Zmluva o zriadení záložného práva (záložná zmluva) je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich zmlúv na zabezpečenie pohľadávky. Posilňuje postavenie veriteľa a zvyšuje pravdepodobnosť uspokojenia jeho pohľadávky.
Zmluva o zriadení záložného práva (taktiež sa používa termín záložná zmluva) prináša veriteľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi v prípade, ak tento nesplní pohľadávku riadne a včas. Veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku vykonaním záložného práva tým, že predá vec, ktorá je zaťažená záložným právom a výťažok z predaja si ponechá. Taktiež má veriteľ možnosť uspokojiť svoju pohľadávku tak, že sa stane vlastníkom tento veci.
Zabezpečiť je možné nielen peňažnú a nepeňažnú pohľadávku, ale aj pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti. Zálohom, čiže vecou, ktorá je zaťažená záložným právom a ktorá môže byť predaná v prípade, ak nedôjde k riadnemu a včasnému uspokojeniu pohľadávky veriteľa, môže byť hnuteľná ale aj nehnuteľná vec.
Vznik záložného práva prebieha v dvoch štádiách. Prvým je uzatvorenie zmluvy a druhým je registrácia v príslušnom registri. Tým je spravidla Notársky centrálny register záložných práv. Z tohto pravidla existuje jedna výnimka, a to ak ide o záložné právo k hnuteľnej veci, ktorá sa odovzdáva do úschovy. Vtedy sa nevyžaduje písomná záložná zmluva a ani registrácia záložného práva v príslušnom registri. Avšak aj v takomto prípade je možnosť dodatočnej registrácie záložného práva v registri. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zapisuje do katastra. Prinášame vám vzorové záložné zmluvy na nehnuteľnosť a hnuteľnú vec.
Záložná zmluva - nehnuteľnosť
Zmluva o zriadení záložného práva predstavuje v praxi jednu z najvyužívanejších zmlúv na zabezpečenie pohľadávky. Jej podstata spočíva v možnosti veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi tým, že vykoná záložné právo, najčastejšie tak, že predá vec, ktorá je zaťažená záložným právom a výťažok z predaja si ponechá. Založiť je možné aj nehnuteľnosť. V takomto prípade je potrebný okrem záložnej zmluvy aj vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, bez ktorého záložné právo k nehnuteľnosti nevznikne.
Záložné právo - hnuteľná vec
Záložnou zmluvou je možné založiť aj hnuteľnú vec. Ak dochádza zároveň k úschove založenej veci, tzv. zálohu, nie je potrebná písomná zmluva o zriadení záložného práva. Odovzdanie je právotvornou skutočnosťou, ktorou sa završuje vznik záložného práva. Ak však nedôjde k úschove založenej hnuteľnej veci, vyžaduje sa okrem uzatvorenia písomnej záložnej zmluvy aj registrácia v príslušnom registri - tým je spravidla Notársky centrálny register záložných práv, alebo iný register - napr. Obchodný register, ak je zálohom obchodný podiel v s.r.o.. Vždy je možnosť zaregistrovať aj záložné právo, ktoré vzniklo úschovou.
| Záložná zmluva – hnuteľná vec | 21. 02. 2019 |
| Záložnou zmluvou si záložný veriteľ zabezpečuje svoj záväzok (napr. požičanie peňazí dlžníkovi), aby v prípade, ak by v budúcnosti dlžník nesplnil svoj záväzok (napr. nevrátil peniaze zo zmluvy o pôžičke) mohol veriteľ napríklad predmet zálohu predať a uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi. Založiť možno hnuteľnú i nehnuteľnú vec. V prípade ak ide o hnuteľnú vec, predmet zálohu môže dlžník odovzdať veriteľovi alebo ho môže dlžník mať u seba a používať a zároveň záloh registrovať v notárskom centrálnom registri záložných práv. | Záložná zmluva na hnuteľnú vec na stiahnutie |
| Záložná zmluva – nehnuteľnosť | 21. 02. 2019 |
| Viď komentár k „Záložná zmluva – hnuteľná vec“. Opäť ide o zmluvu, ktorou si veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku, avšak v tomto prípade predmetom zálohu je nehnuteľnosť. S tým súvisí aj povinnosť zapísať záložné právo k nehnuteľnosti aj do katastra nehnuteľností. Vznik záložného práva je podmienený povolením vkladu záložného práva k nehnuteľnosti príslušnou správou katastra nehnuteľností (rozhodnutie o povolení vkladu musí nadobudnúť právoplatnosť). | Záložná zmluva na nehnuteľnosť na stiahnutie |
