Najbohatšou i najnenávidenejšou ženou v Austrálii je Gina Rinehart. Paradoxné je, že zamestnáva desaťtisíce ľudí, no vlastní zamestnanci jej nemôžu prísť na meno. Podrezaným jazykom si v celej krajine narobila množstvo nepriateľov. Chudobných využíva a uráža – tak znie najčastejšia výčitka. Avšak jej slová nie sú vždy mimo realitu.
Ak získame prostredníctvom krehkých kontaktov v zahraničí priestor na stretnutie so vzácnou osobnosťou, neradi rozhovor vypúšťame len tak do éteru. Radšej si tento obsah ušetríme do časopisu FC. Viac než 100 000 zdieľaní článku s názormi Christy Walton na sociálnych sieťach a preklad do niekoľkých jazykov nás presvedčili o tom, aby sme urobili ešte jednu výnimku. Kontroverzná Rinehart, dedička banského konglomerátu Hancock Prospecting, nepochybne mnohým čitateľom dvihne žlč, iných možno prinúti zamyslieť sa nad tým, kde leží skutočná príčina závisti. U bohatých či u tých chudobnejších?
„Závisť je spravodlivá vlastnosť. Ničí toho, kto plodí zlo.“
Gina Rinehart je štvornásobná matka. 9. februára oslávila 59. narodeniny. Na dôchodok nemyslí. Zastihnúť ju nie je jednoduché. Celé dni obchádza bane a namiesto výtvorov drahého kaderníka nosí na hlave prilbu. V roku 1992 záveťou po svojom otcovi Langovi Hancockovi zdedila obriu firmu. Lenže aj s obrími dlhmi. Ako absolútny laik v obore pri výchove štyroch detí (vtedy mali 16, 13, 6 a 5 rokov) rokovala so štátom o povolení na vývoz uhlia a železnej rudy na nové trhy. Orientáciou predovšetkým na Čínu začala éru obchodnej expanzie vrcholiacu v apríli 2012, keď sa stala najbohatšou ženou na svete. Len nakrátko. V dôsledku poklesu cien železnej rudy, ktorý nemohla nijako ovplyvniť, sa jej investičný kapitál stenšil na dnešných 17,8 miliárd amerických dolárov, výška nesplatených záväzkov činí 779 miliónov dolárov. Zníženie jej imania oproti rovnakému dátumu spred roka činí 4,3%. V každom prípade už nestojí len na jednej nohe, poistila sa väčšinovými obchodnými podielmi v dvoch najväčších mediálnych impériách v Austrálii, Ten Network a Fairfax Media. Nie celkom náhodne. Náklonnosť médií totiž pri svojej prostorekosti potrebuje.
Prečo je vlastne tak nenávidená? Jednoducho preto, že si pred chudobnými neberie servítky. Nepoznám bohatého človeka, ktorý by spochybnil moje zásluhy pri záchrane rodinného majetku. Bohatý si dokáže predstaviť peklo, ktorým som si prešla a stále prechádzam. Austrálska vláda ma z jednej strany dusí, z druhej žiada o väčšie pochopenie. Na jednej strane mi zvyšuje dane, na druhej strane sa čuduje, že som menej konkurencieschopná, znižujem mzdy a prepúšťam. Nikto nie je tak schizofrenický a nesúdny ako politici. Už i na chodbe svojej firmy som si vypočula nasledovný názor:
ON: „Rinehart? Tá bohatá kača, ktorá sa narodila so striebornou lyžičkou v ústach a všetko zdedila? Tiež by som poučoval, keby som mal miliardy ako ona,“ popisuje moletnejšia dáma slová, ktoré ju do červena rozpálili. Zamestnancovi teda dala ponuku, ktorá sa (ne)odmieta: „A čo vám bráni drahý pane? Na bohatstvo nikto nemá monopol. Prestaňte ohovárať a pracujte.“
ON na to podráždene: „Vážená pani, ani najväčšia drina zo mňa miliardára neurobí. Musel by som riadiť kapitál ako vy, aby som sa stal miliardárom.“
Hovorím mu: „OK, zajtra o 6.30 v mojej kancelárii. Menujem vás obchodným riaditeľom. Budete zodpovedný za odbyt a celkový príjem holdingu.“
ON: „A aký je plat?
JA: „Obdržíte férové percento zo zisku.“
ON: „Dobre, a koľko si zarobím?“
JA: „To predsa záleží na výške zisku.“
ON: „A aký bude zisk?“
JA: „To predsa bude záležať len a len na vás.“
ON: „Prepáčte, to je nejaké neisté, radšej zostanem na svojom mieste.“
„Kto teda odvádza neistú prácu? Kto živí všetky tie hladné krky? Železnej rudy, tak ako čohokoľvek iného, môžu robotníci vyťažiť koľko chcú. Lenže keď to neviete predať, nemajú robotníci na chlieb. Prečo mi teda robotníci závidia a naopak neďakujú?“
“Je lepšie, keď mi závidia úspech, než ako keby ma ľutovali.”
Gina Rinehart je žena, ale nie je žiadna trasorítka. Štrnásť rokov sa súdila s nevlastnou matkou o otcov majetok. „Súdila som sa paradoxne o dlhy. Nevlastná matka nemala k otcovmu celoživotnému dielu vzťah, chcela ho definitívne pochovať. Ja som ho chcela naopak vyhrabať z popola a očistiť tak i otca.“ Zažalovali ju i tri zo štyroch detí, požadovali prístup ku zvereneckému fondu a každé prístup ku svojmu pomernému podielu z aktuálnej výšky dedičstva 631,6 milióna dolárov. „Najstarší John má 36 rokov, najmladšia Ginia má 25. Podiel im náleží aj keď nárok naň získali pred dvadsiatimi rokmi, keď tento podiel mal zápornú hodnotu. Teraz sú milionári, ale chcem, aby sa podľa toho aj správali. Oni sú schopní firmu rozpredať len aby získali hotovosť. Podrezať ovcu, namiesto toho, aby strihali jej vlnu. Verím, že čas hrá pre mňa. Časom ma pochopia, zmúdrejú.“
Gina tuší, že zadržovaním toho, čo deťom patrí, porušuje zákon. Ľutuje jediné – že pri raste firmy nemala dosť času na výchovu detí. Sama za behu vstrebala zákonitosti podnikania, ale deti držala od firmy ďalej. Teraz ju nenávidia tak ako iní ľudia. „Jeden zamestnanec mi do tváre povedal, že by si prial, aby ma vláda znárodnila. Opýtala som sa, čo by z toho mal. Mňa by zničil, fajn. Ale aj keby celý majetok pripadol jemu, ako by s ním naložil? Nakúpil by si jachty, domy, autá? A z čoho by ich živil? Majetok nie je perpetuum mobile. Je ako ovocný sad. Keď ho neviete udržať pri živote, spustne. Keď viete, stále vám prináša ovocie. Ja nikomu nebránim, aby sa stal hospodárom. Každý ma aspoň jeden stromček a môže si vytvoriť taký veľký sad, aký chce. Keď ale mne môj sad zabaví a jablka zje, čo ďalej? Kam natrčí svoju dlaň?"
Aj preto je Gina Rinehart zásadnou odporkyňou milionárskych daní. „Ak chce akákoľvek vláda prospieť ľudu, nech zníži dane na minimum. Ak mi zostane viac peňazí, viac zainvestujem a zaistím viacej práce. Nekúpim si viac domov, jácht a aut. Nezjem viac obedov. Zamestnám viac ľudí,“ argumentuje Austrálčanka. „Ja od štátu neočakávam dotácie, finančnú pomoc. Len aby mi nehádzal polená pod nohy. Viac práce = viac zamestnaných = menej sociálnych výdavkov a teda lepšie prosperujúci štát, firmy a ľudia.“
V Austrálii činí priemerný ročný plat 69 992 austrálskych dolárov. Manažér, ženatý otec 4 detí s priemerným príjmom 750 000 austrálskych dolárov, ktorý ročne odvedie 13% z platu (100 000 AUD) na charitu, zaplatí ročnú daň 105 000 AUD. Zamestnanec s priemerným príjmom 70 000 AUD, slobodný, bezdetný a bez príspevku na charitu, zaplatí na dani 10 500. Aj keď manažér zaplatí desaťkrát viac na daniach a podporí charitu, vyvolá podľa skúsenosti Giny Rinehart u zamestnancov závisť, že odvádza len 14%, nie 15% z príjmu. Teda o 1% menej. „Každoročne sa radujem, ako sa dvíha počet miliardárov a teda je stále viac úspešnejších a šikovných ľudí. Chudobní im závidia a keď im poviem, aby tiež zbohatli, ťukajú si na čelo. Je zvláštne, že nikto nechce byť chudobný, ale len veľmi málo ľudí sa skutočne snaží zbohatnúť.“
„Môj mozog sa nezaoberá ničím, čo sa netýka mňa a čo nemôžem ovplyvniť. Vďaka tomu sa zaoberám všetkým, čo sa ma týka a čo ovplyvniť môžem.“
Gina mala 36 rokov, keď ovdovela, a 38, keď zdedila firmu na pokraji bankrotu. Mala štyri deti a minimálne ekonomické povedomie. „S dlhmi som na tom bola horšie ako na nule. Zástupy zamestnancov odo mňa očakávali zázrak. Neurobila som nič, než kým som začala PREMÝŠĽAŤ. Vypustila som z hlavy všetko, čo som nevedela ovplyvniť. Spomínam, ako som klebetila s kamarátkami, riešili príjem suseda, kto drží akú diétu, osudy televíznych postáv. S odstupom času vidím, že som riešila všetko, čo sa ma netýka, a neriešila nič, čo sa ma malo týkať. Firma sa rozbehla v okamihu, keď som mozog upriamila jedným smerom a začala sa informovať, vzdelávať. Odvážila som sa nájsť v sebe, laikovi, obchodný talent. Premýšľanie a činy, to je celý recept. Od tej doby hovorím: Jedine stav vášho konta je ukazovateľom toho, ako sa skutočne zaoberáte svojimi financiami. Ak mi v zrkadle prekážajú nevyčistené zuby, idem si ich vyčistiť. Ak vám prekáža nedostatok peňazí, musím premýšľať, čo s tým, a tiež podľa toho konať. Len samotným premýšľaním o nevyčistených zuboch stav chrupu nezmením.“
„Chudobní čakajú na boháča, ktorý ich spasí, a pritom ohovoria každého.“
Kedysi chudobná, dnes bohatá dedička pripúšťa, že by možno nikdy nezbohatla, keby začiatkom 90-tych rokov nebola v kríze. Keby nemusela. Jej najobľúbenejším citátom je veta boxera Maxa Schmellinga. Novinár sa ho pýtal, prečo si myslí, že vyhral zápas. Nemecký medzivojnový fenomén odpovedal: „Pretože som ho nechcel prehrať.“. „Zo svojej skúsenosti viem, že kedykoľvek sa ocitneme v bode, keď sa nedá vrátiť, začneme konečne premýšľať o vykročení vpred. Nešťastie vnímame negatívne v prvej chvíli. V druhej chvíli je to príležitosť ku zmene. Dostatočným dôkazom, že prešľapujete na mieste, je stav, keď riešite problém, ktorý ste mali i v minulých rokoch. Znamená to, že ste nepokročili. Mám tiež problémy, ale stále nové. Prichádzajú s rozvojom.“
Austrálčanka napomína svojich zamestnancom kvôli maličkostiam. Prekáža jej dokonca aj spôsob vyjadrovania – keď niekto používa podmieňovací spôsob. Ja by som, keby.. „Ľudia sú vynaliezaví pokiaľ ide o zdôvodnenie toho, prečo nepracovať. Ja v ľuďoch jednoducho podporujem premýšľavosť. Oboznámim ich s úlohou, ktorú majú urobiť. Nepoviem im, ako to majú urobiť. Oni si už overili, že majú dve možnosti: 1. Nasledovať iných. 2. Zísť zo známej cesty a vyskúšať to, čo nikto nikdy nevyskúšal. V prvom prípade potrebujú výdrž a vytrvalosť, v druhom výdrž, vytrvalosť a šťastie,“ usmieva sa Gina Rinehart, ktorá ale dobre vie, že svet nemôže byť plný podnikateľov. V každom prípade je ale presvedčená, že záleží na každom z nás či bude zamestnávateľ alebo zamestnanec. „Ľudia sa nestanú miliardármi vtedy, keď sa snažia trvať na činnostiach, v ktorých nevynikajú. Nechápu biznis v tom, že zakaždým vám niečo dá. Buď peniaze, alebo skúsenosti. Správne je, keď najskôr inkasujete skúsenosti a potom peniaze. Ale málokto na tejto ceste vytrvá,“ hovorí Gina Rinehart. „Chudobní chcú peniaze, ale bohatých, ktorí nimi disponujú, nelogicky nenávidia. Keď známy príde v lepšom oblečení, hľadajú na tom oblečení chyby. Ja nikdy nepoviem: To by som nikdy nechcela. Som k sebe úprimná a poviem: To je krásne, to chcem tiež a urobím všetko pre to, aby som to mala. Medzi neúspešnými bujnie nenávisť a neprajnosť. Radi čítajú o cudzom nešťastí, ktoré sa prihodilo či už bohatému alebo aspoň jeho známemu. Je to patologický svet, kde chudobní klamú nielen iným, ale aj sami sebe.“
Gina Rinehart je v Austrálii najbohatšia. A najnenávidenejšia.
Autor: Petr Casanova a Petra Koudelová s prispením Katariny Clark a Terezy Vychodilovej
Preložené so súhlasom vydavateľa - časopisu FC, Zdroj obrázka: firstclass.cz
