Účtovné a daňové doklady
Faktúry podľa zákona o DPH od 1.1.2013
Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinná od 1. januára 2013 preberá smernicu Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (tzv. fakturačnú smernicu) a zavádza nové pravidlá fakturácie. Od 1. 1. 2013 majú povinnosť prijať túto smernicu všetky členské štáty Európskej únie do svojich národných predpisov, čím sa dosiahne harmonizácia vo všetkých krajinách EÚ.
Elektronické faktúry
Elektronická forma faktúry je pre mnohých podnikateľov prirodzeným krokom vpred. Pojmom elektronická faktúra sa označuje obyčajná faktúra, ktorá bude doručená elektronicky, napríklad emailom. V zmysle § 31 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je elektronická faktúra plnohodnotným účtovným dokladom, ale jej neporušenosť musí byť zabezpečená napríklad elektronickým podpisom. Preskenovaný podpis a preskenovaná pečiatka na elektronickej faktúre nie je spôsobom zabezpečenia neporušenosti elektronickej faktúry. Elektronické faktúry majú svoj zmysel, stále však častejšie končia u súkromných osôb ako u podnikateľov. Aké výhody a nevýhody prináša elektronická fakturácia a aké povinnosti vyplývajú podnikateľovi v súvislosti s elektronickými faktúrami, sa dočítate v tomto článku.
Dobropisy (oprava základu dane)
V podnikateľskej praxi často dochádza k prípadom, kedy odberateľ (zákazník) vráti dodávateľovi tovar alebo jeho časť napr. z dôvodu nevyhovujúcej kvality; dodávateľ uzná odberateľovi (zákazníkovi) reklamáciu spojenú s nárokom na vrátenie peňazí, alebo dodávateľ poskytne odberateľovi (zákazníkovi) dodatočnú zľavu z ceny tovaru alebo služby. V týchto prípadoch je potrebné vystaviť opravný účtovný doklad k pôvodnej faktúre, ktorým sa zaúčtujú vyššie uvedené skutočnosti. Takýto opravný účtovný doklad má zaužívaný názov dobropis. Dobropis teda môžeme charakterizovať ako opravný účtovný doklad, ktorý sa vystavuje k pôvodnej faktúre.
Faktúra a jej vzor
V podnikateľskej praxi sa podnikatelia stretávajú s rôznymi účtovnými a daňovými dokladmi. Najčastejším z nich je práve faktúra. Faktúru možno definovať ako účtovný doklad, ktorý zachytáva výmenný vzťah medzi dvoma subjektmi (napr. právnickou a fyzickou osobou – podnikateľom), ktorý vzniká pri výmene tovaru alebo služby.
Splatnosť faktúr bude 30 dní
Európsky parlament 20. 10. 2010 schválil smernicu, podľa ktorej bude v rámci Európskej únie platiť všeobecná najviac 30-dňová lehota splatnosti faktúr. Implementačný proces smernice do legislatív členských štátov má byť ukončený do dvoch rokov.
Cestovný príkaz a vyúčtovanie pracovnej cesty v roku 2010
Vyúčtovaním pracovnej cesty ako aj samotnými povinnosťami a nárokmi zamestnávateľa a zamestnanca pri pracovnej ceste sa zaoberá zákon č.283/2002 Z.z zo 16. mája 2002 o cestovných náhradách, ktorý sa odvoláva na Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. z 5. novembra 1991, Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Údaje na daňových dokladoch
IČO
Uvádza ho každý podnikateľský subjekt na obchodných dokumentoch a úradných záznamoch. Môže to byť napríklad faktúra, zmluva, objednávka, dodací list, pokladničný doklad, doklad z elektronickej registračnej pokladnice, splátkový kalendár a podobne. Začatie podnikateľskej činnosti subjektu je spojené s pridelením identifikačného čísla organizácie, ktoré má evidenčný význam. Do obchodného a živnostenského registra sa povinne okrem iného zapisuje aj toto pridelené číslo známe pod skratkou IČO.