Aké príjmy sa považujú za príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré umožňujú odklad daňového priznania až o šesť mesiacov? Aká je ich definícia a znaky?
Fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „daňovník), ktorej vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, je povinná podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Uvedené znamená, že napríklad fyzická osoba, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2019, je povinná podať daňové priznanie v lehote do 31.3.2020.
Viac informácií o tom, kto musí, resp. nemusí podať daňové priznanie si môžete prečítať v článku Kto (ne)musí podať daňové priznanie za rok 2019?
Odklad daňového priznania najviac o 6 mesiacov v prípade príjmov zo zahraničia
Daňovníci, ktorí podávajú daňové priznanie k dani z príjmov si však môžu lehotu na podanie daňového priznanie predĺžiť, a to najviac o:
- celé tri kalendárne mesiace,
- celých šesť kalendárnych mesiacov, a to v prípade ak sú súčasťou príjmov daňovníka aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
O tom, ako podať odklad daňového priznania v roku 2020 si môžete prečítať v článku Odklad daňového priznania za rok 2021 (v roku 2022 – vzor).
Mnohí daňovníci však nevedia rozlíšiť pojem „príjem zo zdroja v zahraničí“, a tak konajú v neistote, či si môžu termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov predĺžiť o tri alebo aj o šesť kalendárnych mesiacov. Pojem „príjmy zo zdrojov v zahraničí“ si vysvetlíme ďalej v článku.
Ako postupovať pri podávaní daňového priznania s príjmami zo zdrojov v zahraničí v roku 2021, nájdete v článku Daňové priznanie a zahraničné príjmy za rok 2020 (v roku 2021).
Čo sa považuje za príjem zo zdrojov v zahraničí?
V prvom rade musíme uviesť, že zákon o dani z príjmov nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, a tak neexistuje jeho presná definícia.
Pri skúmaní zdroja zdaniteľného príjmu daňovníka však musíme odlišovať, či ide o:
- aktívny príjem (t. j. príjem z činnosti), alebo
- pasívny príjem (t. j. príjem z nakladania s majetkom).
Správca dane upozorňuje, že je nepodstatné, či sú tieto príjmy v zahraničí zdaniteľné alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, že sú zdaniteľné podľa zákona o dani z príjmov. Informujeme, že správca dane vie skontrolovať opodstatnenosť odkladu daňového priznania o šesť celých kalendárnych mesiacov prostredníctvom podaného daňového priznania k dani z príjmov, v ktorom musia byť príjmy zo zdrojov v zahraničí uvedené.
Čo sa považuje za aktívny príjem plynúci zo zdroja v zahraničí?
Pri posúdení zdroja aktívneho príjmu, t. j. príjmu z činnosti je rozhodujúcou skutočnosťou štátne územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonávala. Uvedené znamená, že za príjmy z činnosti plynúce zo zdroja v zahraničí sa považujú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí.
Pri posudzovaní aktívneho príjmu plynúceho zo zdroja v zahraničí si tak všímame to, kde sa táto činnosť fyzicky vykonávala, pričom nie je dôležité či sú tieto príjmy vyplácané rezidentom Slovenskej republiky alebo zahraničným rezidentom.
Príklady na aktívne príjmy plynúce zo zdroja v zahraničí
Za aktívny príjem plynúci zo zdroja v zahraničí považujeme napr.:
- príjem zo závislej činnosti, ak bol daňovník (rezident SR) zamestnaný u rakúskeho zamestnávateľa a prácu vykonával v Rakúsku,
- príjem zo slovenskej živnosti, ak daňovník (rezident SR) vykonával napr. opracovanie výrobkov z kovu v Holandsku, a to bez ohľadu na to, či je odberateľ slovenský alebo zahraničný (živnostník reálne vykonával opracovanie výrobkov v Holandsku).
Za aktívny príjem plynúci zo zdroja v zahraničí nepovažujeme napr.:
- príjem zo závislej činnosti, ak bol daňovník (rezident SR) zamestnaný u rakúskeho zamestnávateľa a prácu vykonával na Slovensku,
- príjem zo slovenskej živnosti, ak daňovník (rezident SR) predá tovar maďarskému odberateľovi. Tu si môžeme všimnúť, že napriek tomu, že živnostník predal tovar do zahraničia, nie je to príjem plynúci zo zdroja v zahraničí, nakoľko svoju podnikateľskú činnosť vykonáva na Slovensku.
Čo sa považuje za pasívny príjem plynúci zo zdroja v zahraničí?
Pri posúdení zdroja pasívneho príjmu, t. j. príjmu z nakladania s majetkom je rozhodujúcou skutočnosťou rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca, resp. umiestnenie nehnuteľnosti. Uvedené znamená, že za príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdroja v zahraničí sa považujú príjmy plynúce od osoby, ktorá je rezidentom iného štátu než je Slovenská republika, či príjem z nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je umiestnená mimo územia Slovenska.
Za príjmy z nakladania s majetkom považujeme napr. licenčné poplatky, či úroky a za príjmy z nakladania s nehnuteľnosťou považujeme napr. príjmy z prenájmu.
Príklady na pasívne príjmy plynúci zo zdroja v zahraničí
Za pasívny príjem plynúci zo zdroja v zahraničí považujeme napr.:
- príjem z prenájmu nehnuteľnosti daňovníka (rezidenta SR) umiestnenej na území Švajčiarska: nakoľko je nehnuteľnosť umiestnená mimo územia SR, ide o príjem plynúci zo zdroja v zahraničí, a to aj v tom prípade, ak by nehnuteľnosť mal v prenájme iný slovenský občan,
- príjem z úrokov z vkladov na bankovom účte v Rakúsku: nakoľko ide o vyplácanie úrokov z vkladov prostredníctvom rakúskej banky, ide o príjem zo zdroja v zahraničí.
Za pasívny príjem plynúci zo zdroja v zahraničí nepovažujeme napr.:
- príjem z prenájmu nehnuteľnosti daňovníka (rezidenta SR) umiestnenej na území SR, ak je nájomcom rakúsky občan: nakoľko je nehnuteľnosť umiestnená na území SR, nejde o príjem plynúci zo zdroja v zahraničí, a to aj napriek tomu, že má nehnuteľnosť v prenájme iný než slovenský občan,
- príjem z predaja akcií prostredníctvom zahraničnej burzy slovenskej spoločnosti: nakoľko osoba (spoločnosť), ktorá príjem z predaja akcií vypláca je rezidentom SR, nepovažuje sa za príjem plynúci zo zdroja v zahraničí.
Kto je daňovým rezidentom iného štátu?
V súvislosti s pasívnymi príjmami plynúcimi zo zdroja v zahraničí je potrebné rozlíšiť, kto nie je daňovým rezidentom SR a je teda daňovým rezidentom iného štátu než Slovensko.
Daňovým rezidentom iného štátu je tá fyzická osoba, ktorá na Slovensku nemá trvalý pobyt, bydlisko a ani sa tu obvykle nezdržiava (t. j. menej ako 183 dní v kalendárnom roku).
Daňovým rezidentom iného štátu je tá právnická osoba, ktorá na Slovensku nemá sídlo ani miesto skutočného vedenia.
Viac informácií o posúdení daňovej rezidencie si môžete prečítať v článku Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby
