Ako sa vyvíja počet vyslanej pracovnej sily zo Slovenska, aké pravidlá platia pri opakovanom vyslaní, v čom je iné vyslanie cudzincov so slovenskou živnosťou a aké riziká vysielanie má?
Vo vysielaní pracovníkov je Slovensko na popredných priečkach v rámci Únie, v podiele vyslaných živnostníkov do zahraničia patrí spomedzi krajín EÚ dokonca k lídrom. Neraz sa ale stáva, že do zahraničia sa vysielajú aj cudzinci, ktorí na Slovensku získali povolenie na podnikanie, resp. si v našej krajine založili živnosť. Podrobnosti o vývoji, pravidlách a možných rizikách vysielania pracovníkov do iných krajín, priblížili odborníčky z praxe.
Slovensko lídrom vo vysielaní pracovnej sily do zahraničia
Vyslanie do zahraničia v jednoduchosti znamená, že človek je síce zamestnaný alebo má založenú živnosť na Slovensku, no svoju prácu ide na istý čas vykonávať do zahraničia. V oboch prípadoch je potrebný dokument PD A1, na základe ktorého tiež možno merať dáta o vyslaných pracovníkoch do zahraničia. Tejto téme sa dlhodobo venujú aj Alexandra Moran a Lucia Mýtna Kureková zo Slovenskej akadémie vied. Z dostupných dát o prenosných dokumentoch PD A1, ktoré spracováva HIVA-KU Leuven (Výskumný ústav pre prácu a spoločnosť), vyplýva, že v roku 2022 (posledné dostupné dáta) bolo na Slovensku vydaných celkovo 122 494 prenosných dokumentov A1, z toho 87-tisíc bolo v prípade pracovníkov vyslaných na prácu v jednom členskom štáte (podľa článku 12 základného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady) a 35-tisíc na prácu vo viacerých členských štátoch (podľa článku 13 daného nariadenia).
„V roku 2022 bola viac ako polovica (50,7 %) PD A1 podľa článku 12 vystavená živnostníkom, čo predstavuje výrazný rozdiel v porovnaní s európskym priemerom na úrovni 5,3 %. Od roku 2012 podiel vyslaných živnostníkov zo Slovenska kontinuálne narastá. Ich počet je od roku 2014 najvyšší v EÚ v percentuálnom podiele, ako aj v absolútnych číslach, s výnimkou rokov 2019 a 2022, kedy viac živnostníkov vyslalo len Nemecko,“ vysvetľujú pre Podnikajte.sk A. Moran a L. Mýtna Kureková. Navyše dodávajú, že v prípade vysielania na základe článku 13, teda do viacerých členských štátov, je podiel živnostníkov taktiež vyšší v porovnaní s európskym priemerom (32,3 % verzus 9,3 %). „Ak zrátame všetkých pracovníkov, ktorí sú vyslaní na prácu do zahraničia ako živnostníci, ide skoro o 57-tisíc ľudí. To je 46,5 % všetkých vyslaných pracovníkov za rok 2022,“ uvádza odborníčka.
Živnostníci sú vysielaní výrazne častejšie zo Slovenska ako na Slovensko
Naša krajina teda dlhodobo vedie vo vysielaní živnostníkov na prácu v iných členských štátoch. Odborníčky ale upozorňujú aj na ďalší zaujímavý fenomén – veľký nárast počtu pracovníkov vyslaných na Slovensko, ktorý bol zaznamenaný v roku 2022. „Išlo o 60-tisíc pracovníkov, čo predstavuje viac ako 300-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Avšak iba 6,7 % z nich bolo samozamestnaných. Vysielanie živnostníkov je tak výrazne viac fenomén vo vzťahu ku vyslaniam zo Slovenska, ako na Slovensko.“
Ako dlho vyslaní zamestnanci a SZČO v zahraničí zostávajú?
Rastie však aj čas, na ktorý sú pracovníci vyslaní do zahraničia, resp. do jedného členského štátu. Tento údaj je podľa odborníčok dostupný len v celkovom počte pre všetkých vyslaných pracovníkov, teda ho nie je možné rozdeliť medzi živnostníkov a zamestnancov. Ako pre Podnikajte.sk uvádzajú, v roku 2022 boli do jedného členského štátu vyslaní pracovníci na priemerne 143 dní, čo je o 50 dní dlhšie ako rok pred tým a najdlhšie od začiatku zberu týchto dát v roku 2016. Na druhej strane však pracovníci vyslaní do viacerých členských štátov poskytovali v zahraničí služby v roku 2022 v priemere 300 dní, čo je o 37 dní menej ako rok pred tým a najkratšie od roku 2016.
| Vyslaní pracovníci do | Priemerný počet dní v roku 2022 | Porovnanie s rokom 2021 | Porovnanie od začiatku zberu dát (2016) |
|---|---|---|---|
| jedného členského štátu | 143 dní | o 50 dní dlhšie ako v roku 2021 | najdlhšie |
| viacerých členských štátov | 300 dní | o 37 dní kratšie ako v roku 2021 | najkratšie |
Dĺžka vyslania (výkonu práce a poskytovania služby v zahraničí) je ale časovo obmedzená. Po návrate na Slovensko však je možné opätovne vyslať seba (SZČO) alebo svojich zamestnancov do zahraničia. Keďže aj v prípade opakovaného vyslania musí byť vystavený dokument PD A1, celkový počet dokumentov sa nezhoduje s jednotlivým počtom vyslaných pracovníkov. „V roku 2022 bolo do jedného členského štátu vyslaných 58 419 jednotlivých pracovníkov, čo znamená, že každý bol v danom roku vyslaný priemerne 1,5-krát. S prihliadnutím na opakované vyslania strávili pracovníci vyslaní do jedného členského štátu v zahraničí priemerne 213 dní,“ vysvetľuje A. Moran. Čo sa týka individuálnych pracovníkov vyslaných na prácu vo viacerých členských štátoch, bolo ich v spomínanom roku 32 248. „Opakovane vyslaní boli priemerne 1,1-krát a s prihliadnutím na opakované vyslania trval ich pobyt v zahraničí priemerne 329 dní.“
Do zahraničia sa vysielajú aj cudzinci, ktorí u nás získali živnostenské oprávnenie
Práve opakovaná možnosť vyslania sa do zahraničia môže byť istým spôsobom motivácia založiť si živnosť na Slovensku, no de facto podnikať v inej krajine. A keďže je možné vysielať do zahraničia aj cudzincov, ktorí získali živnostenské oprávnenie na Slovensku, môžu mať rovnakú tendenciu a motiváciu založiť si živnosť v našej krajine, no odísť podnikať inde. Avšak, dodržať musia isté pravidlá.
Ako vysvetľuje Katarína Juritková zo spoločnosti ImmiCo., ktorá poskytuje imigračné služby občanom tretích krajín, Európskej únie a firmám, cudzinec živnostník môže byť vyslaný dvomi spôsobmi:
- prostredníctvom inej slovenskej spoločnosti, ktorá ho vysiela do zahraničia – vtedy, je potrebné uzatvoriť zmluvu o dielo s príslušnou spoločnosťou a následne požiadať o vystavenie formulára A1.
- vyslať sám seba, pričom uzatvorí zmluvu o dielo priamo so zahraničnou spoločnosťou, pre ktorú bude vykonávať podnikateľskú činnosť a následne požiada o vystavenie formulára A1.
„Podmienkou vyslania živnostníka do zahraničia je, že živnostník musí vykonávať podnikateľskú činnosť na Slovensku aspoň dva mesiace pred vyslaním do zahraničia. V prípade kratšieho obdobia je potrebné individuálne posúdenie,“ vysvetľuje K. Juritková. Pre vyslanie živnostníka – cudzinca do inej krajiny je potrebný pobytový preukaz na podnikanie, slovenská živnosť a formulár PD A1. Ten potvrdzuje, že zamestnanec alebo SZČO je sociálne poistený v domovskej krajine (v prípade cudzinca tam, kde získal živnostenské oprávnenie), aj keď dočasne pracuje v inom členskom štáte EÚ. „K žiadosti je potrebné priložiť dokumenty preukazujúce výkon podnikateľskej činnosti na Slovensku a plánované vyslanie, napríklad faktúry, zmluvy o poskytovaní služieb v zahraničí, doklady o registrácii živnosti a podobne. SZČO musí podať žiadosť o vystavenie PD A1 pred začatím vyslania. Žiadosť sa podáva na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na Slovensku. SZČO musí preukázať, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti aj počas dočasného vyslania v zahraničí a po návrate na Slovensko,“ vysvetľuje Juritková.
Vyslanie totiž nesmie presiahnuť 24 mesiacov. Po skončení obdobia vyslania, živnostník nemôže byť vyslaný pre tú istú spoločnosť a do toho istého členského štátu skôr než uplynú dva mesiace od skončenia predchádzajúceho obdobia vyslania, počas ktorých musí opäť podnikať na Slovensku. „V prípade vyslania do iného členského štátu je nové vyslanie povolené ihneď po skončení pôvodného,“ dodáva odborníčka.
V praxi by to malo vyzerať tak, že pri dočasnom vyslaní (zvyčajne do 24 mesiacov) môžu živnostníci využívať svoje slovenské sociálne zabezpečenie. Ak ale plánujú dlhodobo podnikať v inej krajine EÚ, musia sa riadiť miestnymi predpismi, čo podľa Juritkovej môže zahŕňať registráciu v miestnom systéme sociálneho zabezpečenia a zmenu daňovej rezidencie.
Riziká vyslania zamestnancov a živnostníkov do zahraničia
Počet zahraničných osôb, ktorým vzniklo živnostenské oprávnenie na Slovensku, v priebehu rokov rástol (mierne klesol od roku 2021, za čím môže byť pandémia koronavírusu a príslušné pandemické opatrenia). Pre porovnanie, oproti roku 2019 sa v roku 2023 ich počet takmer strojnásobil. Keďže narastá aj počet vyslaných pracovníkov a živnostníkov do zahraničia (hoci nie je možné určiť, v akom pomere ide o cudzincov a v akom o Slovákov), je otázne, do akej miery sa dodržiava, že pri záujme o dlhodobé podnikanie v inej krajine, si cudzinec vybaví potrebné oprávnenia tam, a či si cudzinci Slovensko nevyberajú na založenie živnosti pre menej komplikovaný proces získania živnostenského oprávnenia oproti iným štátom. Následne odchádzajú podnikať inam, čo pre našu ekonomiku nie je práve prínosom.
Alexandra Moran a Lucia Mýtna Kureková zo Slovenskej akadémie vied však upozorňujú aj na ďalšie riziká spojené s vysielaním, či už zamestnancov, alebo živnostníkov. Pozornosť upriamujú na porušovanie sociálnych práv vyslaných pracovníkov a na medzery v uplatňovaní komplexného regulačného rámca. Vysvetľujú, že napriek tomu, že živnostníci môžu byť vyslaní na prácu do zahraničia, nevzťahujú sa na nich pravidlá tzv. „tvrdého jadra“ – teda nie sú chránení pracovnoprávnou legislatívou, ktorá určuje minimálne mzdové a iné pracovné podmienky. „Toto vytvára priestor pre obchádzanie pravidiel vysielania a tzv. sociálny dumping. Z pohľadu vyslaných živnostníkov, v prípade, ak ide o tzv. fiktívne živnosti (pozn. redakcie zastreté pracovné pomery), to prináša nižšie benefity oproti vyslaným zamestnancom a slabšiu pracovno-právnu ochranu.“
Problém pre slovenských živnostníkov a zamestnávateľov je podľa odborníčok tiež možnosť rekvalifikácie pracovného vzťahu zodpovednými orgánmi v zahraničí. „Charakter práce ako závislej sa posudzuje podľa pravidiel v krajine vyslania, ktorá môže situáciu posúdiť ako nelegálne zamestnávanie,“ uvádzajú a dodávajú: „Naše výskumné zistenia upozornili na bariéry firiem pri získavaní informácií o vysielaní pracovníkov, ktoré sú zrozumiteľné, aktuálne a prehľadné. Vzhľadom na komplikovaný legislatívny rámec, v ktorom je nutné aplikovať legislatívu EÚ, ako aj národnú legislatívu v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, čelia verejné inštitúcie mnohým výzvam v sprostredkovaní informácií zrozumiteľnou a prehľadnou formou. Navrhli sme opatrenia v zjednotení, sprehľadnení a aktualizácii národnej podstránky o vysielaní, ktorú zastrešuje Národný inšpektorát práce, ako aj posilnenie úlohy odborov a zamestnávateľských zväzov v agende vysielania pracovníkov.“
