Ako vystaviť faktúru a na čo si dávať pozor

Čo potrebuje podnikateľ vedieť pri vystavovaní faktúr a na čo by nemal zabudnúť, aby sa vyhol zbytočným chybám.

Faktúra nemá predpísanú formu (t. j. nemá predpísaný vzhľad), musí sa však riadiť a obsahovať náležitosti podľa týchto zákonov:

  • zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“),
  • zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“),
  • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Nakoľko obsah faktúry sa musí riadiť viacerými zákonmi, v tomto článku sa zameriame na zopár tipov, na ktoré by si podnikateľ mal dať pozor pri vystavovaní faktúry.

O povinných náležitostiach faktúry podľa hore uvedených zákonov si môžete prečítať v článku Faktúra a jej vzor v roku 2018.

Odlišnosť faktúry neplatiteľa DPH od faktúry platiteľa DPH

Hlavnou odlišnosťou medzi faktúrou neplatiteľa DPH a faktúrou platiteľa DPH je, že neplatiteľ DPH fakturuje sumu vždy bez DPH. Táto suma je zároveň konečnou sumou, ktorú dodávateľ požaduje zaplatiť od odberateľa. Platiteľ DPH uvádza na faktúre sumu bez DPH, výšku DPH a nakoniec aj sumu spolu s DPH, ktorú požaduje od odberateľa zaplatiť.

Neplatiteľ DPH pri svojich identifikačných údajoch neuvádza žiadne IČ DPH (len v prípade, ak je osoba registrovaná podľa §7a zákona o dani z pridanej hodnoty) a môže na faktúre uviesť poznámku „Nie som platiteľom DPH“.

Viac informácií o faktúre neplatiteľa DPH a jej nezáväzný vzor nájdete v článku Faktúra neplatiteľa DPH a jej vzor v roku 2018.

Platiteľ DPH musí na faktúre uvádzať slovnú informáciu ako je napríklad „prenesenie daňovej povinnosti“, či dodanie je oslobodené od dane“ a iné.

To, aké náležitosti musí obsahovať faktúra platiteľa DPH a jej vzor nájdete v článku Faktúra platiteľa DPH a jej vzor v roku 2018.

Číslovanie vystavených faktúr

Slovné a číselné označenie faktúry je povinnou náležitosťou každej faktúry. Číselné označenie faktúr, ako aj iných účtovných dokladov si volí každý podnikateľ sám, podľa svojho vlastného rozhodnutia (zároveň je povinný dodržiavať číslovanie faktúr celé zdaňovacie obdobie). Je však dobré, mať pre lepší prehľad oddelené číslovanie faktúr pre faktúry tuzemské, zahraničné, či preddavkové.

Je potrebné faktúry číslovať chronologicky podľa čísel za sebou idúcich (napr. faktúra č. 1 – VFA2018001, faktúra č. 2, VFA2018002 a pod.).

Najlepším spôsobom pre podnikateľa je vybrať čo najľahšie číslovanie, a to hlavne bez akýchkoľvek interpunkčných znamienok (lomítko, pomlčky a pod.), nakoľko to uľahčí spárovanie faktúr jemu samému, ako aj odberateľovi.

Napríklad: Podnikateľ František Černý dodáva tovar do tuzemska, ale aj služby do zahraničia. Pre lepší prehľad sa František rozhodol, že tuzemské faktúry bude označovať nasledovne: VF2018001, VF2018002 atď. a zahraničné faktúry bude označovať: ZVF0012018, ZVF0022018 atď.

Článok pokračuje pod reklamou

Dátum vystavenia faktúry

Neplatiteľ DPH sa pri vystavovaní faktúry riadi zákonom o účtovníctve, ktorý ustanovuje, že účtovná jednotka má vystaviť faktúru bez zbytočného odkladu, a to po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje.

Platiteľ DPH je povinný podľa zákona o DPH vystaviť faktúru do 15 dní:

  • odo dňa dodania tovaru alebo služby,
  • odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
  • od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,
  • od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte,
  • od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane.

Dátum dodania tovaru, resp. služby na vystavenej faktúre

Dátum dodania je veľmi dôležitý pre platiteľov DPH, nakoľko tento dátum určuje vznik daňovej povinnosti. Okrem dátumu dodania tovaru alebo služby, môže ísť aj o dátum prijatia preddavku.

Zákon o DPH ustanovuje, kedy je uskutočnené dodanie tovaru alebo služby, ale spravidla dňom dodania tovaru je deň, kedy odberateľ získal právo s ním nakladať a dňom dodania služby je deň, kedy bola služba poskytnutá, resp. kedy bolo jej poskytnutie ukončené.

Napríklad:

Podnikateľ František Černý dodal obývaciu zostavu zákazníčke Anne Javorkovej dňa 15.6.2018. Deň 15.6.2018 je dňom dodania tovaru a František je povinný vystaviť faktúru do 15 dní od uvedeného dodania, t. j. do 30.6.2018.

Podnikateľ Marián Knižka na základe zmluvy o dielo vykonal pokládku drevenej podlahy v kancelárskych priestoroch. S prácami začal dňa 2.6.2018 a skončil dňa 4.6.2018. Dňom dodania služby je deň ukončenia diela, t. j. 4.6.2018 a od tohto dátumu je povinný vystaviť faktúru do 15 dní, t. j. do 19.6.2018.

TIP:  Fakturujte online bez obmedzení na iKros.sk.

Dátum splatnosti faktúry

Dátum splatnosti faktúry nie je povinnou náležitosťou faktúry. Dátum splatnosti faktúry môže byť medzi podnikateľmi dohodnutý v zmluve alebo v obchodných podmienkach.

Faktúra nemá zákonom stanovenú minimálnu splatnosť faktúr, avšak Obchodný zákonník ustanovuje maximálnu splatnosť faktúr, a to 60 dní. Aj maximálna splatnosť faktúr môže byť však predĺžená, a to za určitých podmienok.

Viac informácií o dátume splatnosti faktúry si môžete prečítať v článku Aká môže byť splatnosť faktúry?

Pečiatka a podpis dodávateľa na faktúre, ktorú podnikateľ vystavuje

Pri vystavení faktúry podnikateľ nie je povinný faktúru opečiatkovať ani podpísať, nakoľko pečiatka a podpis dodávateľa na faktúre nie je povinnou náležitosťou faktúry.

Povinnou náležitosťou však je podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie.

Viac informácií o podpise na faktúre si môžete prečítať v článku Podpis na faktúre.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Overovanie slovenských dokumentov na použitie v zahraničí (superlegalizácia a apostille)

Ako sa musia overiť listiny vydané slovenskými orgánmi, aby mohli byť uznané v zahraničí? Čo je apostille a superlegalizácia, aký je medzi nimi rozdiel a kedy nie sú potrebné?

Archivácia účtovných dokladov v elektronickej podobe: problémy z praxe

V súvislosti s elektronizáciou účtovníctva sú časté otázky, napríklad či je potrebné uchovávať aj listinný originál dokladu. Odpovede na prípady z praxe prinieslo Finančné riaditeľstvo SR.

Faktúra vs. zjednodušená faktúra

Aký je rozdiel medzi faktúrou a zjednodušenou faktúrou podľa zákona o DPH, kedy je možné zjednodušenú faktúru vystaviť a aké zmeny nastanú od roku 2025, sa dočítate v článku.

Overovanie dokladov zo zahraničia – apostille a superlegalizácia

Ako treba overiť doklady vydané v zahraničí, aby boli platne uznané na Slovensku? Aký je rozdiel medzi apostilom a superlegalizáciou?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky