V akých prípadoch dochádza k zániku živnostenského oprávnenia, kedy vám ho môže živnostenský úrad odňať a ako na dobrovoľné zrušenie či pozastavenie živnosti v Rakúsku?
Živnostenské oprávnenie, ako osobné právo držiteľa oprávnenia (fyzickej alebo právnickej osoby) vykonávať živnosť, zaniká z dôvodov taxatívne uvedených v rakúskom Živnostenskom poriadku (Gewerbeordnung 1994 – GewO 1994) alebo iných právnych predpisoch ex lege, to znamená, že zo zákona zaniká aj oprávnenie spojené s predmetným živnostenským oprávnením.
Po zániku živnostenského oprávnenia musí byť činnosť (živnosť), najneskôr ku dňu účinnosti zániku živnostenského oprávnenia, ukončená. Výnimku predstavuje iba prípad, že oprávnené osoby definované v zákone (viď nižšie bod 1.) prehlásia, že majú záujem pokračovať vo výkone živnosti. V prípade vykonávania činnosti po zániku živnostenského oprávnenia, hrozí pokuta až do výšky 3 600 eur.
Dôvody zániku živnosti v Rakúsku
Prehľadný sumár dôvodov zániku živnosti v Rakúsku:
| Fyzická osoba | Právnická osoba | |
|---|---|---|
| Dôvod zániku živnosti | ||
V prípade fyzických osôb:
1. Smrť majiteľa živnostenského oprávnenia, pokiaľ si nižšie menované osoby neuplatnia právo ďalej prevádzkovať živnosť. K týmto osobám patria, resp. v nasledujúcich prípadoch je to prípustné:
- správca pozostalosti, resp. dediči po majiteľovi živnostenského oprávnenia;
- manžel/manželka alebo registrovaný partner, na ktorého (plne alebo čiastočne) na základe dedičského práva prechádza vlastnícke právo k podniku, v ktorom bola živnosť prevádzkovaná;
- deti a adoptívne deti a/alebo ich potomkovia do dovŕšenia 24. roka, ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku;
- konkurzná podstata a
- súdom menovaný nútený správca alebo nútený nájomca.
Právo pokračovať v živnostenskej činnosti je potrebné bezodkladne oznámiť príslušnému živnostenskému úradu. V prípade, že oprávnená osoba nespĺňa zákonné podmienky na výkon živnosti, je povinná vymenovať osobu zodpovednú za riadny výkon živnosti (gewerberechtlicher Geschäftsführer).
V prípade právnických osôb:
2. Zánikom právnickej osoby (napr. GmbH, AG, Verein), teda v okamihu, keď právnická osoba stratí právnu subjektivitu. V tejto súvislosti treba prihliadať na skutočnosť, že zahájením konkurzného konania ohľadne majetku GmbH dochádza síce k zrušeniu spoločnosti (Auflösung), nie však k strate právnej subjektivity, a teda ani k zániku právnickej osoby. Živnostenské oprávnenie spoločnosti s ručením obmedzeným (GmbH) (a tým aj členstvo v príslušnej komore) stráca platnosť až prípadným úradným zrušením živnostenského oprávnenia. Živnostenské oprávnenie je preto platné, a to i napriek chýbajúcemu oprávneniu vykonávať živnosť počas prebiehajúceho konkurzného konania.
3. Zrušením registrovanej osobnej obchodnej spoločnosti (Auflösung einer Personengesellschaft), pokiaľ nenasleduje jej likvidácia, v ostatných prípadoch v okamihu ukončenia likvidácie.
Poznámka: Rakúska Offene Gesellschaft môže byť prirovnaná k slovenskej v.o.s., Kommanditgesellschaft k slovenskej k.s.
4. Šesť mesiacov po vystúpení posledného člena/spoločníka osobnej obchodnej spoločnosti (Personengesellschaft), pokiaľ zostávajúci spoločník nepodá do uplynutia uvedenej lehoty žiadosť na živnostenský úrad o udelenie, resp. prenos živnostenského oprávnenia, za predpokladu, že spoločník spĺňa podmienky na výkon predmetnej živnosti. Šesťmesačná lehota sa nedá predĺžiť, v prípade oneskoreného podania žiadosti živnostenské oprávnenie zaniká. Tento dôvod možno ilustrovať na príklade, kedy v spoločnosti zostali dvaja spoločníci, jeden z nich sa rozhodne vystúpiť a zostávajúci má šesť mesiacov na to, aby vyriešil, čo so živnosťou spraví – či ju prenesie na seba alebo živnosť zanikne.
5. Ak osobná obchodná spoločnosť (Personengesellschaft) alebo právnická osoba nevymenuje v lehote 6 mesiacov nového zodpovedného zástupcu za riadny výkon živnosti (gewerberechtlicher Geschäftsführer) (napr. od momentu odvolania predchádzajúceho zodpovedného zástupcu alebo vzdania sa tejto funkcie).
6. Šesť mesiacov po zápise zmeny právnej formy (Umgründung) v obchodnom registri právny nástupca právnickej osoby alebo osobnej obchodnej spoločnosti (Personengesellschaft) nevymenuje zodpovednú osobu za riadny výkon živnosti (gewerberechtlicher Geschäftsführer). Právny nástupca je povinný menovanie odborne spôsobilej zodpovednej osoby (gewerberechtlicher Geschäftsführer) oznámiť príslušnému živnostenskému úradu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty.
V tejto súvislosti treba uviesť, že pri určitých viazaných živnostiach (§ 95 GewO), ako napr. elektrotechnika, vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo, stolárstvo, výroba a veľkoobchod s liekmi, cestovné kancelárie, sa menovanie zodpovednej osoby (gewerberechtlicher Geschäftsführer) stane účinným až právoplatným rozhodnutím živnostenského úradu, ktorý je pri uvedených živnostiach povinný skúmať spoľahlivosť menovanej osoby. Ak rozhodnutie v lehote 6 mesiacov od zápisu zmeny právnej formy do obchodného registra nenadobudne právoplatnosť, živnostenské oprávnenie zaniká.
Pre fyzické a právnické osoby:
7. Právoplatné zamietnutie žiadosti o zahájenie konkurzného konania z dôvodu neexistencie majetku na pokrytie trov konania alebo následné zrušenie rozhodnutia o zahájení konkurzného konania (Ausschlussgründe, § 13 GewO). Uvedené platí aj v prípade, že jeden z uvedených dôvodov nastane u fyzickej osoby s rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu alebo registrovanú osobnú obchodnú spoločnosť (napr. konateľ alebo väčšinový spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným / GmbH, spoločník Personengesellschaft). Rozhodnutím konkurzného súdu (napr. zamietnutie žiadosti o zahájenie konkurzného konania) zaniká živnostenské oprávnenie ex lege, nie je potrebné úradné rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia.
8. Vzdaním sa živnostenského oprávnenia, ktorému sa venujeme v článku ďalej.
9. Rozhodnutím živnostenského úradu o odňatí živnostenského oprávnenia. Príslušný živnostenský úrad je oprávnený odňať živnostenské oprávnenie v prípade:
- právoplatného odsúdenia za trestný čin, ak trest odňatia slobody (aj podmienečne udelený) presahuje 3 mesiace alebo peňažná pokuta predstavuje viac ako 180 násobok dennej sadzby (Tagessätze – ide o osobitne vypočítaný peňažný trest, ktorý zohľadňuje sociálne pomery odsúdených) alebo za trestný čin zvýhodňovania veriteľov, poškodzovania cudzích veriteľov a hrubého poškodzovania záujmov veriteľov (§§ 156 - 159 StGB, pozn. rakúsky Trestný zákonník), podvodného krátenia odvodov do sociálnej poisťovne a príspevkov podľa zákona o dovolenkovom a odstupnom príspevku pre stavebných robotníkov (Bauarbeiter-Urlaubs- und Abfertigungsgesetz, § 153d StGB), organizovanie čiernej práce (§ 153e StGB),
- právoplatného odsúdenia za tresty udelené finančnými úradmi za určité finančné priestupky (napr. pašovanie, daňové alebo odvodové podvody, a pod.), ak udelená peňažná pokuta prevyšuje 726 eur alebo bol popri peňažnom treste vymeraný aj trest odňatia slobody,
- ak živnostník stratil tzv. spoľahlivosť (Zuverlässigkeit) v dôsledku závažného a hrubého poškodzovanie právnych predpisov a chránených záujmov spojených s výkonom danej živnosti,
- odsúdenia za správny priestupok voči Živnostenskému poriadku (GewO) formou spolupáchateľstva, ako napr. neoprávnený výkon živnosti bez živnostenského oprávnenia, chýbajúceho povolenia prevádzkových priestorov (Betriebsanlagegenehmigung), porušenie predpisov na ochranu bezpečnosti pri práci atď. a pretrváva obava ďalšieho porušovania predpisov,
- strata poistenia prevádzkového rizika napr. pri stavebnej živnosti, správe nehnuteľností (Immobilientreuhänder), poistného makléra,
- ukončenie posledného sprostredkovateľského vzťahu sprostredkovateľa cenných papierov,
- strata oprávnenia na pobyt v Rakúsku,
- nevykonávanie živnosti po dobu 3 rokov a nezaplatenie členského poplatku do komory po dobu viac ako 3 rokov,
- nevykonávanie živnosti po dobu 5 rokov a neznámy pobyt živnostníka.
10. Zákazom vykonávať živnosť formou priemyselného podniku (Industriebetrieb). Pre posúdenie, či ide o priemyselný podnik, sú rozhodujúce nasledovné kritériá:
- vysoké nasadenie prevádzkového a investičného kapitálu,
- používanie iných nástrojov a technických zariadení, aké sú typické pre danú živnosť, alebo nasadenie viacerých strojov a technických zariadení s rovnakým účelom,
- nasadenie strojov a technických zariadení prevažne v priestoroch alebo organizačne súvisiacich prevádzkach,
- sériová výroba a typizované operácie,
- rozsiahle rozdelenie pracovných úloh v rámci vopred daného pracovného procesu,
- väčší počet trvalo zamestnaných pracovníkov a prevaha pracovnej sily, ktorá je poverená iba dielčími pravidelne sa opakujúcimi pracovnými úlohami alebo automatizovaný spôsob prevádzky,
- organizačné rozdelenie na technické a obchodné riadenie, pričom práca živnostníka sa zameriava najmä na manažérske činnosti.
Sú vyššie uvedené kritériá splnené, nepotrebuje prevádzkovateľ živnosti živnostenské oprávnenie, stačí výkon živnosti nahlásiť príslušnému živnostenskému úradu.
11. Rozhodnutím vyššej inštancie o zrušení živnostenského oprávnenia (Nichtigkeiterklärung), napr. v prípadoch ak živnostenský úrad udelil živnostenské oprávnenie na činnosť, na ktorú sa Živnostenský zákon (GewO) nevzťahuje, činnosť bola chybne posúdená ako viazaná, resp. voľná živnosť alebo došlo k chybnému posúdeniu predpokladov pre udelenie živnostenského oprávnenia (napr. chybne posúdené dôvody vylučujúce udelenie živnostenského oprávnenia (Ausschlussgründe), doklad o odbornej spôsobilosti chybne považovaný za predložený, a pod.).
Dobrovoľné zrušenie živnosti v Rakúsku
Zrušenie živnosti je potrebné oznámiť príslušnému orgánu, až následne sa záznam vymaže z rakúskeho živnostenského registra (GISA).
Predpokladom zrušenia živnosti je, že neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa disponovania živnostenským oprávnením (napr. v prípade zaťaženia živnostenského oprávnenia záložným právom). Živnostenského oprávnenia sa možno v zásade vzdať kedykoľvek; nie sú stanovené žiadne konkrétne lehoty, ktoré by bolo potrebné dodržiavať.
Orgánom zodpovedným za zrušenie je živnostenský úrad miestne príslušný podľa miesta podnikania, t.j. Bezirkshauptmannschaft alebo Magistrat v obciach so štatútom mesta, špecifickým prípadom je Viedeň, kde ide o úrad s názvom Magistratisches Bezirksamt.
Ukončenie výkonu živnosti je možné oznámiť príslušnému úradu neformálne alebo prostredníctvom formulára – osobne, písomne alebo elektronicky. Neformálne oznámenie by malo obsahovať tieto informácie:
- meno majiteľa živnostenského oprávnenia,
- presné označenie živnosti,
- miesto výkonu živnosti,
- registračné číslo GISA,
- dátum zrušenia, ak je ukončenie výkonu živnosti učinené k neskoršiemu dátumu.
Oznámenie o zrušení živnosti je po doručení na príslušný úrad neodvolateľné, doklad o živnostenskom oprávnení sa musí vrátiť úradu.
Živnostenské oprávnenie stráca platnosť dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa (Zurücklegung der Gewerbeberechtigung – Zurücklegungsanzeige), pokiaľ nie je v oznámení uvedený iný dátum alebo nie je vzdanie sa živnostenského oprávnenia podmienené vznikom rozväzovacej podmienky (napr. predaj nehnuteľnosti, na ktorej je živnosť prevádzkovaná). V uvedených prípadoch živnostenské oprávnenie zaniká uplynutím dňa uvedeného v oznámení alebo ak nastane rozväzovacia podmienka v zmysle oznámenia o vzdaní sa živnostenského oprávnenia (napr. dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadne prevádzkovej nehnuteľnosti).
Za zrušenie živnosti sa neplatia žiadne poplatky.
Pozastavenie výkonu živnosti (Ruhendmeldung) v Rakúsku
Živnostník je oprávnený výkon živnosti aj (dočasne) pozastaviť. Doba, na ktorú sa výkon živnosti pozastaví, nie je zákonom obmedzená. V prípade pozastavenia živnosti je živnostník povinný nahlásiť pozastavenie rakúskej obchodnej komore (Wirtschaftskammer), resp. príslušnej odbornej sekcii, pod pôsobnosť ktorej daná živnosť spadá, a to do troch týždňov od pozastavenia výkonu živnosti. Táto lehota znamená, že oznámenie sa musí predložiť obchodnej komore príslušnej podľa spolkovej krajiny v lehote troch týždňov od začiatku pozastavenia výkonu živnosti. Toto oznámenie možno podať neformálne prostredníctvom e-mailu. Spätné oznámenie pozastavenia po uplynutí trojtýždňovej lehoty nie je povolené; porušenie trojtýždňovej lehoty môže byť sankcionované pokutou až do výšky 1090 eur. Opätovný výkon živnosti je potrebné oznámiť príslušnému úradu taktiež v lehote tri týždne.
Počas doby pozastavenia výkonu živnosti odpadá povinnosť platiť sociálne odvody (zdravotné a penzijné poistenie). Aj počas pozastavenia živnosti musí živnostník ale naďalej platiť členské poplatky komore (členstvo je v Rakúsku povinné), a preto takto živnostník postupuje zvyčajne iba vtedy, ak vie, že ide o dočasný stav, ktorý netrvá dlhú dobu.
Osobitný postup pozastavenia výkonu živnosti platí pre živnostníkov podnikajúcich v oblasti sprostredkovania poistenia (Versicherungsvermittlung), správy nehnuteľností (Immobilientreuhänder), v oblasti stavebných a podzemných prác, investičných poradcov (gewerbliche Vermögensberatung), ktorí majú povinnosť nahlásiť pozastavenie živnosti vopred. Živnostníci vykonávajúci kominárske práce musia nahlásiť pozastavenie živnosti na dobu dlhšiu ako dva mesiace príslušnému okresnému úradu (Bezirkshauptmannschaft) vopred, a síce šesť mesiacov dopredu.
Osoby, ktoré nahlásili dočasné pozastavenie výkonu živnosti a ktoré podliehajú povinnému sociálnemu poisteniu, sú počas doby pozastavenia výkonu živnosti oslobodené od povinnosti platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ak si živnostník počas tohto obdobia neuplatnil nárok na plnenie zo sociálneho poistenia.
