedem kalendárnych dní po skončení nemocenského poistenia, alebo osem mesiacov v prípade tehotnej SZČO).
Okrem vyššie uvedených podmienok, musí SZČO splniť podmienku zaplateného poistného na sociálne poistenie za posledných päť rokov, to znamená, že SZČO bude mať nárok na ošetrovné, ak nemá nedoplatky na povinnom poistnom na sociálne poistenie. Informujeme, že za nedoplatok sa nepovažuje suma nižšia ako 5 €, t. j. 4,99 € a menej.
Informácie, či majú rodičia nárok na OČR aj keď nepošlú deti späť do školy a škôlky, nájdete v článku Pandemická OČR po otvorení škôl a škôlok od 1. júna 2020.
2. Ako si môže SZČO (živnostník) uplatniť nárok na ošetrovné (tzv. OČR-ku)?
SZČO si môže uplatniť nárok na ošetrovné nasledovným spôsobom:
- ak si chce uplatniť ošetrovné na dieťa do 11 rokov veku (t. j. 10 rokov + 364 dní): vyplní nasledovnú „Žiadosť o ošetrovné“ a zašle ju elektronicky – emailom alebo poštou na pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Upozorňujeme, že nie je nutné konzultovať vyplnenie žiadosti o ošetrovné s detským lekárom dieťaťa;
- ak si chce uplatniť ošetrovné na dieťa nad 11 rokov veku: žiadosť o ošetrovné musí rodič dieťaťa – SZČO konzultovať s detským lekárom a riadiť sa jeho pokynmi. V prípade, ak detský lekár rozhodne, že je potrebné ošetrovanie dieťaťa rodičom, ktoré nie je momentálne choré, môže potvrdiť vyššie uvedenú žiadosť a zaslať ju Sociálnej poisťovni.
3. Môže si SZČO, ktorá síce vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnosti, ale ešte jej nevznikla povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, uplatniť nárok na ošetrovné?
V prípade, ak SZČO nevznikla odvodová povinnosť do Sociálnej poisťovne, to znamená, že neplatí odvody, takáto SZČO nie je nemocensky poistená a nemôže si uplatniť nárok na ošetrovné. Napríklad: Mária má 4-ročné dieťa, ktoré navštevuje materskú škôlku, Mária si založila živnosť 1.2.2020 a neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Má nárok na ošetrovné? Nakoľko Mária neplatí povinné poistenie na sociálne poistenie, t. j. odvody, nemá nárok na ošetrovné z tohto poistenia.
4. Môže si SZČO – otec uplatniť nárok na ošetrovné, ak je matka na materskej, resp. rodičovskej dovolenke s iným dieťaťom?
V prípade, ak je matka na materskej, resp. rodičovskej dovolenke s mladším dieťaťom a rodičia majú ešte aj iné dieťa, ktoré navštevuje školské alebo predškolské zariadenie, môže si otec – SZČO uplatniť nárok na ošetrovné na to staršie dieťa, ktoré navštevuje školu alebo materskú škôlku (ak spĺňa všetky podmienky).
5. Do kedy musí živnostník a iná SZČO požiadať o ošetrovné?
Nakoľko premlčacia lehota na uplatnenie nároku na ošetrovné sú tri roky odo dňa, za ktorý dávka patrila, nemusí SZČO obratom po uzatvorení školských a predškolských zariadení zasielať na pobočku Sociálnej poisťovne žiadosť o ošetrovné.
Upozorňujeme však, že Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné tým osobám, ktoré spĺňajú zákonné podmienky vždy nasledujúci kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom si uplatnili nárok na ošetrovné, t. j. pri žiadosti o ošetrovné podanej v marci, bude dávka vyplatená v mesiaci apríl 2020.
6. Ako je to s odvodmi do Sociálnej a zdravotnej poisťovne SZČO počas OČR? Platiť, či neplatiť?
Ak si SZČO uplatní nárok na ošetrovné, nie je povinná platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, a to nasledovne:
- odvody do Sociálnej poisťovne: počas doby, kedy poberá ošetrovné (t. j. maximálne 10 dní, resp. 14 dní). Ak bude predškolské alebo školské zariadenie zatvorené dlhšie, ako trvá vyplácanie ošetrovného, odvody SZČO platiť musí,
- odvody do zdravotnej poisťovne: počas doby, kedy poberá ošetrovné a taktiež aj po skončení poberania ošetrovného, ak sú naďalej školské a predškolské zariadenia zatvorené, nie je SZČO povinná platiť odvody.
Upozorňujeme na skutočnosť, že ak po skončení prvého termínu na zatvorenie školských a predškolských zariadení, t. j. maximálne do 27.03.2020 (vrátane), bude vyhlásený núdzový stav naďalej, SZČO si môže opätovne uplatniť nárok na ošetrovné, od vyhláseného dátumu.
Aký je rozdiel medzi bežnou a pandemickou PN-kou, resp. OČR-kou a informácie o platení odvodov SZČO, nájdete v článku Odvody SZČO (živnostníka) počas PN a OČR.
7. Môže živnostník a iná SZČO počas ošetrovného pracovať?
Nakoľko sa počas poberania ošetrovného SZČO nesleduje, či naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a dosahuje príjmy, môže SZČO naďalej počas poberania ošetrovného pracovať (ak je to v jeho prípade možné).
8. Má SZČO nárok na nemocenské (PN-ku), ak jej bola nariadená karanténa?
Ak bola SZČO nariadená úradom verejného zdravotníctva povinná karanténa, prípadne sa takáto osoba vrátila zo zahraničia, je SZČO povinná kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý ak rozhodne o opodstatnenosti dočasnej PN, vystaví tejto osobe potvrdenie o dočasnej PN. Následne lekár bez podpisu SZČO zašle príslušné diely potvrdenia o dočasnej PN príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
SZČO má nárok na nemocenské (nemocenskú dávku) vo výške:
- od 1. do 3. dňa dočasnej PN: vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- od 4. dňa dočasnej PN: vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
To, aké podmienky musí splniť SZČO, aby mala nárok na nemocenské, ako aj iné informácie o PN si môžete prečítať v článku Práceneschopnosť (PN) živnostníka v roku 2020.
9. Má povinnosť SZČO – zamestnávateľ oznámiť zatvorenie svojej prevádzky z dôvodu preventívnych opatrení úradom?
Keďže povinnosť zatvorenia určitých prevádzok nariadila Vláda SR v rámci preventívnych opatrení v boji proti koronavírusu, SZČO ako zamestnávateľ nie je povinný zatvorenie prevádzky, resp. prevádzok nikam nahlasovať.
10. Aké odvodové a daňové zvýhodnenia môže využiť SZČO počas povinného zatvorenia svojej prevádzky?
Nakoľko viacerí podnikatelia musia zatvoriť svoje prevádzky, nastáva otázka, či vláda SR prijala aj nejaké benefity pre živnostníkov, ako je napríklad odpustenie, resp. odklad platenia odvodov na sociálne, či zdravotné poistenie.
Ministerstvo hospodárstva 16.3.2020 navrhlo súbor prvých 13 opatrení, ktoré by mali pomôcť podnikateľskému sektoru prekonať dopady situácie spôsobenej šírením koronavírusu. Čo vláda chystá, si prečítajte v článku Ekonomický balíček proti koronavírusu: 13 opatrení, ktoré plánuje vláda
Čo bude definitívne schválené, sa dozvieme v najbližšej dobe a budeme vás informovať.
Aktuálne teda platí, že odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne neplatí SZČO počas poberania ošetrovného, resp. po skončení poberania ošetrovného (v prípade zdravotného poistenia). SZČO však neplatí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne ani počas poberania nemocenskej dávky – počas PN z dôvodu choroby, úrazu či karanténny.
SZČO však môže v rámci svojich vlastných opatrení:
- písomne požiadať Sociálnu poisťovňu o splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej platobná neschopnosť vznikla (podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),
- písomne požiadať zdravotnú poisťovňu o nižšie preddavky na zdravotné poistenie pre platobnú neschopnosť, ak možno predpokladať, že v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia bude schopná zaplatiť dlžnú sumu poistného (podľa § 16 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z . o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov),
- odložiť termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov, a to o celé tri kalendárne mesiace (max. do 30.6.2020) alebo o celých šesť kalendárnych mesiacov, ak SZČO mala príjmy zo zdrojov v zahraničí (max. do 30.9.2020).
Viac informácií si môžete prečítať v článku Odklad daňového priznania v roku 2020 – vzor alebo Čo sú príjmy zo zdrojov v zahraničí?
