Úhrada (vysporiadanie) účtovnej straty a daňová strata

Aký je rozdiel medzi účtovnou a daňovou stratou? Akými spôsobmi je možné vysporiadať dosiahnutú stratu vo firme?

Účtovné jednotky na konci účtovného obdobia zisťujú výsledok hospodárenia, ktorý zákon o účtovníctve 431/ 2002 Z. z v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) definuje ako výsledný ocenený efekt činnosť účtovnej jednotky zistený za účtovné obdobie.

Výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o rozdiel výnosov (príjmov) a nákladov (výdavkov) účtovnej jednotky za účtovné obdobie a je základom na zistenie výšky dane z príjmov účtovnej jednotky. Výsledok hospodárenia sa upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky, čím sa zisťuje základ dane.

V účtovnej závierke právnickej osoby (PO) vo výkaze ziskov a strát sa uvádza niekoľko rôznych výsledkov hospodárenia:

  • výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti,
  • výsledok hospodárenia z finančnej činnosti,
  • výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením,
  • výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení.

Výsledky hospodárenia z účtovného a daňového hľadiska môžu byť v rôznej výške, a preto rozlišujeme účtovnú a daňovú stratu (resp. účtovný zisk a základ dane).

Účtovná strata

Účtovná strata vzniká, ak náklady účtovnej jednotky za účtovné obdobie sú vyššie ako výnosy za dané účtovné obdobie. Účtovná strata sa v účtovnej závierke PO vykazuje v súvahe ako „Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení“ ako súčasť vlastného imania, pričom strata sa vykáže so znamienkom mínus. Do výpočtu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení sa zahrňujú všetky náklady (vrátane dane z príjmov) a všetky výnosy, ktoré vznikli v účtovnej jednotke za dané účtovné obdobie.

Príklad na výpočet účtovnej straty za rok 2020 (v roku 2021)

Účtovná jednotka Podnik, s.r.o. má za rok 2020 zaúčtované výnosy vo výške 5 200 EUR a náklady vo výške 8 400 EUR (vrátane prípadnej dane z príjmov). Rozdiel výnosov a nákladov za rok 2020 bude -3 200 EUR, čo predstavuje výšku účtovnej straty.

Daňová strata

Daňová strata predstavuje záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami a je upravená v  zákone o dani z príjmov 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Pri výpočte daňovej straty sa vychádza z účtovnej straty, ktorá sa upraví nasledovne:

  • zvýši sa o sumy, ktoré nemožno zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (tzv. pripočítateľné položky),
  • upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane (tzv. pripočítateľné položky),
  • upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane (tzv. odpočítateľné položky).
Prečítajte si tiež

K výsledku hospodárenia sa teda pripočítajú položky, ktoré nie sú daňovo uznané, napríklad náklady na reprezentáciu. Naopak, od výsledku hospodárenia sa odpočítajú položky, ktoré sú daňovo uznané, ale nie sú zahrnuté vo výsledku hospodárenia, ako napríklad výdavky, ktoré boli v minulom účtovnom období nedaňovými, ale v tomto účtovom období sa stali daňovými výdavkami (napríklad náklady na daňové poradenstvo sa stavajú daňovými výdavkami až po ich úhrade). V niektorých prípadoch, napríklad keď suma pripočítateľných položiek je vyššia ako suma účtovnej straty, je potrebné tento základ dane ešte zdaniť a upraviť výšku účtovnej straty o vypočítanú daňovú povinnosť. Takto vypočítaná strata bude konečná suma, ktorá bude vykazovaná v účtovnej závierke ako výsledok hospodárenia (účtovná strata) po zdanení. Viac o položkách upravujúcich základ dane sa dozviete v článku Pripočítateľné a odpočítateľné položky v roku 2021 (za rok 2020).

Príklad na určenie daňovej straty za rok 2020 (v roku 2021)

Účtovná jednotka Podnik, s.r.o. má za rok 2020 zaevidované výnosy vo výške 5 200 EUR a náklady vo výške 8 400 EUR. Účtovná jednotka ďalej eviduje náklady na reprezentáciu vo výške 200 EUR (ide o pripočítateľnú položku) a náklady na daňové poradenstvo, ktoré v roku 2020 neboli uhradené vo výške 500 EUR (ide o pripočítateľnú položku). Účtovná strata bola vo výške -3 200 EUR, ktorú je potrebné upraviť o „pripočítateľné položky“ v sume 700 EUR. Výška daňovej straty teda bude – 2 500 EUR (-3 200 + 700). Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka nebude platiť daň z príjmov za rok 2020.

Ak by nastala situácia, kedy by suma pripočítateľných položiek by bola vo výške 4 000 EUR, súčet straty a pripočítateľných položiek bude 800 EUR (-3 200 + 4000). Suma 800 EUR bude predstavovať základ dane, z ktorého spoločnosť zaplatí daň z príjmov v sume 120 EUR (800 x 0,15). Účtovná strata po zdanení sa teda zvýši aj o túto daň z príjmov a bude vo výške -3 320 EUR.

Vysporiadanie účtovnej straty v obchodnej spoločnosti

Spôsob vysporiadania straty sa odlišuje v závislosti od toho, o aký typ spoločnosti ide, teda napríklad či ide o akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, verejnú obchodnú spoločnosť a podobne. V spoločnosti s ručením obmedzeným o vysporiadaní straty rozhoduje valné zhromaždenie, prípadne sa vykoná rozhodnutím jediného spoločníka, ak ide o jednoosobovú s.r.o. Zároveň je potrebné vyhotoviť zápisnicu z valného zhromaždenia, ktorá bude okrem všeobecných náležitostí (ako obchodné meno, sídlo, miesto, čas konania valného zhromaždenia) obsahovať aj spôsob, akým bude strata vysporiadaná. Potrebné informácie nájdete v článku Valné zhromaždenie s.r.o. a vzor zápisnice.

Článok pokračuje pod reklamou

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa môže rozhodnúť vysporiadať stratu niekoľkými spôsobmi:

  • prevod straty na „neuhradenú stratu minulých rokov“, teda preúčtovaním na účet účtovej osnovy pre podnikateľov 429 - Neuhradená strata minulých rokov a rozhodnúť o jej vysporiadaní neskôr,
  • predpísať spoločníkom úhradu straty,
  • úhradu straty z rezervného fondu, ktorý je na tento účel vytváraný,
  • úhrada straty z iných fondov, ktoré sú na tento účel vytvárané, napríklad ostatné fondy,
  • znížením základného imania, pričom nesmie dôjsť k jeho zníženiu pod minimálnu sumu stanovenú obchodným zákonníkom 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov (napr. v s.r.o. musí byť základné imanie minimálne 5 000 EUR),
  • úhradu straty z „nerozdeleného zisku minulých rokov“, teda zúčtovaním účtu účtovej osnovy pre podnikateľov 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, prípadne len jeho časti.

Jednotlivé spôsoby je možné kombinovať. Napríklad v prípade, že výška rezervného fondu nepostačuje na pokrytie straty, účtovná jednotka môže zvyšok previesť napríklad na „neuhradenú stratu minulých rokov“.

Prečítajte si tiež

Pri výbere spôsobov, akým účtovná jednotka uhradí stratu, treba dbať na dopad vysporiadania straty na celkové vlastné imanie spoločnosti. V prípade, ak účtovná jednotka má príliš vysokú neuhradenú stratu z minulých rokov, môže to viesť k zápornému vlastnému imaniu.

Príklad na vysporiadanie straty v s.r.o. za rok 2020 (v roku 2021)

Účtovná jednotka Podnik, s.r.o. dosiahla za rok 2020 účtovnú stratu vo výške –2 500 EUR. Rozhodla sa vysporiadať stratu nasledovne:

  • využiť zákonný rezervný fond, ktorý má vytvorený vo výške 500 EUR,
  • predpísať spoločníkom úhradu časti straty, pričom v spoločnosti sú 3 spoločníci a každý z nich sa zaviazal uhradiť sumu 500 EUR na bankový účet spoločnosti (spolu 1 500 EUR),
  • zvyšnú časť vo výške 500 EUR spoločnosť prevedie na „neuhradenú stratu minulých rokov“.

Vysoké straty a záporné vlastné imanie – aký problém môže v spoločnosti nastať?

Vlastné imanie je tvorené základným imaním, rôznymi fondmi a tiež výsledkom hospodárenia, pričom môže ísť o výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, nerozdelený zisk minulých rokov, alebo neuhradenú stratu minulých rokov. V prípade, ak je neuhradená strata minulých rokov vo vyššej sume ako suma ostatných zložiek vlastného imania, účtovná jednotka bude vykazovať záporné vlastné imanie. Ak má účtovná jednotka záporné vlastné imanie, s veľkou pravdepodobnosťou sa dostáva do krízy. Kríza je definovaná v §67a obchodného zákonníka 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí o tom, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosti hrozí úpadok, ak je pomer vlastného imania a záväzkov menší ako 8 ku 10. Účtovné jednotky sú povinné predchádzať úpadku a v prípade, ak v úpadku už sú alebo im hrozí, sú povinné vykonať všetky dostupné opatrenia na odvrátenie úpadku. Záporné vlastné imanie je pre účtovnú jednotku veľkým rizikom a prináša so sebou ďalšie povinnosti. Napríklad obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním, ktorá má viac ako jedného veriteľa, je podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Viac o zápornom vlastnom imaní sa dočítate v článku Záporné vlastné imanie – kedy môže byť pre podnikateľa problém, ako ho zistiť a predchádzať mu.

Odpočet daňovej straty

V prípade, ak účtovná jednotka dosiahne za účtovné obdobie daňovú stratu, nie je potrebné ju vysporadúvať, a zároveň nemá vplyv na ukazovatele v účtovnej závierke. Dôležitá pri daňovej strate je možnosť jej následného odpočtu od základe dane. Účtovné jednotky, ktoré sú právnickou osobou, prípadne fyzickou osobou, ktorá zisťuje základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2. zákona o dani z príjmov, môžu od základu dane (prípadne čiastkového základu dane) odpočítať daňovú stratu. 

Prečítajte si tiež

Odpočtom daňovej straty od základu dane je možné celkový základ dane znížiť, čo vedie k nižšej daňovej povinnosti, ktorú bude daňovník mať voči správcovi dane. V roku 2021 si vyššie uvedené účtovné jednotky môžu odpočítať daňovú stratu počas nasledujúcich piatich (v minulosti štyroch) bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým obdobím, v ktorom bude daňová strata odpočítaná od základu dane, je obdobie nasledujúce po období, v ktorom bola strata vykázaná. Teda, ak daňovník vykáže stratu za rok 2021, daňovú stratu môže odpočítať prvýkrát v roku 2022.

Výška odpočtu daňovej straty , ktorú si môže daňovník odpočítať v jednom zdaňovacom období bude tvoriť 1/5 vykázanej daňovej straty, pričom výška odpočtu môže byť najviac do výšky:

  • základu dane (čiastkového základu dane), ak ide o mikrokaňovíka,
  • 50 % základu dane (čiastkového základu dane), ak nejde o mikrodaňovníka.

Viac odpočte daňovej straty sa dozviete v článku Odpočet daňovej straty od roku 2020 alebo v článku Kto je mikrodaňovník a aké bude mať výhody od roku 2021?.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Register účtovných závierok a zmeny od 1. 6. 2024

V článku sa dočítate, čo je register účtovných závierok, akým spôsobom a aké dokumenty sa doň vkladajú, vrátane zmien v registri po novele zákona o účtovníctve od 1.6.2024.

Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve – dajte pozor na chyby

Okrem daňového priznania zostavujú účtovné jednotky po skončení roka aj účtovnú závierku. Tá je verejne dostupná, preto si dajte pozor na chyby, ktoré je v nej možné ľahko identifikovať.

Schválenie účtovnej závierky a uloženie do registra účtovných závierok v roku 2023

Ktorým právnickým osobám a v akých termínoch ukladá zákon povinnosť schváliť účtovnú závierku? Všetko dôležité o uložení účtovnej závierky do registra účtovných závierok v roku 2023 nájdete v článku.

Odpočet (umorovanie) daňovej straty v roku 2022

Aké pravidlá pre odpočet daňovej straty sa uplatnia v roku 2022? Do akej výšky je možné umoriť daňovú stratu u mikrodaňovníka a do akej výšky u ostatných daňovníkov?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky