Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti po skončení pracovného pomeru v inej krajine? Aké sú podmienky, postup žiadania o podporu a od čoho závisí výška podpory?
Ak zamestnanec, ktorý pracoval na Slovensku, príde o prácu, môže získať podporu v nezamestnanosti na 6 mesiacov. Stačí sa registrovať do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska a pred touto evidenciou byť:
- povinne poistený v nezamestnanosti ako zamestnanec,
- alebo dohodár s pravidelným mesačným príjmom,
- alebo policajt či profesionálny vojak, ktorý nesplnil podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok/dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok,
- alebo byť dobrovoľne poistený v nezamestnanosti,
a zároveň je potrebné splniť podmienku byť v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (teda 2 roky).
Ako je to ale v prípade, že sa zamestnanec vráti z práce v zahraničí? Má nárok na dávku v nezamestnanosti?
Pri žiadaní o dávku v nezamestnanosti po návrate zo zahraničia vzniká častý problém
Mnohí ľudia, ktorí sa na Slovensko vracajú zo zahraničia, kde v uplynulom období pracovali, sa počas hľadania novej práce zaregistrujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadajú o dávku v nezamestnanosti – buď v Sociálnej poisťovni v tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, alebo na úrade práce ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Avšak, Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke uvádza, že v takom prípade môže nastať problém.
Poistenec, ktorý pracoval a platil odvody v zahraničí, totiž musí poisťovni vydokladovať obdobia poistenia v zahraničí, v súvislosti s čím nasleduje preverovanie tzv. centra záujmov. Poisťovňa totiž preveruje ekonomické, rodinné a spoločenské väzby na Slovensku počas práce a pobytu toho-ktorého poistenca v zahraničí. „Ak ich nedokáže preukázať, Slovensko mu nemôže dávku v nezamestnanosti priznať. Následne o ňu musí požiadať v krajine, kde pracoval,“ uvádza Sociálna poisťovňa. Uvedené treba mať na pamäti, nakoľko získanie spomínaných dokumentov či žiadanie o dávku v zahraničí sa spája s opätovným cestovaním – teda finančnými aj časovými nákladmi.
Nárok na dávku v nezamestnanosti majú nezamestnané osoby po skončení zamestnania na území iného členského štátu EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu, Švajčiarska, ak v štáte posledného zamestnania spĺňajú podmienky nároku na túto dávku.
Požiadať o podporu v nezamestnanosti treba najskôr v zahraničí
Poisťovňa odporúča o dávku v nezamestnanosti požiadať najskôr v danom štáte ešte pred návratom na Slovensko, následne, po schválení žiadosti o dávku, možno s časovým odstupom žiadať o jej export na Slovensko. Treba si však uvedomiť, že v oblasti sociálneho zabezpečenia žiadatelia podliehajú právnym predpisom krajiny, v ktorej pracujú/pracovali. Teda povinnosti aj nárok na dávky podliehajú pravidlám štátu, kde si platia alebo platili poistné na sociálne poistenie. Týka sa to taktiež výšky podpory. Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne, pre Podnikajte.sk uviedol, že maximálna výška dávky v nezamestnanosti, čiže aj tej exportovanej, závisí od legislatívy štátu EÚ, ktorý dávku priznal. „Prenesenie alebo export dávky znamená zachovanie si nároku na dávky (obdobie poskytovania – podporné obdobie a výška dávky) podľa právnych predpisov štátu priznania dávky počas hľadania si zamestnania v inom členskom štáte,“ vysvetľuje Kontúr.
Ak chcú poistenci po ukončení práce v zahraničí poberať dávku v nezamestnanosti na Slovensku, Sociálna poisťovňa odporúča dodržať nasledovné zásady:
- o dávku žiadať v krajine, v ktorej poistenec pracoval,
- zotrvať v krajine práce najmenej 4 týždne alebo požiadať o skrátenie lehoty, a potom si požiadať o export dávky,
- priniesť si všetky doklady o práci/období sociálneho poistenia v zahraničí.
Treba tiež pamätať na to, že aj keď poistenec spĺňa podmienky nároku na dávku v jednom štáte EÚ, neznamená to, že mu dávka v nezamestnanosti bude automaticky priznaná aj v inej krajine. Navyše osoby, ktoré začali pracovať v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska po 1.1.2021, v prípade, že tento pracovný pomer ukončia a budú si chcieť uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti u nás, obdobie od roka 2021 im nemôže byť zhodnotené kvôli dohode o obchode a spolupráci, ktoré upravuje vzťahy medzi členskými štátmi Európskej únie a Spojeným kráľovstvom po 1.1.2021.
Export dávky v nezamestnanosti z iného členského štátu EÚ na Slovensko
Pokiaľ sa osoba, ktorá pracovala v zahraničí, rozhodne vrátiť na Slovensko, hľadať si tu prácu a zatiaľ poberať dávku v nezamestnanosti, môže si nárok na dávku preniesť (exportovať) z daného štátu. Ako uviedol M. Kontúr, export dávky v nezamestnanosti sa povoľuje na základe ustanovení koordinačných nariadení, konkrétne nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.
Postup pri exporte dávky v nezamestnanosti z iného členského štátu EÚ na Slovensko je nasledovný:
- osoba je evidovaná na úrade práce v štáte posledného zamestnania najmenej 4 týždne (prípadne menej, ak na základe žiadosti zahraničná inštitúcia lehotu skráti),
- zahraničná inštitúcia, ktorá tejto osobe priznala nárok na dávku v nezamestnanosti jej vystaví formulár PD U2, v ktorom sa uvedú identifikačné údaje tejto osoby, a tiež najneskorší dátum potrebného zaradenia do evidencie a dĺžka trvania exportu dávky,
- po príchode na Slovensko sa zaradí do evidencie na úrade práce do 7 dní odo dňa odchodu z iného členského štátu EÚ (výnimočne môže zahraničná inštitúcia túto lehotu na základe žiadosti predĺžiť),
- formulár PD U2 predloží Sociálnej poisťovni, ktorá bude informovať zahraničnú inštitúciu, kedy bol žiadateľ zaradený do evidencie a oznámi jeho adresu,
- žiadateľ Sociálnej poisťovni taktiež predloží tlačivo Vyhlásenie nezamestnanej osoby na účely zachovania nároku na dávku v nezamestnanosti z iného členského štátu EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie, ktoré si možno stiahnuť zo stránky Sociálnej poisťovne.
Postup exportu dávky v nezamestnanosti zo Slovenska do inej krajiny
Dávku v nezamestnanosti si môže poberateľ exportovať aj opačne – zo Slovenska do iného členského štátu EÚ. Opäť však treba byť evidovaný na úrade práce aspoň 4 týždne (prípadne menej na základe žiadosti, ak sú na to osobitné dôvody). Potom nasleduje proces:
- Sociálna poisťovňa vystaví formulár PD U2 s identifikačnými údajmi osoby, najneskorším dátumom potreby zaradenia do evidencie v službách zamestnanosti iného členského štátu a dĺžkou trvania exportu dávky. Aby bolo možné tento formulár vystaviť, je potrebné poisťovni predložiť tlačivo Oznámenie dátumu, od ktorého uchádzač o zamestnanie prestáva byť k dispozícii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu odchodu do iného členského štátu EÚ, ktoré vypĺňa úrad práce, v ktorom je osoba evidovaná ako uchádzač o zamestnanie,
- najneskôr do 7 dní odo dňa odchodu zo Slovenska je potrebné prihlásiť sa na úrade práce v danom členskom štáte, kde si osoba hľadá prácu, taktiež je potrebné predložiť tam formulár PD U2.
Export dávky v nezamestnanosti (z iného členského štátu EÚ na Slovensko a naopak) je možný na tri mesiace od dátumu, kedy osoba prestala byť k dispozícii tamojšiemu úradu práce, pričom existuje možnosť predĺžiť túto lehotu na základe žiadosti maximálne na šesť mesiacov, no obdobie poberania dávky nesmie prekročiť celkové obdobie, na ktoré bola dávka priznaná. „O predĺženie exportu dávky môže nezamestnaná osoba požiadať pred uplynutím základného trojmesačného exportu,“ dodáva M. Kontúr.
Jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti v prípade exportu podpory
Na Slovensku majú uchádzači o zamestnanie nárok na
jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť
podporného obdobia, pokiaľ boli vyradení z evidencie uchádzačov
o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, pričom toto obdobie
muselo trvať aspoň 3 mesiace, a o jednorazové vyplatenie požiadali
prostredníctvom na to určeného formuláru.
Vzhľadom na stanovené podmienky a fakt, že ide o špecifikum slovenskej legislatívy (zákona o sociálnom poistení), nebolo by počas exportu dávky priznanej na Slovensku do inej krajiny EÚ takéto jednorazové vyplatenie dávky možné.
Na druhej strane, ako uvádza M. Kontúr, Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii informáciu, či majú legislatívy členských štátov EÚ upravené jednorazové vyplatenie dávky v nezamestnanosti a prípadne jeho podmienky. Navyše túto informáciu ani nepotrebuje, nakoľko pri exporte dávky z iného štátu na Slovensko priznáva a vypláca podporu krajina posledného zamestnania, teda iný štát EÚ.
Nárok na dávku v nezamestnanosti pri návrate z krajiny mimo EÚ
Aj nezamestnaní občania, ktorí pracovali v krajine mimo Európskej únie, môžu žiadať o dávku v nezamestnanosti. Prvoradé je zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. „Ak je občan zaradený do evidencie, môže požiadať o dávku v nezamestnanosti štandardne v zmysle zákona o sociálnom poistení, tzn. prostredníctvom úradu práce alebo priamo Sociálnej poisťovne. Výnimky, resp. rozdiely v postupe žiadania o dávku v nezamestnanosti nie sú,“ informuje M. Kontúr.
Zároveň dodáva, že nakoľko sa na túto osobu nevzťahujú koordinačné nariadenia, dôležité pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti je, či má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení s krajinou mimo EÚ a či táto zmluva upravuje podmienky pre účely nároku na dávku v nezamestnanosti (napr. podmienky zohľadnenia období poistenia v nezamestnanosti nadobudnuté v krajine mimo EÚ). Žiadateľ má možnosť zistiť, či krajina, v ktorej pracoval, má takúto zmluvu so Slovenskom, kliknutím na odkaz „Medzinárodné zmluvy“ na stránke Sociálnej poisťovne. Presmeruje ho to na stránku ministerstva práce a na tomto mieste si môže pozrieť všetky zmluvy a zistiť ich obsah. Avšak, M. Kontúr upozorňuje, že to môže byť zbytočne prácne. „Na požiadanie by mali zamestnanci Sociálnej poisťovne vedieť klienta informovať, či je s konkrétnym štátom mimo EÚ uzatvorená zmluva o sociálnom zabezpečení a či obsahuje oblasť poistenia v nezamestnanosti,“ dodáva.
